Často sa zapájam tu na MK do rôznych súťaží a do možností testovať rôzne výrobky. Zakaždým po ukončení som si povedala: „Možno raz sa podarí." 😉 A teda bola som veľmi milo prekvapená, keď ma konečne 🤗 vybrali na testovanie! O to viac som sa tešila, keď produkty boli určené pre celú moju rodinu. 😃 Testovali sme produkty firmy Hyza -Dobrotkovo. Jedného dňa prišla k nám pani s veľkou zásielkou. A tak, prostredníctvom tejto zásielky, sme sa dostali do krajiny DOBROTKOVO! 

Prišla k nám veľká zásielka! Popravde, myslela som si, že dostaneme po jednom kuse, prekvapil ma obsah. 😉 Tašku som schovala, a keď bola celá rodina doma, dala som im ju a nakukli, čo to tam je, čo to tam asi je... 🤔

Nakoniec sme začali rozbaľovať,veru aj sme sa zasmiali. Deti si užili rozbaľovanie a hneď spoznali výrobky (videli v reklame v TV). Mali veľkú radosť z omaľovánky aj plyšákov a, samozrejme, zo šuniek a párkov.

Omaľovánka je veľmi pútavo urobená a dokonca zaujala aj najstaršiu dcéru, a aj ja som si ju pozrela.

Na rad prišlo samotné testovanie. 😉 Ako prvú sme testovali šunku. Prekvapila ma jemnosť a príjemná chuť. Šunka je veľmi jemná a niektoré plátky sa nám potrhali, no nevadí... Havne, že chutila. Deti sa na ňu vrhli, a aj manželovi a mne chutila. Musela som hneď nachystať aj na desiatu do školy. S domácim pečivom je top! 😉

V nedeľu mávame ráno párky, nejako sme si zvykli mať párky práve ráno v nedeľu. Tak, samozrejme, prišlo na rad otestovať párky. 

Intenzita prejaveného vzdoru a hnevu je u každého dieťaťa iná. Niektorí rodičia takéto správanie dieťaťa nepoznajú a niektorí s dieťaťom bojujú celé jeho detstvo. Nezvládnuteľné deti sú nezvládnuteľné, dovtedy pokiaľ nepochopíte zmysel a účel ich správania.

A svoje správanie nechápu ani deti. Časté sú ich vyjadrenia – „neviem, prečo som zlý“.

Požiadala ma o pomoc maminka, pre dlhoročné problémy s dcérou. Jej hnev a provokácie boli zamerané voči nej ako matke. Po prvom sedení ma matka poprosila o radu ako má reagovať na správanie dcéry vyskúšali rôzne rady a nepomohli im. Odpovedala som, že neviem. Doporučila som jej nech reaguje ako to bude cítiť, ale bez veľkých afektov a scén a nech počúva svoj inštinkt.

Na ďalšie sedenie prišla pokojná s tým, že dcéra jej dala facku – „a ja som jej ju vrátila, nakričala na som na ňu poslala do jej izby.“ Bolo to krátke, rýchle a necítila ani výraznejší hnev, a dcérine provokačné správanie skončilo.

Matka pochopila, že dcéra ju provokovala k ráznemu až razantnému správaniu. Spýtala som sa jej odkedy a prečo má problém so svojim presadením sa. Rozplakala sa. Vrátili sme sa do obdobia jej prvého tehotenstva, ktoré muselo byť v 6. mesiaci ukončené. Bol to pre ňu ako zlý sen – „vysvetlili mi to, ale bola som ochromená a nezmohla som sa na žiaden odpor. Mám iba jeho obrázok zo sonografického vyšetrenia, ktorý si opatrujem“. Doteraz nevie, kde dieťatko dali a rozporné boli aj údaje o jeho pohlaví“.

Štyri mesiace po tomto prerušení tehotenstva, znovu otehotnela s dcérou – „vôbec som ju nevnímala a prežívala som strach a myslela som na prvé dieťatko.„