Život je plný emócií strachu, hnevu, smútku, nenávisti ale aj radosti. Každá emócia zanecháva v detskej duši ranu, ranu ktorú ale nevidíme a preto ju neriešime. Dokonca aj veľa radosti s následným sklamaním, môže vytvoriť ranu v detskej psychike.

Všetci si nesieme staré rany prejavujúce sa nielen na našej duši ale už aj na našom tele. Máme nové rany, ktoré často jatria práve tieto staré rany, aby nás upozornili na ich doliečenie.

Čo robiť? Každú emočnú ranu je potrebné poznať, vyčistiť a zalepiť liečivou náplasťou. Čo nám pomôže?

Život nám dáva aj rôzne obrazy so živlovou tematikou – búrky, požiare, zemetrasenia, sopky a gejzíry, tsunami, hurikány, ale aj divé a pokojné rieky, vodopády, plesá, moria, oceány, kvitnúce lúky, lesy, hory, záhadné jaskyne. A to všetko môžete využiť v kombinácii s pohybom – splavovanie, potápanie, surfovanie, lietanie, hádzanie, strieľanie, plachtenie, korčuľovanie, lyžovanie.

Keďže nám už leto a s ním veselé farbičky klopú na dvere. V tomto článku by som sa rada povenovala téme o ladení farieb. Doteraz som si myslela, že je to veľmi námahavá a zdĺhavá vec, ale nie je to tak. Stačí sa držať pár rád a pôjde to už samé. Hádam sa nebudeme obliekať do čiernej, kvoli strachu z kombinovania farieb. 

Farby hovoria za vás

Sú to práve farby, ktoré si na vás ľudia všimnú ako prvé. Vďaka nim hovoríte ostatným, kto ste, ešte pred tým, ako otvoríte ústa. Využite to a vyberte si také farby, ktoré vám sedia a ktoré o vás povedia čo najviac. 

Aké sú to neutrálne farby?

Medzi základné farby patria achromatické odtiene, čiže bezfarebné. Lenže takéto farby sa delia este do dalších dvoch podskupín. A to sú farby vhodné pre chladnejšie sfarbené typy - biela, čierna, šedá. A potom tu máme teplejšie alternatívy - béžová, čokoládová a taupe, ktoré sa hodia ku teplejšie sfarbené typy. 

Dôležité je ale vedieť, že nie je vhodné kombinovať neutrálne farby medzi sebou. Výnimkou je biela a čierna farba. Tieto k sebe pasujú.

Bol piatok poobede. Keď Zuzka prišla zo školy domov, pri stole sedela Alenka s Patrikom. Bolo zvláštne, že keď otvorila dvere, obaja razom stíchli. Aj napriek tomu sa tejto návšteve potešila. Svojho strýka si veľmi obľúbila. Jeho rozprávanie bolo zaujímavé a pútavé. A vždy sa od neho dozvedela niečo nové. Alenka sa zdvihla, usmiala sa na oboch a odišla do záhrady. Nechávala im priestor, aby sa mohli rozprávať osamote. 

"Som rada, že si k nám opäť zavítal." usmiala sa na neho nadšene Zuzka. 

"Je mi cťou, rád s tebou vediem rozhovory. Páčia sa mi tvoje pohľady na život. A viera v Boha." obdaril ju Patrik veselým pohľadom. 

"Byť kapitánom lode, to musí byť zaujímavý a dobrodružný život, nie?" povedala zasnene. Patrik ticho prikývol. 

"Keď je človek mladý, tak určite. Máš čistú hlavu, nič ťa netrápi. V mysli ti veje sloboda a chuť do života. Čím viac ti však pribúdajú roky, hodnoty sa postupne menia. Nikdy som neuvažoval nad vlastnou rodinou. Čím som však starší, tým viac mi chýba pevný prístav. Je to škoda, že sa nerodíme s múdrosťou, ktorá nám je odhalená až časom." povedal trošku sklamane. 

"Takže ľutuješ, čo si vo svojom živote prežil?" spýtala sa so záujmom Zuzka. Chvíľu na ňu hľadel a premýšľal nad jej otázkou. Na to, aká bola mladá, vždy vedela položiť trefnú otázku.