Ste človek, ktorý sa vie zbaliť rýchlo, efektívne, s úsmevom na perách a ladnosťou v pohybe? Alebo balenie odkladáte, veci hádžete do kufra jednu cez druhú a pripomínate skôr splašené kura ako ladnú labuť? Zbaliť sa na dovolenku dá zabrať. Zbaliť sa do pôrodnice ešte viac. 

Pre mňa je balenie nutné zlo. Vždy sa však snažím držať zoznamu a mať systém. Rovnako to bolo aj s balením do pôrodnice. Už je to viac ako rok, odkedy som si druhýkrát chystala tašku do pôrodnice (och, ako ten čas beží...). No moju veľmi dobrú kamarátku to čaká onedlho a poprosila ma o tipy, na čo nezabudnúť. Preto som sa rozhodla pripraviť článok na túto tému a podeliť sa s vami o moje tipy. Možno niekomu pomôže. 🙂

V prvom rade je tu základné pravidlo, no. 1, alfa a omega - vždy sa zbaľte v dostatočnom predstihu. Tu sa rozhodne neoplatí nechávať veci na poslednú chvíľu. Aj keď áno, aj ja to rada robím. Štandardne sa balím pár hodín pred odchodom a čakám na povestný moment, kedy mi bude horieť za zadkom. Tu som však spravila výnimku a tašku do pôrodnice si zbalila v dostatočnom predstihu. Koniec koncov, naozaj som nemala chuť, ak by sa, nedajbože, niečo stalo, vysvetľovať manželovi po telefóne, kde nájde jednorazové nohavičky, že to je to sieťované čudo, kde popôrodné vložky a aké glycerínové čípky mi má kúpiť. :P Takže, mamičky, kufre baľte včas a nepokúšajte zákon schválnosti.

Začíname, vážení!

Prvým krokom je informovať sa na zoznam potrebných vecí priamo vo vašej pôrodnici. Ten berte ako odrazový mostík. Následne si ho môžete personalizovať podľa vlastných potrieb. V tomto článku nájdete zoznam vecí, ktoré som si zobrala do pôrodnice ja. Je vyskladaný mnou, odpovedá mojím potrebám a slúži ako inšpirácia. Samozrejme, to, čo vyhovuje mne, nemusí vám. A naopak. Veci do pôrodnice si preto zabaľte podľa svojich potrieb.

Keď viac je viac

Materstvo predstavuje obrovskú zmenu v živote ženy, podstatnú časť jej života doslova prevráti naruby. Hoci to znie ako fráza, v skutočnosti už nič nebude také, aké to bolo predtým. Príchod bábätka na svet sa spája s množstvom vybavovačiek a nákupom potrebných vecí, na druhej strane, na množstvo výziev sa vopred pripraviť nedá. Najlepšou a zároveň najťažšou prípravou je v skutočnosti až samotný život s bábätkom.

Jednou z príležitostí, ako sa dopredu odbremeniť od množstva záťaže, je aj správny výber zdravotnej poisťovne – dieťaťa aj matky. Od 1. augusta 2022 sa novorodenec automaticky stáva poistencom matkinej zdravotnej poisťovne, a hoci sú rodičia vďaka tomu oslobodení od niekoľkých administratívnych úkonov, ide o novinku, ktorá im na plecia kladie zodpovednosť už počas tehotenstva či dokonca pred otehotnením.

Podať prihlášku do novej poisťovne totiž možno každoročne iba do 30. septembra a matka sa poistenkou zvolenej poisťovne stáva od 1. januára nasledujúceho roka. Ak si plánujete založiť rodinu a doteraz ste nemali čas ani príležitosť preštudovať si benefity jednotlivých zdravotných poisťovní, vedzte, že Union zdravotná poisťovňa je pre vás a vaše bábätko tou najlepšou voľbou.

Sprevádzať a podporovať vás totiž bude už počas celej cesty k vytúženému dieťatku.

Napríklad v prípade problémov s otehotnením vám Union zdravotná poisťovňa dokáže ušetriť množstvo finančných prostriedkov. Prispieva totiž sumou 1 200 eur na umelé oplodnenie, a to v týchto medicínskych úkonoch:

...Anjel v bielom plášti.,......./už 9rokov/
Ahojte.Chcela by som sa s vami podeliť o tom,že existujú aj lekári z dobrým srdcom.Náš boj sa začal koncom januára 2008,ked manželovi zistili nádor na hrubom čreve.Nasledovala operácia,potom chemo.Výsledky boli v norme,ale presne po 2-rokoch markery vyskočili.Primár na onkologii mu urobil ultrazvuk a bol tam nález na pečeni,on samozrejme napísal,že bez ložiskových zmien.Následne inej lekárke sa to nepozdávalo a nasledovalo CT-čKO,na ktorom sa zistilo,že má metastázy na pečeni.Nasledovala operácia a potom sme prešli k súkromnej onkologičky,ktorú som poznala z nemocnice,ked som chodila k svojej už nebohej mamke.Následne chemo a tak sme bojovali až do mája 2013,kedy nasledovala operácia pečene.Pán profesor Bober v Košiciach mi povedal,že pečen je čistá,ostala tam len mikroskopická bunka.Ja naradostená,že konečne sme vyhrali som všetko vyrozprávala manželovi.Zotavoval sa a chodil na kontroly.Pani doktorka ho poslala na MMR do Humenného.Bolo 15 augusta sviatok Pannej Márii a on prišiel z tým že metastázy sú tam zasa.Nevedela som či mám plakať,či hromžiť na Pána Boha,ale z pokorou sme pošli do kostola.Zasa chemo.........a tak to bolo až do nedávna,ked sa metastázy rozšírili,z chemo dostal alergickú reakciu,ale ešte vybral 5 dňový cyklus,pokrstil krsniatko a pred 2-týždnami ožltol,bilirubín 318.Doktorka hned volala do Košíc,že mu treba urobiť ERCP lenže lekár čo k nemu posielala pacientov má dovolenku celý mesiac a tak sa skontaktovala z druhým a ten povedal,že musia byť rozšírene žlšovody,aby on mohol ten zákrok urobiť.Z CT-čka čo mal robené pred mesiacom zistila že nie sú rozšírene,tak potom ešte v piatok 24.7.ultrazvuk zameraný na žlčovody,ale tam tiež nie sú zvätšene/ešte popritom sa mu už robí voda na pluciach a iné komplikácie/.Ked som poniesla výsledky doktorka sa rozplakala,že mu nevie pomocť/a ja s nou/.V nedelu som jej volala či mu môžem dať furosemid forte lebo má opuchnuté nohy,a ona že ešte to nevzdáva,že skúsi ešte CT-čko bez kontrastnej látky,že nám da vedieť.V pondelok po obede niekto zvoní a to ona,náš anjel doniesla žiadanku a papiere na sanitku a to mala dovolenku,v utorok sme boli na MMR-v Michalovciach tam to vybavila,a tam mu ukázalo že žlčovody zvätšené,následne volala do Košíc,že či mu urobí zákrok.Hned vybavila hospitalizáciu a už poobede sme boli na príjem.Dnes bol v Košiciach,sprechodnili mu žlčovody,len na jednom mieste sa nedali.Ked som jej volala počula som v jej hlase obrovskú radosť.Neviem ako to dalej dopadne,to vie len Boh,ale chcela som vám napísať o jednej skvelej lekárke,ktorá to nevzdala ale bojuje s nami.Môj manžel je úžasný a veľký bojovník,ktorého veľmi obdivujem.Ten anjel je Mudr.Alica Malá.......,..Pokračovanie Anjel v bielom plášti. Už sa len čakalo,či pojde bilírubín dole,ale nešiel bol 500,a potom aj 600.Ešte sme boli na infuziu,už len na vozíčku.Potom hned už vytelefonovala interné,a ja som tam mohla byť,ale večer ma poslal domov.Robili mu vyšetrenia,prišla aj primárka z doliečováku,stiahnuť vodu z plúc,ale sa nedalo,aj ona bola smutná/ťahala aj svokre,ktorá tam ležala cez vianoce a nový rok/.Skúšali z lavej strany,ale sa nedalo.Hned ráno mi už volal aby som prišla,že treba isť ešte na ultrazvuk.Urobili mu a naznačili na pravej strane kde by sa to mohlo stiahnuť a tak mu stiahli z brucha 5l vody,čítate dobre 5l.Kvapkalo mu to vyše troch hodín a ja som pozerala aby nevyšlo z flaše.Potom mu ešte dali infuziu a tak sme prišli domou.Doma už zasa bolo dobre,aj spal celú noc,aj dýchanie sa ulavilo.Ale zasa asi tá voda alebo už ten celkový stav,neviem ale zasa sa mu ťažšie dýchalo a prestal aj jesť/čo predtým aspon trošku zjedol,ale skúšal všetko možné do poslednej minúty,aj cesnakovú vodku ,aj pestrec mariansky drvený,najprv suchý a potom do jogurtu,a všetko možné aj nemožné,tak veľmi chcel žiť................Už potom v stredu som volala či možme pojsť na infuziu,lebo že je veľmi slabý,že áno zavolajú jak bude volná posteľ,a ona po pracovnej dobe aj zo sestričkou prišli k nám a doma mu spustili infuziu,a moj malý z nej oka nespustil,a hovorí ti si veľká doktorka a aj ja budem,len som ešte malý.Veľmi si ju oblúbil,poukazoval im hračky a hral sa hlavne s pani doktorkou.Vraveli že prídu aj zajtra ,a prišli,len akurát začal krvácať z nosa.Zastavili,ešte sestrička bežala do lekárne na dajaký gel.Potom spustili infuziu,všetko prebehlo v norme,zasa sa pohrali a pošli preč.Ešte ani nedošli možno do ordinácie a už som volala,že zasa krváca,ale už som volala záchranku.Zobrali ho na interné a ja hovorím doktorovi,že ja s ním ostávam tu,že budem spať aj v kresle,doniesli nám,lebo ked mal veľké bolesti tak sa tam poskladal a mu to pomohlo.Deti suseda odniesla k mojmu otcovi,už má tiež svoj vek,ale čo dedo navaril to bolo prefajne.Krvácanie zasa pomocou gélu zastavili,len mu to zavadzialo v nose.Ale celú noc len sa pohol už som bola pri nom,na celú noc mu dali infuziu,a ja zasa som pozerala kedy dokvapká.Ráno o 5-tej mu dokvapkala a hovorím že idem sa domov natiahnúť,lebo nohy opuchnuté,a on už o 7-mej volá že kde som ,tak rýchlo taxik,a naspäť.Ráno na vizite hovorím doktorovi nech dá aj mne posteľ,lebo si musím natiahnuť nohy.Súhlasil a ešte povedal,že ten pán čo s nami bol na izbe,ide domou a že on má službu a ku nám nedá nikoho.Tak až poobede sme pošli na krčné/čo od rána čakal kedy mu ten gél vyberú,čo sa mu ťažko aj z toho dýchalo.Vsobotu sme mali ísť domou ale zoslabol a nechcel,že možno nedelu.A v nedelu už len plienku a večer už začal vracať krv,a pýtali sa či nemá varixy na pažeráku a ja že hned volám dokrorke a ona,že nie,lebo aj to vyšetrenie čo mu robili v Košiciach,tak že to tam nepíše.Potom mu urobili sondu a a zobrali ho na ARO -teraz sa to volá ináč,mal už dajaké krvácanie z toho pažeráka.Aj na tom internom boli všetci taký milý a ľudský.Ja som v noci prišla domov,ale ráno o 9-tej už som išla tam /večer ma už nepustili/a on nepokojný,napojený na všeliaké hadičky ,aj pobede som bola na dve hodiny pri nemu.A ráno o 3.40 mi už volal doktor že zomrel.V prvom momente som povedala chvála bohu,že už si ťa zobral,že už netrpíš a netrápiš sa,strašne ho to zožralo.Ráno pred siedmou,som išla zasa taxíkom k otcovi,povedať detom že ocko zomrel,ten pohlad a plač neprajem nikomu,len som ich utešovala že už ho nič nebolí.Volala som aj doktorke hned ráno.Prišla aj na pohreb aj zo sestričkou.Potom som jej nosila ešte drinky,a všeliaké náplaste,a ona mi nesie Velvetku kávu,že taku pijete,tak mi kúpila.Ja som ostala jak obarená,ona si všimla aj jaku kávu pijem.Ešte raz vdaka Mudr.Alica Malá,Sestrička Hojdanová,mojmu otcovi a všetkým ktorý na nás mysleli a modlili sa za nás.