"Prepáčte, pán advokát, ale nemôžem to podpísať." povedala som rýchlo a sklopila svoj pohľad. Videla som, ako pero položil na stôl. 

"Slečna, čo sa deje?" spýtal sa prekvapene. Mlčala som a jedna zo sĺz padla priamo na náš stôl. 

"Prepáčte, že som vás obrala o váš čas." povedala som náhle a vybehla von. Utekala som najrýchlejšie, ako som vedela. Neviem, ako dlho. Slzy mi zastierali pohľad, takže som ani nevidela, kde som. Vytiahla som mobil a zavolala taxík. Prišiel asi o desať minút na to. Poprosila som vodiča, aby ma odviezol na adresu Noemi. Bola prvá, ktorá ma napadla. Potrebovala som niekoho, kto sa nebude pýtať a u koho sa budem cítiť v bezpečí. Ich dom mi pripomínal Joela. Túžila som po jeho blízkosti. O pár minút na to taxík zastavil pri dome starých rodičov. Zaplatila som a chvíľu len tak stála pred domom. Jeho okolie bolo posiate zelenou trávou. Dookola zdobené drobnými farebnými kvetmi. Osvecovala ich pouličná lampa. Hneď na terase pri dome bolo hojdacie kreslo a lavička. Pomaly som vstúpila na terasu a posadila sa do kresla. Bola zima, ale cez kreslo bola prehodená hrubá deka. Prikryla som sa ňou. Vnútri sa svietilo. Vedela som, že sú doma. Potrebovala som však chvíľu na uzrejmenie všetkého, čo sa stalo. Vo vrecku mi začal zvoniť telefón. Keď som pozrela na displej svietilo na ňom meno, po ktorom moje srdce túžilo už od rána. Vedela som, prečo mi volá. Advokát mu musel všetko povedať. Opäť sa mi nahrnuli slzy do očí a jeho meno na displeji sa rozmazalo. Nedvíhala som. Hoci ma to na srdci veľmi bolelo. Nevedela som, čo by som mu mala povedať. Po chvíli mi mobil začal zvoniť opäť. Vložila som ho naspäť do vrecka a mlčky hľadela na tmavú oblohu. Slzy mi stekali po tvári. Zrazu sa otvorili dvere a v nich sa objavila Noemi. Prekvapene podišla ku mne. 

"Drahá, čo tu robíš?" spýtala sa vystrašene. 

"Prepáč mi Noemi, že som ťa takto prepadla, ale bola si prvá, ktorá mi napadla." povedala som zlomene. 

"Poď prosím dnu, uvarím ti čaj." povedala láskavo. Postavila som sa a rukou ma podoprela okolo pásu. Zahrialo ma toto gesto. Vstúpili sme do priestrannej obývačky, David tam nebol. Sadla som si na sedačku a Noemi si ku mne prisadla. Pohladila ma po dlani. 

"Vy ma sledujete?" spýtala som sa vydesene. 

"Hm, koľká nezdvorilosť. Neučili ťa, že je slušné odzdraviť?" jeho pobavený výraz ma desil. 

"Čo chcete?" spýtala som sa priamo. 

"To ty dobre vieš. Snúbenec ti odišiel veľmi ďaleko. A hádaj vďaka komu?" začal sa hlasno smiať a potom na mňa zapichol drsný pohľad. Striasla som sa. 

"To vy ste zapríčinil, že má problémy s investormi?" 

"Tak, povedzme, že som rozvíril vodu. Postaral sa o to jeho otec. Dôveroval nesprávnym ľuďom. Tak trošku som mu v tom pomohol." povedal pobavene. Neveriacky som na neho hľadela. O čo mu vlastne ide?

"Čoskoro to bude hotové." povedala mamka a skúmavo sa na mňa pozrela. 

"Určite to bude veľmi chutné. Teším sa na to." 

"Dcérka, naozaj si v poriadku?" spýtala sa mamka vážne. Zrazu mi zazvonil telefón, rýchlo som sa naň pozrela. Bolo to neznáme číslo. Ospravedlnila som sa a vošla do obývačky.

"Prosím?" potichu som sa ozvala. 

"Dobrý deň, prepáčte, že vás ruším práve v nedeľu, ale Joel mi prízvukoval, že vám musím zavolať ihneď, ako odíde. Som jeho právny zástupca a budem vás zastupovať v prípade Vila." jeho hlas znel vážne a pragmaticky. 

"Chápem, čo odo mňa potrebujete?" spýtala som sa pokojne. 

Ráno som vstala a zdalo sa, že slnko už bolo vysoko. Pozrela som na hodiny a nemohla som uveriť vlastným očiam. Bolo skoro jedenásť hodín. Nezvykla som tak dlho vyspávať. Rýchlo som sa umyla a zbehla som dole. Mamka s ockom krájali v kuchyni zeleninu a na niečom sa smiali. Keď som pristúpila k nim, uvidela som svoju nádhernú kyticu ruží vo váze s vodou. Mamka sa ku mne otočila a usmiala sa.

"V noci, keď sme prišli, som ju našla položenú na stole, tak som jej dala vodu. Toto z nej vypadlo." otvorila skrinku a vybrala odtiaľ malú obálku. Podala mi ju. Prekvapene som ju otáčala. Akože som ju včera nenašla? Musel ju tam dať potom, keď som telefonovala s Maxom, pomyslela som si. Jemne som sa usmiala. Môj Joel. Vložila som si ju do vrecka sukne a rozhodla sa ju otvoriť, keď budem sama.

"Ďakujem pekne, mami, že si jej pomohla. Neviem, ako som zaspala." pokrčila som ramenami. 

"Je nádherná. Joel bol tu?" spýtala sa nadšene.

"Áno." prikývla som a pocítila zvláštnu tieseň. Ešte stále som bojovala so svojimi pocitmi. Na jednej strane strach o Joela a smútok z jeho odchodu. Na strane druhej Boh, ktorý ma premáhal svojou nadprirodzenou láskou. Mamka sa skúmavo na mňa pozrela. Potom sa očami spýtala ocka, či niečo vie. Ten pokrútil hlavou. Bolo zábavné sledovať ich, ako sa rozprávajú bez slov a myslia si, že nič nevidím. Podobne, ako keď som bola malé dievčatko.

"Mami? Ja ťa vidím." usmiala som sa na ňu. Prekvapene zažmurkala. Ocko sa pobavene uškrnul a žmurkol na mňa.

"Aj ty mi budeš veľmi chýbať. Zavoláš mi, keď budeš mať  čas, však?" spýtala som sa s jemným smútkom na srdci. Nechcela som to Joelovi ešte sťažovať. Chcela som mu byť oporou,ale predstava toho, že budem tak dlho bez neho ma napĺňala smútkom. 

"Vždy, keď to bude iba trošku možné. Uškodil by som tým predsa aj sám sebe, keby som ťa nemohol aspoň nachvíľu počuť. Si moja oáza." povedal nežne a do môjho srdca okamžite vošla obrovská dávka lásky.

"Cítim to úplne tak isto." povedala som zamilovane.

"Musím už ísť." chytil ma za ruku a pomaly ťahal von z izby po schodoch, až ku vchodovým dverám. Trochu neochotne som ich otvorila a on sa na mňa poslednýkrát pozrel. Jeho oči boli plné lásky. Do môjho srdca vošla tupá bolesť. Tak veľmi som chcela, aby neodchádzal. Na druhej strane som chápala všetko, čo chcel urobiť a bola som na neho hrdá. Vedela som, že je pod Božou ochranou. Ako to však vysvetliť srdcu, keď ono to cíti inak. Vložil si dlaň na moje líce a priblížil svoju tvár k mojej. Jeho pohľad bol pokojný a kolísajúci. Akoby mi chcel povedať niečo, čo nevedel vyjadriť slovami. Náhle som pocítila horúci a vášnivý bozk na svojich perách. Nečakala som to. Druhou rukou zavrel dvere a opatrne ma oprel o ne. Šialene sa mi rozbúchalo srdce. Náhle sa odtiahol a oprel si ruku tesne nad moje rameno. Obaja sme zrýchlene dýchali. Vlasy z jeho ofiny mu padali do očí ako blízko sa nado mňa stále nakláňal.

"Nezabudni, že ťa milujem a neviem sa dočkať dňa, keď sa staneš mojou manželkou." povedal chrapľavým hlasom. Pomaly sa odtiahol. Ja som ustúpila. Ešte stále som cítila chuť jeho pier. Vyšiel von, otočil sa ku mne a usmial sa. Potom sa mi obrátil chrbtom a pomaly kráčal k autu. Pozerala som ako otvára dvere.

"Joel?" zakričala som náhle. Prekvapene sa otočil a pravé obočie zdvihol v otázke. Náhle som sa k nemu rozbehla a hodila sa mu do náručia. Chcela som naposledy cítiť jeho vôňu a to ako mu bije srdce. Položila som si hlavu na jeho hruď a on ma nežne pohladil po vlasoch. 

"Som architektom viacerých projektov. V niektorých dokonca figurujem ako investor. Včera v noci mi volali z miesta, kde sa stavia dom pre deti, ktoré žijú v hrôzostrašných podmienkach. Ide o to, že každé dieťa by malo možnosť bezplatne sa vzdelávať a mať k dispozícii jedno teplé jedlo. Je to taká moja srdcová záležitosť. Pri ostatných záležitostiach mám vždy tím ľudí, ktorí ma pri vážnych veciach môžu zastupovať. Tu som sa chcel o všetko postarať sám." odmlčal sa a otočil sa ku mne. Vzal moje ruky do svojich a uprene sa na mňa pozrel.

"A čo sa pokazilo?" spýtala som sa so záujmom.

"Je to nadlho a ja musím onedlho odísť. Potrebujem si ešte nachystať a preštudovať nejaké dokumenty, ktoré mi pripravil môj právnik." povedal vážne.

"Právnik? Je to také vážne?" spýtala som sa prekvapene.

"Môj otec bol hlavným dodávateľom materiálu pre túto stavbu. Neviem presne, čo sa stalo, ale prišlo sa na to, že klamal vo faktúrach. Prišli na to aj ostatní investori. Volal im nejaký anonym, aby sa na to riadne pozreli. Teraz chcú tí investori vysvetlenie, inak to dajú na súd. A keďže som jeho syn, myslia si, že v tom mám prsty aj ja." jeho hlas znel unavene. Zdesene som sa na neho pozrela. Nečakala som, že je to až také vážne.

"A čo budeme robiť?" spýtala som sa vážne. Jeho tvár sa rozžiarila a široko sa usmial.

"Pamätáš si ten čas, keď sme boli v nemocnici a ty si mi rozprávala o svojom sne? Trošku prchkejšie som reagoval na stať z Biblie, ktorú si počula." hovoril ticho a pomaly. Akoby mi chcel niečo vysvetliť.

"Nepamätám si úplne, čo máš na mysli." povedala som vážne a prekvapene. 

"Ja poznám svoje zámery, ktoré mám s vami,‘ znie výrok Hospodina, ‚sú to zámery pokoja, a nie nešťastia; dám vám budúcnosť a nádej. Keď budete ku mne volať, keď prídete a budete sa ku mne modliť, vypočujem vás. Budete ma hľadať a nájdete ma, lebo ma budete hľadať celým svojím srdcom.  Dám sa vám nájsť,‘ znie výrok Hospodina, ‚zmením váš údel, zhromaždím vás spomedzi všetkých národov a zo všetkých miest, kam som vás rozptýlil,‘ znie výrok Hospodina, ‚a vrátim vás na miesto, odkiaľ som vás odviedol do zajatia.‘“ (Biblia, Jer 29:11)

Čítal pomaly s občasnými prestávkami, aby sa na mňa mohol pozrieť. Keď som počula druhú vetu, akoby sa mi všetko vrátilo a ja som si spomenula.

"Áno, pamätám si na to." nechápavo som sa na neho pozrela. 

"Môj starký, ešte pred naším odchodom hovoril, že počul Boží hlas. Modlil sa za mňa, pretože videl, že nemám doliečené srdce." odmlčal sa, sklonil hlavu a zaťal sánku. Mlčala som a čakala, kedy sa rozhodne pokračovať. Opäť zdvihol pohľad ku mne a oblizol si pery. Ticho som prikývla. 

"Boli sme so Sarou a mamkou navštíviť svadobný salón. Sara si bola skúšať svadobné šaty." povedala som letmo. 

"A načo tam potom bola aj tvoja mamka?" spýtal sa hravo.

"No dobre. Aj ja som si skúšala svadobné šaty." povedala som rezignovane. Obdivne sa pousmial.

"A?" vyzvedal ďalej.

"Áno, zajednala som si jedny na náš termín." povedala som s výdychom. Šťastie mu vošlo do očí a nadšene sa usmial. Priblížil sa ešte bližšie ku mne a pohladil ma po tvári.

"Už sa neviem dočkať, až ťa v nich uvidím." povedal zamilovane.  

Názov knihy:   Diablova zajatkyňa

Autor: Jana Pronská

Jazyk: slovenský

Žáner: historický román, romantika

Kedy som ju čítala: december 2020 

Špeciálne znamenie: slovenský stredovek

Pre koho je určený mušt? Ako sa volajú maminky? Prečo si kreslíme obočie? 
Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Naliala som deťom k obedu mušt a syn (5 r.) si myslel, že sa to volá „muž.“ Dôležito pozrel na svoju sestru (8 r.) a povedal: „To je len pre mužov. A toto je tvoj posledný pohár!“

* * * * *

Syn (7 r.) mi pri Štedrej večeri kričí: „Mama, ja nechcem kapustnicu, mne z nej naber len huby. A nech nie sú jedovaté!“

* * * * *

"Máš tak obdivuhodné oči." pošepla som. Pery mi ešte stále pulzovali od bozku. Kútiky jeho pier sa pohli do úsmevu. Naklonil sa ku mne.

"Ty si obdivuhodná celá." zaznel jeho nežný hlas. Odkašľala som si a hanblivo sklopila pohľad. Jemne ma pobozkal do vlasov. 

"Smiem ťa pozvať na večeru?" spýtal sa pobavene. Prekvapene som zdvihla oči k nemu. Cítila som sa unavená a nechcelo sa mi ísť medzi ľudí. Čas, ktorý sme mali spolu sami, mi vyhovoval. Akoby to vytušil, otvoril tašku a ukázal dnu. Úchvatná vôňa mi pošteklila zmysly.

"Si varil?" spýtala som sa pobavene. Neodolateľne sa usmial.

"To by som nestíhal. Babička na nás myslela." povedal nadšene.

"Ona nám navarila?" prekvapene som zdvihla obočie.

Práve sme sa vrátili z X-teho pobytu v nemocnici. Boli sme len 1 deň kvôli zahájeniu ďalšej liečby (to, že musíme opäť na Covid testy už ani nestojí za reč...:() ale nie to som chcela...

Trošku vám, chcem priblížiť onko realitu z môjho pohľadu. Skoro stále keď sa vrátim z KE z onko oddelenia, som veľmi šťastná, že som doma...ono to je logicke, ale bohužiaľ oddelenie, ako také má dosť veľa nedostatkov... Rodičia onkologických detí majú dosť starostí, obáv, smútku, strachu, aby sa ozvali a riešili to...Sú vďační, že ich dieťa dostáva liečbu..Ja sa na liečbu vôbec nesťažujem, aby bolo jasné...Tá bola taká ako má byť a dokonca bezplatná! A to Miška operovali špičkoví lekári za čo som vďačná a ani to nie je naša zásluha,ale prednostky v BA. 

Som veľmi sklamaná, resp. cítim to ako veľkú krivdu a nespravodlivost, že deti na onkológii v BA sa liečia v iných podmienkach ako v KE.  Ak sa ľudia, organizácie  a poisťovne dokázali vyzbierať 4 deťom na lieky za 8mil. Eúr, tu na onko v KE sa lieči tak veľa detí a nič:(  

Áno, sú Nadácie, ktoré pomáhajú- poskytujú poradenstvo a štartovací balíček s produktmi, stravné lístky na začiatku liečby, robia nejaké aktivity mimo onkológie, poskytujú ubytovanie pre rodičov, či riešia dopravu, ale stále to jadro, to bytie na oddelení sa nerieši. Nie sú peniaze, nedá sa, neoplatí sa lebo tam chodí veľa aj obyvateľov z marginalizovaných skupín a tí to zničia, ale Haló liečia sa tu deti z celého východného Slovenska. Pre upresnenie V SR máme 3 detské onkológie (KE,BB a BA) a detí s onkologickými ochoreniami stále pribúda.

Popíšem vám rozdiely, ktoré som zachytila ja...

1.Kapacita oddelenia v KE je maximalne 17 deti (od 0 do 18 rokov vrátane)...Baby, ale to sú aj 3 deti v tak malej izbe, že keď si večer rodičia rozložia posteľ, tak sestrička sa v noci nevie dostať ani k pacientovi, napr.,aby mu vymenila lieky.... Ja som v KE bola len 2x s niekým na izbe, čo sa dá. A predstavte si situáciu, že je na izbe 12 ročné dieťa a 3 ročné dieťa, máte len 1 TV a aj keď si napr. chcete čítať, tak to druhé dieťa pozerá TV v prípade, že by sa striedali... Ja mám tú "česť" to vedieť porovnať aj s onko oddelením v Bratislave a teda je to neporovnateľné...Deti maximálne 2 na izbe, izbičky pekné, nové...Deti vekovo podobné. Oddelenie oveľa väčšie, čiže rozdelené na väčšie a menšie deti, bábätká väčšinou samé na izbe... Pre úplnosť dodám, že porovnávam to s prerobenou časťou onko v BA, čiže tá pre malé deti. 

"Nie, nie, len pod ďalej, prosím." chytila som ho za  ruku a pritiahla dnu. Vošiel a počkal, kým zavriem dvere. Potom ma náhle chytil okolo pása a pritiahol blízko seba. Cítila som jeho vôňu a všetko sa mi zatočilo. Sklonil sa blízko mojich pier a horúcim pohľadom ma spaľoval. 

"Tak veľmi si mi chýbala." povedal chrapľavým hlasom. Zaplavila ma horúca vlna. Srdce mi divoko bilo a hlboko sa mi dvíhal hrudník. Jeho pery sa s jemnosťou dotkli môjho líca a opäť sa veselo usmial. Všetky slová sa mi úplne vymazali z mysle. Potom ma vtiahol do svojho hlbokého objatia. Tvár si ponoril do mojich vlasov a slastne sa nadýchol. Srdce mi bilo ešte silnejšie. Nadýchla som sa a snažila sa uchovať si neutrálny tón hlasu.

"Ja, volala som ti." hovorila som potichu, ešte stále skrytá v jeho náručí. Náhle sa odtiahol a pozrel nežným, jemným pohľadom na mňa. Uvoľnilo sa mu niekoľko pramienkov vlasov a padli mu do očí. Prstami si vošiel do vlasov a snažil sa ich skrotiť. Do môjho vnútra vošla obrovská neha a jemne som sa dotkla jeho líca. Usmial sa, chytil mi prsty a s láskou si ich priložil k ústam. Privrela som oči. Okamžite mi začali lietať motýle v mojom podbrušku.

"Prepáč mi, že som ti spôsobil starosti. Dnes som toho mal veľa a ani som si neuvedomil, že sa mi vybil mobil." povedal vážne. V jeho pohľade som sa strácala. Okamžite som zabudla na všetky obavy a usmiala sa na neho.

"Už je všetko v najlepšom poriadku, keď si tu." 

"Počkáš chvíľku, niečo som zabudol v aute." povedal tajomne a veselo na mňa žmurkol. Prikývla som a pokojne si sadla na sedačku. Rýchlo vybehol a o pár minút už bol naspäť u mňa. Niečo položil na zem a niečo držal za chrbtom. Zvedavo som sa priblížila k nemu. Usmial sa a pokýval hlavou zboka na bok.

Deň sa začínal krásne. Slnko príjemne svietilo a bolo viditeľné, že zimu začína nahrádzať jar. Sneh sa už celý roztopil a vykúkala prvá zelená tráva. Užívala som si prítomnosť mamky a Sary. Keď sme vošli do salónu, ohúril ma luxus, ktorým prekypoval. Nebola som zvyknutá na také priestory. Ihneď k nám pristúpila usmiata žena v strednom veku. Ponúkala nám vodu, kávu alebo džús. Ja som si poprosila vodu, mamka so Sarou kávu. Usadila nás na priestrannú mäkkú sedačku. V pozadí hrala príjemná, jemná hudba. Pani bola taká milá, že onedlho som sa cítila ako doma. Povedali sme jej našu približnú predstavu, ako by asi šaty mali vyzerať. Prešlo pár minút a  priviezla k nám dva stojany na kolieskach. Jeden pre mňa, druhý pre Saru. Obe sme sa na seba nadšene pozreli a pristúpili sme bližšie. Po chvíľke k nám prišla ešte jedna mladá pani a postupne nám každej zvlášť rozprávali o šatách, ktoré na stojane viseli. Sara bola nižšej postavy a jej predstava bola, aby sukňa mala nadýchaný vzhľad. Dokázala si vybrať po štyroch skúšaniach, pretože jej predstava bola jasná. Moja predstava bola, aby boli biele. Pani sa zasmiala a pýtala sa, akú mám predstavu o svadbe. Povedala som: jednoduchá, v prírode, plná kvetov a pokoja. Opäť sa zasmiala a ukázala mi šesť šiat. Ani jedny ma však neoslovili. Nakoniec zbehla dozadu a priniesla posledné šaty, ktoré ma ohúrili ihneď. Boli zdobené jemnou kvetinovou čipkou, ktorá ako prvá potešila moje zmysly. Vršok bol prispôsobený  líniám, aby zvýraznili ženské krivky a sukňa od bokov dole bola šitá z jemného padavého materiálu. Keď som sa zatočila, akoby sa celý svet zatočil spolu s nimi.  Pani mi ešte ukázala závoj, ktorý k šatám patril. Bol posiaty drobnými jemnými kamienkami, ktoré vytvárali dojem, akoby svietil. Do srdca mi vošlo nadšenie. A toto nadšenie som videla aj v očiach mamky a Sary. Obe sme si šaty zajednali na náš termín. Keď som sa pozrela na hodinky, nechápala som. Prešlo presne šesť hodín a ja som nechápala ako. Keďže sme nestihli obed, rozhodli sme sa zastaviť v najbližšej reštaurácii na skorú večeru. Po ceste, keď mamka šoférovala som sa v kabelke pozerala na mobil. Žiadny odkaz od Joela. Prekvapene som sa zamračila. Snažila som sa opakovať si slová z dnešného rána. Moje srdce bolo skryté v nadprirodzenom pokoji. Na večeri sme strávili ešte hodinku. Saru sme odviezli domov a potom sme sa spolu s mamkou vrátili domov. Ocko pozval mamku do kina. Veľmi sa potešila, lebo už dlhší čas nikde neboli takto spolu sami. Bola už tma. Opäť som sa pozrela do tašky na svoj mobil. Žiadny odkaz od Joela. Začala som si nervózne hrýzť spodnú peru a pohrávala sa s príveskom od Joela. Ocko sa ma spýtal, či nechcem ísť s nimi. Zdvorilo som odmietla s tým, že si zaslúžia byť sami. Obaja ma objali a už ich nebolo. Na dom padlo zvláštne ticho. Hlboko som sa nadýchla a pomalými krokmi vyšla po schodoch do svojej izby. Sadla som si k oknu a pozerala na mesiac. V ruke som zvierala telefón. Odvážila som sa opäť mu zavolať. Vydýchla som, keď som znova počula odkazovku. Prestanem myslieť na to najhoršie. Je v poriadku, možno má len veľa práce. Hodila som mobil na posteľ a podišla ku stolíku, kde som mala položenú Bibliu. Sadla som si na kraj postele a náhodne ju otvorila. Zrazu som začula zvonenie zvončeka. Azda si rodičia zabudli kľúče? Položila som Bibliu na posteľ a utekala dole. 

"Čo ste si zabudli?" spýtala som sa nahlas a otvorila rýchlo dvere. Stál tam Joel. Jeho tvár žiarila a oči sa hlboko upierali na mňa. Prekvapene som pootvorila ústa. Pobavene sa na mňa usmial. Jamky, ktoré sa mu zjavili na lícach, mi spôsobili jemné chvenie.

"Joel, čo tu robíš?" spýtala som sa náhle a zmätene žmurkala, či sa mi to náhodou nesníva.

"Ak ťa ruším, môžem prísť inokedy." pokrčil ramenami a zdvihol obočie.

Otvorila som oči. Cez žalúzie na okne presvitali slnečné lúče. Posadila som sa na posteľ a moje oči sa snažili zvyknúť na svetlo. Ten sen ešte stále pôsobil v mojom vnútri. Myšlienky z noci mi vírili sem a tam. Snažila som sa ich uchopiť a zistiť ich hĺbku.

Akýmkoľvek problémom prechádzaš, vždy máš pocit, že si na to sama. Topíš sa v tom ako v obrovskej búrke, ktorá nemá koniec. Keď sa však trošku upokojíš a upadneš do ticha, môžeš volať. Na koho? Na Toho, ktorý je tu od počiatku sveta. On vie presne, ako chutí tá trpkosť. Sám si ňou prešiel. A keď pochopíš túto hlbokú Pravdu, vyslobodí ťa. Kdekoľvek sa nachádzaš. Čímkoľvek prechádzaš. Opäť sa nadýchneš a opäť vyjde slnko, zaznel tichý hlas v mojom vnútri. Do srdca mi vošiel silný oheň. Akoby mi tam niekto zapálil obrovskú pochodeň. Zacítila som prekvapivú, nepochopiteľnú silu, ktorá sa rozumom nedala vysvetliť. Vďaka, pošepla som. Dlhú chvíľu som ticho sedela v posteli a snažila sa utriediť nové pocity, ktoré mnou otriasli. Snažila som sa to všetko uchovať vo svojom srdci. 

Vstala som a letmo sa pozrela na mobil, ktorý bol položený na nočnom stolíku. Blikal tam zmeškaný hovor od Joela. Úplne som zabudla, že som mala vypnuté zvonenia. Ihneď som jeho číslo vytočila späť. Zaznela odkazová schránka. Prekvapene som sa pozrela na displej a zložila. Položila som ho opäť na svoje miesto a rozhodla sa urobiť rannú hygienu. Keď som vošla do kúpeľne, zazvonil mi mobil. Utekala som sa pozrieť, do srdca mi vošlo sklamanie. Bola to Sára. Chcela mi pripomenúť dnešnú skúšku šiat. Veselo som jej odpovedala, že o dve hodiny budem k dispozícii. Keď zložila, vytočila som Joelovo číslo opäť. Privítala ma rovnaká odkazová služba. No nič, určite mi zavolá, len čo to bude možné, pomyslela som si a snažila sa sústrediť na svadobné šaty. Do srdca mi vošlo obrovské nadšenie, keď som si predstavila svoje budúce svadobné šaty. 

Keď som vošla do kuchyne, mamka už chystala raňajky, tak som jej pomohla nakrájať zeleninu. Usmievala sa.

"Dobré ráno mami." priblížila som sa ku nej a pobozkala ju na líce.

"Dobré ráno, zlatko. Cítim z teba obrovské nadšenie." 

Ako by som po dlhom čase začala, keď sa tak veľa zmenilo, že už ani názov môjho ne-denníka nie je aktuálny… Tento článok bude iný, než tie predtým. Bude vlastne verejným priznaním toho čo som nejaký ten rok zatĺkala. Bude tiež vyjasnením mojich stavov paniky a celkovo negatívneho pohľadu na svet.

Celá ty! No čo iné sa od teba dalo čakať! Taká istá ako tvoja matka! Ach, tá tvoja mama nervačka! –Povedal, ten čo ma držal niekoľkokrát pod krkom. Toľko som s tebou a až teraz vidím aké máš krivé nohy. Nemám rád také nosy ako máš ty. Zo všetkých žien na svete som urobil decko akurát tebe! Ešte raz a zavolám na teba políciu (vysvetlenie: ho vyprovokujem k f. útoku) deportujú ťa a nikdy neuvidíš decko! Zaslúžila si si to celé hovno v živote (sex.zneužívanie, bitky, ponižovanie atď)! Neboj sa synček mama je z patologickej rodiny kde sexujú s deťmi (to dieťa som ja). To nie ja som za to celé hovno v tvojom živote zodpovedný, tak ma prestaň tým zaťažovať. Po tom pôrode to už nie je také ako bolo je TAM široko už (PS: nie je len erekcia je slabá a v polovici sa končí).

Tieto slová boli vyslovené na to, aby mohol po niekoľkých hodinách hovoriť: joj mamička stále sa na ňu dá spoľahnúť, ochhh mami aká riťka aaa cicky mohli by byť väčšie ale no keď nemáš to čo ľúbiš to ľúbiš to čo máš. Ľúbime ťa mamiiiii! Ale pekne vyzeráš. A mnoho ďalších……..škoda sa rozpisovať.

Dlho som cítila, že potrebujem pomoc a hlavne v momente, keď som nastúpila do práce a uvedomila si, že tam som šťastná a je mi do plaču, keď mám ísť domov. Na privítanie som dostala lepší plat od neho, čo bolo ďalším dôvodom na zhadzovanie „tá tvoja práca je aj tak najhoršia v celej firme zdieranie ľudí“ inak fakt sa mi tam páči. Vravela som si toľké mesiace, že musím ísť niekam, nech mi niekto potvrdí, že som sa nezbláznila a, že stále som pri zmysloch. Veď taký poriadny chlap. Už niekoľkokrát som počula od rodiny „taký šumný dobrý chlop“ nevadí, že núti k sexu mladé dievčatá ale „vun taký dobrý do koscela chodzi s maceru“. No ako by som takých dobrých chlapov mohla opustiť ja sa môžem tešiť, že ma vôbec niekto chce. Tedááááá aspoň také niečo mi z toho vychádzalo podľa ich myslenia.

Objednala som sa na terapiu!

Moje prvé slová boli mám rodinu a ťažké detstvo za sebou, chcela by som ním prestať zaťažovať rodinu. Chcela by som nájsť pokoj a vtedy bude všetko dobré nech po 30tke začnem nový život. To som ešte fakt netušila, že sa to splní tak rýchlo a už vôbec nie v takom zmysle. Terapeutka sa opýtala či okrem toho vidím ešte niekde inde problém. Vravím si v duchu, že nie veď keď ja som ticho, sa usmievam a hrám s malým, neotravujem ho a nevymýšľam si znovu nejaké problémy  tak je ideálne. Tak som odpovedala rozhodne nie, veď to všetko je len moja vina – toľké mesiace to tvrdil asi sa nemýli.

Keď som vošla do domu, moja hlava bola plná nadšenia. Dnešný deň bol naozaj zvláštny. Zároveň však nádherný. Prehrávali sa mi okamihy s rodičmi, starkými a nakoniec som sa vracala ku bozku s Joelom. V zápätí ma však zaplavili obavy. Keď som odchádzala, počula som, ako Joelovi opäť zvonil mobil. Letmo mi zakýval a rýchlo zmizol do tmy. Začala som sa pohrávať s myšlienkou, že mu zavolám. Chcela som sa uistiť, ze je všetko v poriadku. Dala som mu však čas. Dopriala som si teplú sprchu a obliekla si pyžamo. Ešte chvíľu som, len tak, hľadela na mobil. Premýšľala som, či to nenechám až na ráno. Potom som sa zahľadela na svoj snubný prsteň. Mám právo vedieť, či je všetko v poriadku. Sadla som si na posteľ, oprela sa o vankúš a vzala telefón do rúk. Chvíľu som pozerala na Joelovo číslo a potom sa odhodlala. 

"Na volanej linke práve prebieha iný hovor, počkajte prosím alebo zavolajte neskôr." mužský hlas mi oznamoval, že Joel s niekým telefonoval. Pretrela som si tvár a pozerala na displej. Nebudem už viac volať. Počkám, kým zavolá sám. Je zjavné, že potrebuje priestor. Odložila som mobil na stolík a snažila sa zaspať. Jediné, čo sa mi však podarilo, bolo prehadzovať sa z jednej strany na druhú. Cítila som, že sa niečo deje. Pol hodinu som hľadela na strop a snažila sa upokojiť. Vzala som Bibliu a čítala si. Nič však nepomáhalo. Zobrala som si mobil, ak by sa Joel rozhodol mi zavolať a pobrala sa do kuchyne uvariť si teplé mlieko s medom. Sadla som si na stoličku a oboma rukami zvierala šálku. Priložila som si ju k ústam a pomaly pila. Prešli presne jedna hodina, čo som Joelovi volala a on sa neozval. Dopila som mlieko a rozhodla sa vrátiť naspäť do izby. Ľahla som si do postele a privrela oči. Nechala som sa zaplaviť predstavou nás, v našom dome, už ako manželov. Usmiala som sa. Zrazu mi zavibroval mobil. Prebrala som sa a ihneď sa naň pozrela. Oslepilo ma svetlo z displeja. Bola to sms od Joela. 

Všetko je v poriadku, moja sladká. Zajtra sa porozprávame, oddýchni si. Milujem ťa.

Vydýchla som úľavou a usmiala sa do tmy. 

Ďakujem, že si mi napísal. Dobrú noc. A aj ja ťa milujem. 

Privrela som oči a ihneď zaspala.

Znenie článku

Znenie článku

"Raz, keď sa dozvedel, že Miriam si našla niekoho iného, povedal nám, že potrebuje odísť. Nepovedal na koľko a ani kam. Rešpektovali sme jeho rozhodnutie, hoci mňa to veľmi bolelo." 

"Rozprával vám niekedy, čo sa za ten čas v jeho živote stalo?" spýtala som sa vážne. 

"Nie a vlastne, ani som sa nepýtala. Prišiel úplne vyrovnaný. Nič ho neťažilo a rozprával o veľkom Božom zázraku vo svojom živote. Tešila som sa, že je opäť s nami. Pýtal si kľúče od chatky a hovoril, že leto chce stráviť s nami. Starkému medzičasom navrhol, či by s ním na pár mesiacov neodišiel na misiu. Bola som prekvapená, keď sa tak náhle rozhodol vrátiť. Teraz už viem." usmiala sa a pohladila ma po ruke. 

"Čo už vieš, babi?" spýtal sa Joel, ktorý podišiel ku mne, objal ma okolo pása a pobozkal ma do vlasov. Jeho tvár hrala veselým úsmevom. 

"Aké úžasné je sledovať vaše šťastie." usmiala sa na neho Noemi a oboch nás pohladila po tvári. 

Opäť sme sa usadili v obývačke a Noemi nás pohostila jej domácimi dobrotami. Rozprávali sme sa do neskorej noci. Noemi s Davidom nám navrhli, aby sme cez noc ostali u nich. My sme však odmietli a sľúbili, že určite niekedy nabudúce. 

Znenie článkudobry dobry deň chcem sa opýtať dá sa otehotnieť 10-12 dni pred Ms?

Detské interaktívne divadlo ZáBaVKa pripravilo pred Vianocami horúcu pesničkovú novinku. Piesne z divadla 2 je album plný veselých piesní pre deti z viacerých inscenácii divadla a jej tvorcov. Na CD spolupracovali mnohí známi slovenskí hudobníci, ale najväčšiu stopu zanechala na pesničkách skvelá Andrea Bučková, ktorá tohto roku vydala aj CD Morena s herečkou Dominikou Kavaschovou. Piesne napísali Zuzana a Vojtech Kolejákoví, ktorí vedú divadlo. 

,,Sme radi, že sa nám napriek nepriaznivým okolnostiam tohto roka, podarilo vydať nové CD a odpremiérovať aj nové pesničkovo - tanečné predstavenie s názvom Tancuj ako ZáBaVKa, z ktorého pesničky sú na cédečku,“ povedala Zuzana Kolejáková, štatutárny zástupca o.z. Divadlo ZáBaVKa. Cédečko sa podarilo vydať aj vďaka podpore Nadácie SPP, ktorá zasponzorovala väčšinu nákladov na lis cédečka. ,,Vydanie albumu podporili aj divadelní priaznivci na startlab.sk, za čo im a pravdaže aj SPP veľmi ďakujeme!“ dodala Kolejáková.  Medzi ďalších sponzorov patrí kuchynské štúdio Living Style zo Senca a ZUŠ Senec. 

Čím je CD unikátne?

Piesne z divadla sú jedinečný album, na ktorom deti a ich rodičia nájdu 17 skvelých skladieb, pričom niekoľko z nich sú vianočným bonusom. Divadlo spracovalo aj ľudové piesne, aby deti poznali melódie, ktoré si spievali ich starí rodičia. Mnoho z nich textovo pozmenili, aby boli bližšie dnešným deťom. Pesničky sú skvelé a deti sa pri ich počúvaní zabavia či si zatancujú, ale majú aj edukatívny charakter, čiže sa popri spievaní môžu naučiť odčítať hodiny, či získať návyk upratovať, čo ocenili mnohé mamičky. 

Na CD spievajú herci divadla ZáBaVKa : Ingrida Baginová (členka Divadla Jána Palárika v Trnave), bábkoherec Michal Zeman, Vojtech Koleják, Ester Čuříková, Cyril Žolnír a pravdaže aj Andrea Bučková. Hudobne na piesňach pracovali okrem Bučkovej aj Jakub Hrozáň, Barnabás Kollárik či Vlado Kubalák. 

Kde si možno kúpiť CD Piesne z divadla 2 ? 

"Už viete, kedy bude svadba?" spýtala sa so záujmom Noemi a privoňala si ku svojej kytici. Joel na mňa láskavo pozrel a nechal, aby som odpovedala ja. 

"Dohodli sme sa na 7. jún. Chceli by sme svadbu vonku, v takom pohodovom, rodinnom štýle. Nič veľké." pousmiala som sa a Noemi prikývla. 

"To znie výborne, už teraz sa teším, moja drahá." ako to dopovedala, s jemným smútkom pozrela na Joela. Zaťal sánku a prehrabol si vlasy. 

"Viem, čo sa ma chceš spýtať, babi." povedal Joel vážne. Noemi ospravedlňujúco prikývla. Ja som mlčala a prekvapene hľadela raz na jedného a potom na druhého. 

"Chceš vedieť, či dám vedieť otcovi?" skonštatoval a Noemi sa zhlboka nadýchla. 

"Synak, je to tvoje rozhodnutie, my do toho nebudeme nijak zasahovať." povedal David úprimne, chytil Noemi ruku a pobozkal ju. 

MIRO JAROŠ, SPIEVANKOVO, FÍHA TRALALA, HANIČKA A MURKO, PACI PAC, THE PASTELS,  IMT SMILE, KANDRÁČOVCI. Každý z týchto interpretov príde zabaviť menších i väčších členov rodiny počas historicky prvého 12-hodinového online maratónu magickej silvestrovskej zábavy! 

Od obeda až do polnoci budú s úplne prvým ONLINE silvestrovským Kaufland detským festivalom spievať, tancovať a zabávať sa všetci členovia rodiny. Veľkí, malí a aj tí úplne najmenší. Pretože ani na tých sa tento rok nezabudlo! 

TURBO SILVESTROVSKÁ ZÁBAVA

Okrem celodenného maratónu magických zážitkov vás na online TURBO TV (www.detskyfest.sk/turbotv) na Silvestra čakajú úplne nové, premiérové show vašich najobľúbenejších interpretov, aké ste ešte určite v žiadnej telke nevideli! Úplne nové Spievankovo, Fíha Tralala či PACI PAC, ktorí si na pomoc prizvali aj slávnych hostí. Maminu a tatina určite poteší večerný koncert Kandráčovcov, premiérové vystúpenie „dospeláckeho“ Mira Jaroša či IMT Smile!

TÚTO SHOW jednoducho musíte vidieť

Počas celého dňa vás budú zabávať aj kulisáci Dino a Lupy z Teáter Komika, ktorí pomôžu moderátorke Veronike Hatala pripraviť scénu pre hudobných hostí. Tešiť sa môžete aj na „TÚTO SHOW“, v ktorej vám Spievankovo, Miro Jaroš, Paci Pac a Fíha Tralala prezradia, čo pre nich znamená, keď sa povie: „TÚTO MÁM NAJRADŠEJ“. Čo na ňu asi povedia deti? 

"Moja milovaná manželka a vnuk mali pravdu. Si výnimočná." povedal priamo a potom sa posadil k Noemi. Prekvapene som pozrela na Noemi a potom na Joela. Obaja sa na mňa rovnako usmiali. Sklopila som pohľad a placho sa usmiala tiež. Joel si ma pritiahol ešte bližšie k sebe a pobozkal ma na spánok. Zhlboka som vydýchla úľavou. Prijatie a láska z tejto rodiny priam pretekali. Moje srdce bilo hlbokým pocitom vďačnosti a lásky. Noemi mi ponúkla čaj a ja som ho s radosťou prijala. Chutil presne tak, ako keď som ho vyskúšala po prvýkrát u Joela. 

David si sadol vedľa Noemi a s láskou ju chytil za ruku. 

"Aké osviežujúce, keď sem zavíta mladá láska, však drahá? Pamätáš si ešte tie časy, keď sme spolu začínali?" pousmial sa chlapčensky a Noemi sa rozžiarila tvár. Pozrela som sa na Joela a ten sa z vesela rozosmial. Jamky mu na lícach veselo hrali a mňa v srdci príjemne zahrialo. 

"Ó, samozrejme, boli to veľmi krásne časy. Bol si ten najväčší fešák v našej ulici a presne si vedel ako sa k žene chovať, aby si si získal jej srdce. A čo bol bonus, moje srdce si viedol k Bohu." rozprávali sa nahlas a bolo vidieť, že si to užívajú. A my s nimi. Bolo veľmi inšpiratívne počúvať ich vyznania po toľkých rokoch spoločného života. 

"Ja si pamätám tvoje kvetinové šaty, ktoré si mala oblečené na našom prvom rande. Všetci muži mi ťa závideli." Noemi sa pri tej spomienke rozosmiala a my s ňou. David na ňu pozrel nádherným zamilovaným pohľadom. 

"Áno, pamätám si, aj to, ako sa mi jedna lodička zapichla do blata a ty si mi ju potom s láskou čistil." pousmiala sa a pohladila Davida po tvári. David jej chytil ruku na líci a pohladil ju. Potom sa obaja otočili ku nám.