Kedy ste sa naposledy rozprávali s niekým, kto nie je váš gynekológ, o svojom cykle? Dovolím si tvrdiť, že ak sa podobný rozhovor odohral, bolo to už niekedy pekne dávno. A dosť možno ste sa pri ňom červenali až za ušami, lebo ste ho absolvovali (oddelené od chalanov) niekde v ôsmej triede.

Našťastie sú dávno preč časy, kedy sa ženy a dievčatá museli skrývať v lese, kým sa ich menštruácia skončí, avšak k otvorenej debate ohľadom ženského cyklu a jeho rešpektovaniu v osobnom (tobôž v pracovnom) živote máme ešte ako spoločnosť pekne ďaleko.

A nie je to škoda? Byť ženou je predsa úžasné. Áno, niekedy ťažké, lebo sú dni, kedy ťažko rozumieme samy sebe a cítime voči mužom veľkú neprávosť. Ale aj tak sa v nás skrýva absolútna dokonalosť prírody, vďaka ktorej naše telo dokáže vytvoriť zázraky.

Ja sama, keby som mala možnosť vrátiť čas, by som si želala, aby sa o tejto téme hovorilo viac. Už ako tínedžerka som totiž mala problémy s cyklom - aj po pár rokoch od prvej menštruácie bol neustále nepravidelný a nepredvídateľný. A moja vtedajšia gynekologička to vyriešila skutočne “šalamúnsky” a nasadila mi antikoncepciu, aby sa hormóny dali do poriadku. Samozrejme, problém s nepravidelnosťou to naoko vyriešilo a užívala som ju niekoľko rokov. Vlastne až do momentu, kedy sme si s mužim povedali, že nastal čas založiť rodinu.

Vysadila som tabletky a problémy sa vrátili v plnej sile. Cyklus o dĺžke dvoch a viac mesiacov bol úplným štandardom, a tak som sa vybrala k (našťastie už k novej) lekárke. Tá do piatich minút podľa sona zhodnotila, že mám pravdepodobne PCOS (syndróm poycystických vaječníkov) a nariadila prvýkrát v mojom živote urobenie hormonálneho profilu, ktorý diagnózu potvrdil. Pýtate sa, prečo to isté neurobila moja lekárka, ku ktorej som chodila na pravidelné prehliadky hádam 10 rokov? Nuž, na to už neodpoviem. Avšak viem, že dnes by som sa už zachovala inak a vyžadovala poriadne vyšetrenie, nie len oddialenie riešenia problémov potlačením symptómov. 

Samozrejme, po prečítaní “hororových” príbehov na internete som preplakala dve noci, keďže vyhliadky na dieťa bez pomoci asistovanej reprodukcie boli biedne. Som však z tých šťastnejších a kombinácia inositolu a upravenej diéty vyústila nakoniec v úspešné tehotenstvo a narodenie zdravého dieťaťa.

Ahojte pisala som tu pred par týždňami ale doplnim co sa udialo nasledujúce tydzne Moja mamka 56 ročná nador jej zistili pred dvomi rokmi bol hlboko zasiahnutý celovy lalok mozgu 5 cm . Nador sa nedal operovať v BA Juraj Šteňo odmietol operovať  pred 2 rokmi vraj to je veľké riziko tak nastavili liečbu ožiare a potom každý mesiac dostávala biologickú liečbu nejake injekcie nador sa síce vysušil a zmensil o 1 cm ale znova narástol po čase ...tak na onkologi jej zrušili liečbu keď nezaberala povedali jej ze už to musí riešiť na neurochirurgii chceli ju dat aj do prahy na gamanôž no aj tam to odmietli pretože ten nador je už hlboký a na zlom mieste ľavé oko nemôže otvoriť už 2 roky sa jej nehýbe kvôli tomu ze jej tam tlaci ten nador ma ho uplne zatvorene . Nador je v tureckom sedle  . Znova je v BA nemocnice lekári povedali ze ju nakoniec budú operovať tak jej ešte spravili vyšetrenie a na MG sa potvrdilo ze nador znova narástol o 8 m čiže už má približne 5,5cm tak to zase nechcú operovať lebo mi jej nador opuchol a zabili by ju . No mama na nich tlači ze chce postúpiť riziko len nech to dajú von lebo jej strašne trnie celá hlava .....tak schválili ze idú operovať na veľké riziko....mojej mamy keď ona si to tak želala pretože ma silné bolesti.  No po konzultácii s lekármi a profesorom Jurajom Šteňom znova odmietli lebo by počas operácie zomrela . Tak sa dohodli ze poriešia prahu GAMANOŽ . no aj Praha odmietla je to hlboké a prišla by o zrak . Dnes jej povedali ze už nieje nádej operovať sa to nedá ani liečiť.   Poslali ju domov.  Co teraz  ? Nádor bude rásť a to ma dožiť posledné chvíle? A oni nič nebudú robiť? Bojím sa