"Prichádza nám večera." povedal s pobavením, keď na neho nevinne zažmurkala. Opätovala mu úsmev a placho sklopila pohľad, keď si všimla ako na ňu pozerá. Barras okamžite využil situáciu a nahradil Tomášove miesto. Obaja sa pobavene zasmiali.

Potom, čo spoločne dojedli, ostali v tichu sedieť za stolom a s jemným úsmevom sa na seba pozerali. Nepotrebovali slová, ich vzájomné pohľady im naznačovali to, čo bolo dôležité.

"Aký si mal dnes deň?" prerušila ich hravé pohľady napokon Zuzka. V mysli jej začali víriť slová Veroniky o Tomášovom stretnutí s otcom. Tomáš si ticho vzdychol, vzal taniere a začal sa venovať spratovaniu riadu do umývačky. Zuzke bolo zjavné, prečo tak urobil. Postavila sa a pomaly k nemu pristúpila. Oprela sa o kuchynskú dosku a čakala, kým si ju opäť všimne. Keď upratal všetko, čo mal, postavil sa chrbtom ku kuchynskej doske, oprel sa rukami a neprítomne sa zahľadel do miestnosti. Jeho tvár zvážnela. Ak by si mal vybrať premýšľať nad dnešným dňom, chcel by všetku svoju pozornosť venovať chvíľam s ňou. Niečo v jeho vnútri mu však túto predstavu zatieňovalo. Myslel si, že to s otcom už má poriešené. Keď sa však dnes, po takom dlhom čase, s ním opäť stretol, jeho istota sa zachvela. Zhlboka sa nadýchol a s jemne ustaraným pohľadom sa na ňu pozrel. Nežnosť v jej očiach ho úplne odzbrojila. Pristúpil ku nej, vzal si jej tvár do dlaní a s láskou ju pobozkal na čelo.

"Som taký rád, že si tu." šepol potichu. Zuzka mu odhodlane chytila ruku a pomaly s ním prešla naspäť na sedačku. Celé svoje telo otočila k nemu. Ruku mu nepúšťala.

"Tomáš? Ty môžeš byť slabý. Nemusíš sa snažiť za každých okolností skrývať svoju bolesť. Viem, o čom hovorím. Keď si mi ukázal skutočnú dôveru vo vzťahu a ja som ti mohla vysloviť aj tie najskrytejšie veci, ktoré som si niesla hlboko vo svojom vnútri, bolo to oslobodzujúce. A chcem, aby si vedel, že ako ty si tu pre mňa, tak ja tu chcem byť pre teba. Nech je to čokoľvek." povzbudivo upierala svoje oči na neho. Tomáš sklonil hlavu, zhlboka sa nadýchol a vydýchol. Po chvíli sa opäť pozrel do jej jasných očí. Tvár sa mu uvoľnila, keď uvidel jej pohľad plný prijatia a lásky. 

"Keď som bol malý, mali sme s mamou a sestrou takú tichú spoločnú hru. Vždy, keď prišiel otec, museli sme utekať do izby a spievať si pesničku, ktorú nám mama spievala vždy, keď sme sa báli. Čím som bol väčší, tým viac som chápal, prečo to od nás chcela. Môj otec je veľmi manipulatívny muž. Dokáže v tebe vyvolať také pocity, že sa začneš domnievať, že keď urobíš niečo inak ako chce on, tak ťa to urobí neschopným. Dlho som s týmito pocitmi bojoval. Som vďačný, že počas dospievania ma Boh preniesol do iného prostredia. A že som mohol byť ďalej od otcovho vplyvu. Keď sme sa aj so sestrou dostali do opatery starkej a starkého, mal som pocit, že som sa ocitol v inom svete. Krajšom." na chvíľu sa odmlčal a zamyslene sa oprel o sedačku. Na tvári mu hral jemný úsmev. "Starký bol ako môj druhý otec. Naučil ma veľa dobrých vecí. Prácu s drevom, maľbu na plátno, hru na gitaru, dokonca sme spoločne opravovali jeho starú motorku. Zažili sme pri tom mnoho zábavných chvíľ." opäť sa zasnene usmial a po chvíli sa mu tvár stiahla vo vážnosti. "Otcove občasné návštevy mi začali vadiť čoraz menej, pretože starký ma nasmeroval k Ježišovi, ktorý mi ukázal moju skutočnú hodnotu. Pamätám si, že zakaždým, keď som sa cítil veľmi smutný, starký ma vzal na tri dni na stanovačku. Iba my dvaja, úplne sami, v lese, v tichu, sme chytali ryby, pozerali hviezdy, rozprávali sa o živote a o mojich snoch. Bol to veľmi vzácny muž. Keď zomrel, na dlhší čas sa môj život zatemnil. To bolo to tmavé obdobie, kedy som nevidel zmysel ničoho. Boh však neprestával byť verný. Starký mi po smrti odkázal jednu starú drevenicu a emotívny a inšpirujúci dopis. Chvíľu mi trvalo, kým som sa odhodlal to prijať. Napokon som však celú svoju frustráciu a sebaľútosť preniesol do renovácie toho domu. Každou maličkosťou, ktorú som tam urobil, ma to opäť viedlo o krôčik bližšie k Bohu. Starký to vedel, preto mi daroval tie bohatstvá, ktoré som s ním mohol získať." Tomášovi sa jemne uvoľnila tvár. Ešte nikomu o tom takto otvorene nehovoril. Až teraz si uvedomil hĺbku Zuzkiných slov. Mal pocit, že jeho srdce, o niekoľko tých skrývaných slov, narástlo. Akoby niekto prišiel do tmavej miestnosti, strhol všetky zatemňujúce závesy, dokorán otvoril okná a vpustil dnu čerstvý vánok. S láskou uprel pohľad na Zuzku. Áno, ona je tá, ktorá toho bola schopná.

Ako vraví mama: „Skvelá je tá rama!"

U nás sa vlastne nezačalo testovanie teraz, ale už roky rokúce kupujem, používam a milujem Ramu. Oceňujem jej zdravé prírodné zloženie. Ramu používam pri varení,

 pečení, 

na chlieb a pečivo, 

do omáčok a moje dcéry si ju vychutnávajú aj na prstoch.

Priznám sa, tiež mám rada „len maslo" bez všetkého. Milujem to ako sa rozplynie. Najviac mi chutí žltá, modrá je mi dosť slaná a to nemusím. Žltá aj na potretie koláčov. Úžasne po nej voňajú. Keďže zloženie je 100 % prírodné, tak dovolím deťom zlízať ju z rožkov. Určite to robia aj u vás doma. Rama mi nepadá z nožíka, kým dôjdem k chlebu, ako iné maslo, ktoré som tiež ochutnala. Tejto značke ostávam verná aj keby som nebola vybraná na test. Kelímok u nás tiež našiel využitie, kým skončil v plastovom odpade. Dovtedy v ňom vyrástlo niekoľko priesad paradajok a paprík.