„Pozri, toto je pekné… Toto je zaujímavé… Toto je dôležité …Toto by si mal jesť, je to dobré a zdravé… Mal by si sa viac učiť, pretože… Takto by si sa mal správať aj ty… Mal by si sa viac kamarátiť s… Pôjdeš študovať tam, lebo…“

Verím, že snahou rodičov je vychovávať svoje deti čo najlepšie. Často však vychovávajú podľa svojich predstáv, využívajú vplyv, porovnávanie, predkladajú vzory. Neskôr príde školská dochádzka s množstvom múdrych a potrebných informácií. Všetko ide z vonku do vnútra.

Zamýšľate sa nad otázkami: “Čo potrebuje naše dieťa? Čo sa mu páči? Kde sa cíti dobre? Čo ho baví? Čo robí s nadšením a radosťou?” Koľko priestoru dávate detským názorom, postojom, rozhodnutiam? Ako často usmerňujete, kontrolujete a porovnávate svoje dieťa?

Neskôr, v dospelosti môže vaše dieťa uvažovať takýmto spôsobom: „Kamarátka povedala, že sa mi hodí iný účes… Kamarát má také auto… Manžel tvrdí, že neviem… V móde sú tieto farby… V reklame chválili… Na internete som čítal… Vedci tvrdia…“.  Dôsledkom je informačný chaos, nerozhodnosť, neistota a následný stres. Prečo? Vaše dospelé dieťa sa naučilo počúvať to, čo ide zvonka a nevie počúvať svoj vnútorný hlas, svoju múdrosť a svoju intuíciu.

Každý z nás je výnimočný. A výnimočné je aj každé dieťa – má svoju osobnosť, svoje schopnosti a talent. Ak dieťa robí to, na čo má talent, robí to s radosťou, nadšením a s tvorivou energiou. Zamerať sa predovšetkým na silné stránky dieťaťa, na ich podporu a rozvoj by malo byť jedným z pilierov jeho výchovy. To znamená všímať si a rozvíjať najprv to, čo mu ide dobre a až potom riešiť to, čo mu nejde.

Ak dieťa stratí spojenie so svojimi túžbami, schopnosťami a talentom, tak zabudne, kým je. Postupne zistí, že ho nič nebaví, nemá chuť ani energiu robiť to, čo mu je vnucované. Necíti radosť ani nadšenie z toho, ako žije. Začne prežívať radosť z hmotných vecí, osláv a stimulujúcich látok, ktoré mu navodzujú umelú radosť.

Zuzka práve sedela na parkovisku vedľa Tomáša. On jej v tichu a láske obdivne pozeral do očí a ona sa spokojne usmievala, hlboko skrytá v jeho pohľade. 

"Naozaj nechceš, aby som s tebou išiel? K babičke môžeme ísť potom spolu." spýtal sa Tomáš nežne. Tesne predtým, než sa chystali odísť mu totiž zavolala babička, že je u nej mama so sestrou a radi by ich videli. Tomáš sa ospravedlnil, že dnes to nebude možné, ale Zuzka ho nakoniec presvedčila, aby išiel aspoň on. Tomáš chcel ísť k riaditeľke spolu s ňou, ale Zuzka nástojčivo trvala na tom, že bude lepšie, keď pri tom rozhovore bude len ona sama. 

"Drahý, neboj sa, zavolám ti hneď, keď zistím, čo dôležité pre mňa riaditeľka pripravila. Možno sa to nakoniec nebude týkať mojich rodičov a iba mi bude chcieť zvýšiť plat." hravo sa usmiala. Tomáš sa pobavene uškrnul a pobozkal jej ruku. "Aspoň budem mať možnosť povedať jej o našom odchode. Budem v poriadku, som predsa dospelá." ubezpečila ho ešte raz a Tomáš vážne prikývol. 

"Samozrejme. Nepochybujem o tom, že si dospelá. A Bohu veľmi milá. Zavolaj mi hneď, ako to bude možné. Milujem ťa." nahol sa k jej tvári a pobozkal ju na pery. Keď sa odtiahol, Zuzka ešte zotrvala chvíľku s privretými očami. Potom sa jemne usmiala a oči otvorila. 

"Milujem tvoje bozky, môj sladký manžel." vyslovila s túžbou. Pri každom jeho bozku sa jej okamžite vrátili spomienky na ich spoločné dve manželské noci. Tomáš sa veselo usmial a skryl ju do náručia. Potom ju pobozkal do vlasov. 

"Môj voňavý, pestrofarebný kvet. Lupene tvojich bozkov si bezstarostne lietajú v mojom vnútri." pomaly sa odtiahol a nežne jej vošiel do vlasov. Zamilovane, s pohľadom plným túžby, si prezeral jej tvár. "Noci s tebou sú ako príliv a odliv, počas mesačnej žiarivej noci. Ako more hladí piesok, tak ja túžim cítiť dotyky týchto dlaní." vzal jej ruky do svojich a s láskou k nim priblížil svoje pery. Zuzka sa zhlboka nadýchla. Pri jeho bozkoch sa jej okamžite stiahlo vnútro a s privretými očami sa nechala vtiahnuť do jeho hlasu. "Moja najsladšia, krehká, stvorená pre moje bozky. Holubica môjho pokoja. Ľúbezný tón mojej piesne. Strhujúca víchrica mojej túžby." Zuzka opäť privrela oči a tvár jej zvážnela. Pri jeho hlbokom hlase okamžite zabudla, že už pár minút mala byť dávno u riaditeľky. Tomáš sa opäť zmocnil jej pier a bozkom ju vtiahol do ich súkromného sveta. Zrazu medzi nich vošiel Barras a položil si smutne hlavu medzi nich. Okamžite sa od seba odtiahli a veselo sa na neho usmiali. Zuzka ho s láskou pohladila na jeho obľúbenom mieste a keď uvidela na hodinách, že mešká, okamžite zvážnela.