Rozmohl se nám tady takovej nešvár...

... príde, narobí rozruch – a potajomky si doma mydlí ruky, ako sa mu to zase podarilo!

Internetový troll.

S istotou vie, že jeho misia bude splnená, pretože vždy vždy vždy sa niekto chytí. Niekto, kto odpíše, kto mu nahrá na smeč, kto ho nakŕmi. A troll rastie a rastie, je silnejší, sebavedomie narastá do nebeských výšin.

Určite ste ho tu už stretli.

A viete, ako ho poraziť? Predsa nekŕmiť ho.

"Chceš, aby som ťa previedol po svojom hrade, moja vzácna pani?" s úsmevom pobozkal jej ruku a sledoval jej reakciu. Zuzka sa šťastne zasmiala a prikývla. Pomalými krokmi kráčala za ním. Preplietla si s ním prsty a on jej venoval letmý zamilovaný pohľad, keď spoločne kráčali po drevenom schodisku hore. Keď vyšli posledný schod, Tomáš sa ku nej otočil a očami sa hlboko zahľadel do jej. Nežne sa na ňu usmial. Zuzka na neho uprela svoj pohľad. Páčilo sa jej, ako sa odrážala v jeho očiach. Mala pocit, že existuje len tento maličký kúsok sveta, tu s ním. Všetko nepríjemné sa v jeho prítomnosti strácalo. Čím bližšie mu bola, tým slobodnejšie sa cítila. Rozspomenula sa na to, keď o takejto láske snívala. Láska, ktorá jej dá priestor a ona bude môcť slobodne rásť.  To, čo svojimi nesprávnymi rozhodnutiami zatienila, sa teraz krôčik po krôčiku pri ňom odkrývalo. Tomáš sa prstami dotkol jej brady a pritiahol sa k jej perám. Skúmal, ako sa jej zatajil dych a privreli viečka. Pootvoril pery a pomalinky sa dotkol jej vrchnej pery. Prstami si ju prisunul ešte bližšie, aby si mohol ich bozk vychutnať ešte viac. Na pár sekúnd stratila pevnú pôdu pod nohami. Keby sa Tomáš neodtiahol, mala pocit, že by sa jej podlomili kolená. Nechápala, čo to s ňou robí, ale jej srdce našepkávalo, že sa konečne cíti úplná. Opäť ju chytil za ruku. Niekoľko minút jej ukazoval tri miestnosti, ktoré sa nachádzali na hornom poschodí. Potom zastal v strede chodby a natiahol ruku hore. Zvrchu sa spustil rebrík, ktorý viedol do podkrovia. Zuzka sa so záujmom zahľadela hore. Tomáš chytil jej ruku a nežne si ju pritiahol k sebe. Nahol sa k jej uchu.

"Táto izba je pre mňa najvzácnejšie. A vieš čo je úžasné?" šepol úplne potichu. Zuzka sa striasla, keď pocítila ľahký dotyk jeho pier.

"Neviem." šepla rovnakým tónom hlasu ako on.

"Že ti ju konečne môžem ukázať." odtiahol sa a tajomne sa usmial. Pomaly vyšiel hore a potom čakal s vystretou rukou, kedy vyjde aj ona. Už necítila vôbec žiadne závrate. Teda, keď odhliadla od toho, čo s ňou robili Tomášove bozky. Pomalými krokmi sa odhodlala vyjsť hore. Pri posledných troch schodoch jej pomohla Tomášova ruka. Ochranársky jej podoprel obe ruky a ona tak v bezpečí vyšla úplne hore. So záujmom sa rozhliadla dookola. Hneď oproti bolo veľké okno, ktoré túto izbu dostatočne presvecovalo. Blízko pri ňom mal položený stojan s plátnom, ktorý bol prekrytý plachtou. Vedľa neho stál ďalekohľad, ktorý smeroval do okna. Potom sa otočila. Pri stene mal opretých niekoľko skriniek a poličiek z masívu. Všimla si gramofón a niekoľko platní, ktoré boli úhľadne poukladané pod ním. Oproti gramofónu bola sedačka s jedným kreslom a obrovskou kožušinou v strede. Tomáš ju pomaly obišiel a pohodlne sa usadil do kresla. Jednu nohu si vyložil na druhú a pobavene sledoval jej zvedavý pohľad. Keď sa mu otočila chrbtom, zazrela malý stolík, nad ktorým bola zavesená nástenka. Pomalými krokmi podišla k nej. Letmo sa otočila na Tomáša, či smie. S úsmevom prikývol. A tak odhodlane pristúpila bližšie. Na stolíku mal položenú otvorenú Bibliu a na nástenke popripínaných niekoľko papierikov s odkazmi. Tie ju natoľko zaujali, že jeden z nich odopla a vnímavo ho očami začala študovať.

Poučím ťa a ukážem ti cestu, ktorou máš kráčať. Poradím ti a budem ťa mať na očiach. (Biblia, Žalmy 32:8)

Stratil som sa, môj Otec? Zdám sa niekedy v tom húfe ľudí taký stratený. Nemám otca, ani matku, ktorí by mi vo svojom živote ukázali, koľkokrát si ich poučil a aké osožné to bolo. Aj napriek tomu si mi toho daroval mnoho. Preto pouč mňa. Nauč ma, ako správne mám viesť svoje dni. Áno, som tá jedna z tvojho stáda, ktorá sa cíti stratená. Vezmi si ma na svoje plecia a ja budem iba mlčať a diviť sa Tvojim cestám. Ďakujem, že môžem k Tebe volať a mať istotu, že ma počuješ.