Na úvod musím napísať, že ja pivo nepijem. Myslím klasické pivo. Nikdy ma to k nemu neťahalo. Tá horká chuť a pena až na nose. No, čo ja viem, nič pre mňa. Potom prišli na trh radlery. Ale až keď som z každej strany počula skloňovať slovo radler, odhodlala som sa ochutnať. Prvotná reakcia u nás doma bola - odkedy ja pijem pivo?! Oponovala som, že je to skôr malinovka ako pivo. Priznám sa, chutilo mi. V lete sa žiada aj niečo iné ako len voda, voda, voda. Vtedy som si zafixovala, že pivo sa pije len v lete a je to sezónna záležitosť, podobne ako zmrzlina. A nerozoznávala som značky - kúpila som vždy to, ktoré bolo práve v akcii. Ako totálny neznalec piva som si hovorila, že základ je všade rovnaký - chmel, slad a voda plus, pre takých ako ja, príchuť, aby to dali vôbec do úst. Podotýkam, že sa stále bavíme o nealkoholickom, alko nikdy nebolo pre mňa. V ďalšej fáze som vylúčila jednu konkrétnu značku, lebo mi po nej prišlo naozaj zle. Doteraz som presvedčená, že to bolo z toho piva a vtedy mi veľa nechýbalo, aby som sa vrátila do starých čias, keď som tento nápoj nepila vôbec. Tento môj blok zmenil až Modrý koník. Váhala som, či sa prihlásiť do testovania, keďže som práve bola vo fáze, keď som si myslela, že som s pivom nadobro skončila.  A potom som si povedala, že keby ma náhodou vybrali, bude to asi znamenie, aby som radlerom dala ešte jednu šancu.

Keď som otvorila prvý Radler Extra svieži Citrón, s malou dušičkou som čakala, či sa nezopakuje moja negatívna skúsenosť s posledným pivom inej značky. Zapíjala som zeleninové placky a obed mi v ten deň skutočne padol na úžitok. Hoci musím napísať, že samotný nepatrí k mojim favoritom, ale s dobrým jedlom stojí za to. 

Do príchute Radler Svieži Brusnica & ríbezľa sa mi veľmi nechcelo - jedno balenie som posunula otcovi, nech testuje on. Bol to však predsudok z predchádzajúcich skúseností, keď mi prišli takéto netradičné príchute ako presladená umelina. Teraz môžem s čistým svedomím napísať, že tento radler je ten naj, aký som kedy pila. Naozaj. Hodil sa mi úplne ku všetkému, najviac však len tak na zahnanie smädu a k relaxačným činnostiam. 

Radler Extra svieži Grep som začala testovať neskôr a hoci som bola zvedavá na ďalšiu príchuť, nedávala som mu veľké šance. Však grep je vo všeobecnosti kyslý, tak ako by mohol chutiť v pive, keď je úplne bez cukru? Lenže on zaujme už vôňou. Hneď po otvorení plechovky vás donúti uveriť, že bude chutný. Krásne totiž vonia po pravom grepe a chuť napodiv vôbec nie je taká horko-kyslá, ako som čakala. Priznám sa, mám rada ten pocit, keď otvoríte plechovku, ona pukne a vy zacítite príjemnú vôňu. U grepového radlera to presne tak bolo. Dokázala som ho piť po dúškoch aj tri hodiny.

Musím priznať, že k predchádzajúcim návykom sa už asi nevrátim. Nebudem už striedať pivá rôznych značiek. Počkám si na Zlatý Bažant a kúpim si viac plechoviek naraz. Však pivo sa tak ľahko nepokazí. A budem ho piť nielen v lete, ale vždy, keď budem smädná. Lebo Zlatý Bažant 0,0 % má kopec výhod:

a) Dá sa piť pri práci aj počas jazdy autom, keďže v ňom nie je alkohol. 

Bolo skoro ráno, keď sa Peter zobudil na zvonenie telefónu. Unavene zamračil čelo a rozospato pozrel na displej. Okamžite vybehol z postele, keď mu objasnil Sebastianov kamarát, primár neurochirgie, vážny stav Sebastiana. Petrovi ozrejmil, že Sebastian mu dal inštrukcie, aby ho nasmeroval, v prípade jeho neprítomnosti, do ktorej nemocnice má nastúpiť. A keďže primár Richter vedel, že Sebastian Petra často spomínal, rozhodol sa mu zavolať a povedať mu skutočnosti o jeho autonehode. Peter mu sľúbil, že príde ihneď, ako sa mu podarí zohnať letenku. Keď zložil telefón, rýchlo podišiel ku kávovaru, urobil si kávu a naštartoval svoj notebook. Potreboval zistiť, v akom čase odlieta lietadlo a koľko má času nato, aby v nemocnici dokázal všetko vyriešiť. Medzitým si v rýchlosti nahádzal všetky potrebné veci do dvoch kufrov a položil si ich k dverám. Keď sa mu podarilo zarezervovať letenku, rýchlo sa osprchoval a hodil na seba bundu. V rukách držal motorkársku prilbu a snažil sa vytočiť číslo riaditeľa, aby si s ním mohol zajednať rýchlu schôdzku. Keď otváral dvere, pred jeho tvárou sa zjavila Linda. Zamračene na ňu stiahol obočie. Linda sklopila pohľad na jeho kufre.

"Ty niekam odchádzaš?" spýtala sa zarazene. Peter ju obišiel a zabuchol dvere. Ponáhľal sa do garáže pre motorku. Linda mu bola pár krokov za chrbtom.

"Nemám čas ti niečo vysvetľovať." otvoril dvere garáže a posadil sa na motorku. "Ale áno, odchádzam. Hovoril som ti, aby si ma už nevyhľadávala." povedal rázne, nasadil si prilbu a vyrazil bez ďalšieho vysvetľovania preč. Linda za ním hľadela s pootvorenými ústami. Hnev sa jej postupne vkrádal do žíl.

"To sa ešte uvidí, či tak ľahko odídete, pán doktor Stránsky." zasipela a vyhľadala svoj telefón v kabelke.

Peter zaparkoval na svojom mieste ako obvykle a vošiel zadným vchodom dnu do nemocnice. Nervózne sledoval výťahy, kým sa niektorý z nich uvoľní. Napätie, ktoré ho zaplavovalo ho prinútilo k tomu, že vbehol ku schodisku a rýchlym krokom sa snažil dostať až na horné poschodie. Keď vstupoval do kancelárie riaditeľa, sekretárka sa na neho milo usmiala. Peter ju letmo pozdravil a spýtal sa, či môže vojsť. Opäť mu s úsmevom odpovedala, že pán riaditeľ ho už očakáva. Peter rázne otvoril dvere a zastavil sa pri stoličke, oproti riaditeľovej vážnej tvári.

"Dobrý deň, pán doktor, nech sa páči, posaďte sa." vyzval ho neprístupne. Peter sa prekvapene zamračil. Nechápal tomu jeho chladnému správaniu.