V pastierskom liste Konferencie biskupov Slovenska zo dňa 18.7.2021 sa v súvislosti s pandémiou koronavírusu konštatuje, že: „viac ako rok je naša spoločnosť poznačená pandémiou, ktorá priniesla strach do všetkých oblastí života“. Podľa Konferencie biskupov Slovenska sme preto všetci dlho čakali na nejakú povzbudivú správu.

A dočkali sme sa. Má ňou byť návšteva Svätého otca na Slovensku v termíne od 12. do 15. septembra. Pozvanie mu adresovali všetci naši biskupi, v mene celej Katolíckej cirkvi na Slovensku, prezidentka Slovenskej republiky, ako aj vláda Slovenskej republiky. V závere spomínaného apoštolského listu sa konštatuje: „Už teraz sa tešíme, že táto návšteva a povzbudenia Svätého Otca nás vytrhnú zo série ťaživých správ, z únavy, nedôvery, znechutenia“.

Na prvé počutie to znie skvelo. Nielen že všetci veriaci majú možnosť privítať na Slovensku po osemnástich rokoch hlavu katolíckej cirkvi, ale dostane sa im aj duchovnej podpory, povzbudenia, „...oživenia ich viery a odhodlania kráčať v stopách Ježiša Krista“.

Otázne však je, ako to počas a bezprostredne po návšteve pápeža bude ďalej s pandémiou,  a či sa v súvislosti s ňou ťaživé správy, nedôvera a znechutenie nebudú opäť šíriť ako huby po daždi. Skrátka, či aj táto návšteva paradoxne k zhoršeniu pandemickej situácie veľkou mierou neprispeje. Cirkev na jednej strane propaguje návštevu pápeža ako niečo, čo nás má duchovne povzniesť a povzbudiť po náročnom období, no zároveň organizovaním multi-podujatia, ktorým návšteva pápeža nesporne je, kráča pandémii v ústrety, rovno do jej otvorenej náruče. 

Iste, dalo by sa protiargumentovať pripravenými bezpečnostnými opatreniami: koridormi v režime plnezaočkovaných a najnovšie už aj v režime OTP (očkovaní, testovaní, po prekonaní covid-u); odporúčaním (alebo nariadením RUVZ) nosiť počas podujatia rúška, alebo respirátory. Nepochybujem, že pre návštevníkov budú „na každom rohu“ k dispozícii dezinfekčné prostriedky, určite bude naplnená zvýšená požiadavka na čistotu. A predsa mi na perách ostáva visieť jedno veľké ...ALE... a síce:

 „Je možné zabezpečiť ochranu návštevníkov pred covidom na masových podujatiach v súvislosti s návštevou pápeža na Slovensku?“ Deti do dvanásť rokov stále nie sú očkované, na podujatia však majú vstup povolený. Tu sa mi núka otázka: deti sa nemôžu nakaziť ? Nemôžu ochorenie bezpríznakovo šíriť ďalej ? Na podujatiach ich dokonca nie je potrebné ani samostatne registrovať!   Plne očkované osoby si môžu slobodne vybrať, či pôjdu do koridoru pre plne očkovaných, alebo OTP. Konferencia biskupov Slovenska teda vsádza na správny úsudok každého zaočkovaného návštevníka. Na podujatí sa okrem vody neponúka žiadne občerstvenie, ale v blízkom okolí budú služby občerstvenia dostupné. Je ťažké si predstaviť, že každý bude svoje jedlo konzumovať v bezpečnej vzdialenosti od ostatných, keďže s rúškom sa najesť nedá! Naopak, skôr si myslím, že ľudí bez rúšok,  čakanie v radoch a skupinkovanie pri stánkoch s občerstvením bude bežný výjav týchto dní.

Poďte sa spolu so mnou pozrieť na porovnanie siedmych batohov / tašiek na kočík pre rok 2021. Spoločne sa potešíme dizajnovými prebalovacími taškami v tvare batohu, ktoré sú praktické nielen pre mamičky ale aj oteckov.

Z mojich dlhoročných skúseností mamičky je taška na kočík v tvare batoha praktickým pomocníkom každého rodiča, ktorý využívam dennodenne či už na cestu k lekárovi, do mesta, obchodu, len tak na kávičku s kamarátkou. No jednoznačne vyhráva v týchto pomaly sa končiacich letných dňom cestovanie s dieťaťom na výlet, turistiku, kúpalisko, za babičkou... . Ako rodič určite vieš, že toho môže byť niekedy naozaj veľa, nielen pokiaľ ide o prebalovacie potreby.

A potreba voľných rúk pri manipulácií s dieťatkom u mňa jednoznačne boduje!

1. Batoh ABC Design Tour

Zbožňuješ dobrodružstvo na cestách, turistike, kúpalisku či len tak na poobedňajšej prechádzke s kočíkom a chceš byť pripravení na všetko? Ak áno, prebalovacia taška v tvare batoha Tour je svojou robustnosťou a kvalitou v modernom dizajne presne tým, čo hľadáš! Uchvátil ma svojím moderným vzhľadom a ohromil vnútornou výbavou a funkcionalitou. S batohom na kočík Tour si na cesty berieš tiež šmrnc a dokonale dobrý vkus. Hneď od začiatku si ho zamiluješ pre jeho kvalitne vypracované kožené detaily.

Úcta, pokora, rešpekt, uznanie, prijatie sú prejavy, ktoré obohacujú život každého človeka. V súčasnej spoločnosti sa stávajú skôr okrajovou témou a postupne akoby sa vytrácali.

Spomínam si na pohreb známeho umelca, ktorý celý svoj život s pokorou a úctou dával to najkrajšie – lásku, umenie, krásu. Tisíce ľudí prišlo na Žofín vzdať mu úctu. Koľko ľudí mu ale skutočne vzdalo úctu? Mnohí pred ním pokľakli, mnohí sa poklonili, mnohí sklonili hlavu a položili ruku na srdce. Mnohí ale iba fotili mobilmi. Je v tom rozdiel? Čo odrážajú gestá pokľaknutia a poklonenia? Čoho sú symbolmi? Čo z nás robia mobily?

Zamyslime sa, čo sa stratí z našich životov ak zabudneme na pokľaknutie a poklonu?

Koľkí si ešte pamätáme starú výchovnú metódu – ako sme kľačali v kúte, ako niektorí kľačali aj na polienkach? Kľačali sme aj pred rodičmi, sklonili sa pred nimi aby sme podvedome uznali ich veľkosť a autoritu. Svadobný obrad začínal pokľaknutím budúcich manželov pred rodičmi. Kľačalo sa pred hrobom rodičov. Ani neviem koľkokrát sme kľačali v kostole. Vynorila sa mi spomienka na starú mamu, ale aj maminku ako sa pred spaním modlili a kľačali pri posteli.

Gesto – pokľaknutia, zníženia, poklony, má svoju archetypálnu hĺbku a nepotrebuje slová, vyžaruje niečo, čo sa slovami nedá vyjadriť.

Aké miesto má toto gesto v súčasnosti, a to aj vo výchove detí? Nahraďte vo výchove niektoré slová týmito gestami, či už ako prejav úcty alebo aj ako symbol trestu daný s láskou, aby deti nezabudli, čo je to úcta a s ňou spojená pokora, a aby ste  v starobe nemuseli bedákať nad tým, prečo vaše deti, vaše vnúčatá neprídu, nemajú ku vám úctu, nespomenú si na vás….. 

Zrazu ju Sebastian stiahol k sebe a pomalým krokom, opierajúc sa o jednu palicu ju vyviedol von. Vilma si neprítomne sadla na stoličku a sledovala stenu oproti. Jej matka je mŕtva? 

"Vilma, počuješ ma?" snažil sa ju vrátiť do reality Sebastian. Zrazu sa strhla a nechápavo na neho pozrela. "Tvoja matka bude v poriadku, neboj sa." povedal s pokojným pohľadom. Vilma zvesila plecia a bez ďalšieho premýšľania sa k nemu privinula. Sebastian ju vtiahol do objatia a utišujúco jej hladil vlasy. Po niekoľkých minútach von vyšiel lekár s vážnym pohľadom. Vilma sa ihneď postavila a čakala na jeho slová. 

"Vašu matku sa nám podarilo opäť stabilizovať. Už však neodporúčam, aby bola vystavená takej návšteve, aká tu bola. Urobil som výnimku len preto, že ona naliehala a vy ste s tým ako riaditeľka nemocnice a jej dcéra, súhlasili." vyslovil profesionálne, letmo pozrel na Sebastiana a bez ďalšieho slova sa otočil na odchod. 

"Ďakujem veľmi pekne, pán doktor." stihla ešte dodať Vilma. Doktor zastal, otočil sa k Vilme a ticho povedal:

"Je to moje poslanie. Tak mi ho prosím nesťažujte, ak chcete, aby vaša matka žila." Vilma ticho prikývla a posadila sa naspäť k Sebastianovi, ktorý zamyslene pozeral na svoje dlane. Vilma si ticho vzdychla. 

"Ako to všetko vnímaš?" spýtala sa citlivo. Sebastian otočil pohľad k nej. Modrá farba jeho očí ju úplne zaplavila.