Hernia disku (platničky)

Je to proces, pri ktorom sa pôsobením preťažovania a mikrotraumatickými pohybmi obal medzistavcovej platničky začne trhať alebo praskne. Ak nastane vyklenutie jadra s neporušením obalov ide o protrúziu platničky. V prípade prieniku jadra do miechového kanála ide o extrúziu platničky. Situácia keď sa jadro oddelí ide o sequestráciu.

Skolióza

Vykrivenie chrbtice ( spojené aj s rotáciou) do tvaru C alebo S.

Do 10° Ccoba normálny stav.

Od 10°do 20° sledovanie stavu

Tento príbeh som začala písať cca pred dvomi rokmi. (s niekoľko mesačnými odmlkami) Mojim úmyslom bolo, napísať ho iba pre seba. Čisto román bez nejakých silných dramatických prvkov. Potom však vo svete nastala ťažká situácia. A mňa Boh začal viesť ešte hlbšie, kde hlavná hrdinka zažíva bolesť, smútok, strach a dokonca beznádej. Možno sa v týchto pocitoch nájde nejedna z nás. Ja vám, aj prostredníctvom príbehu, ponúkam nádej, ktorá presahuje všetky tieto pocity. Je ňou Ježiš Kristus. Ten, ktorý sa rozhodol opustiť Kráľovstvo svojho Otca a uponížiť sa ako jeden z nás. Z tejto Nádeje môžete načrieť a v plnosti čerpať. Nič tým nestratíte, iba získate. Svoju novú identitu, v ktorej zistíte, že život, ktorý vám doteraz zjavoval beznádej, sa mení na nebeské výšiny, v ktorých vládne istota a pokoj. (sám Boh istoty a vernosti) 

Prečo som sa rozhodla práve pre tému, ktorá možno ľudí rozdeľuje, pretože každý má na Boha iný pohľad? Lebo pred niekoľkými rokmi som zistila, že všetko, čo Boh tvorí je dôležité. Aj to najmenšie zrniečko raz vyrastie v nádherný strom, ktorý bude prinášať dobré ovocie. Nie však sám od seba. Ale iba vtedy, keď sa jeho Záhradníkom stane Ježiš.

Ďakujem za vašu priazeň a chuť čítať. Hlavne za trpezlivosť, s ktorou ste veľakrát bojovali. Aj cez vás mi Boh vytvoril plodné prostredie pre to, aby môj príbeh mohol byť dokončený. Dokonca ste mi v srdci nakreslili obrysy odvahy, aby som tento príbeh posunula ďalej a on tak možno raz mohol vyjsť aj knižne. Každé jedno slovo, ktoré ste mi napísali, bolo pre mňa kvapkou k tomu, aby som ako pisateľka vyrástla o niečo vyššie. Ani neviete, aké vzácne to pre mňa bolo. 

Žehnám vám pokoj Ježiša Krista, ktorý je tak potrebný v každej rodine(nielen teraz, ale vždy), aby sme mohli rásť tak ako to Otec s nami naplánoval. A teším sa, keď vám čoskoro budem môcť priniesť nový príbeh, ktorý dúfam, bude pre vás rovnako čitateľný ako tento.

Budem rada, ak mi necháte komentár, v ktorom opíšete vaše pocity a dojmy, ktoré vo vás príbeh zanechal. A čo na vás najviac zapôsobilo.

Ďakujem 

"Už?" spýtal sa mierne v šoku. Prikývla som so zaťatými zubami. Rýchlo utekal do pracovne. Keď sa vrátil ku mne, v ruke držal moju tašku a pomohol mi pomalými krokmi dostať sa von. Všetkým ešte stihol zakričať, že sa mu onedlho narodí syn. 

Bol nádherný jarný deň a ja som v rukách držala malé klbko našej zhmotnenej lásky. Nechápala som ako. Aj to bol pre mňa jeden z nádherných Božích tajov. Joel mi zamilovane bozkával ruku a so slzami v očiach sa díval do Simeonovej malej tváričky. Naklonil k nemu ruku a položil mu ju na hlavičku. 

"Žehnám ti, môj drahý synček. Môj najdrahší poklad. Nech si vždy vedený po Božích cestách. Nech ti Pán podaruje veľa pokoja a odhodlania do tvojho, ešte teraz, malého srdiečka. Nech stále vieš, kto si v Ježišovi a svietiš všade, kde sa objavíš. Milujem ťa, aj spolu s tvojou mamičkou. Ste pre mňa to najvzácnejšie, čo som do života od Boha mohol dostať. Môj Simeon." 

Keď to hovoril, kotúľali sa mi slzy po lícach. Táto chvíľa bola tak intímna, tak vzácna, že som dokázala iba mlčať a vychutnávať si ju srdcom. V plnosti. Vďaka. Bože, mám k tebe nahromadenej toľko vďačnosti, že neviem sformulovať tie správne slová. Ty si hoden všetkej chvály, tu na zemi i hore v nebi. Nikdy nebudem schopná darovať Ti dar, ktorý by dokázal obkolesiť Tvoju majestnátnosť. Vďaka. Vydýchla som a privrela oči. 

Prešli tri mesiace. Ja som sedela na terase a sledovala ako zapadá slnko. Naklonila som pohľad doprava, v kolíske pokojne spinkal náš malý chlapček. Jeho tvár bola taká nádherná, akoby som sledovala ruku Majstra pri tvorbe umeleckého diela. 

Začula som jemné buchnutie dverí a Joelovu pokojnú chôdzu. Rozpoznala som ju už na diaľku. Usmiala som sa, keď sa ku mne naklonil, odhrnul mi vlasy a nežne ma pobozkal na krk. 

Po pár dňoch, keď som mala už dostatok síl postaviť sa, rozhodla som sa navštíviť Joela počas rehabilitácie. Môj ošetrujúci lekár, doktor "Víchrica", ako ho nazval Joel potom, čo nám nečakane oznámil, že som tehotná, mi v tom pomohol. Nakoniec sme sa s ním, spolu s Joelom, zblížili natoľko, že sa z nás stali priatelia. 

Keď som prišla na fyziatricko-rehabilitačné oddelenie Joelovi práve pomáhali zdvihnúť sa z vozíka. Mal dostatočne silné ruky, takže s ním nemali veľa roboty. Bol mi otočený chrbtom a ja som so záujmom sledovala ako sa veľmi snaží urobiť prvé kroky. Stálo ho to veľmi veľa námahy, videla som to na jeho napnutom chrbáte. Keď sa otočil, aby zmenil trasu ešte stále sa sústredil na svoje nohy. Mal privreté oči a silne zovretú tvár. Do srdca mi vošiel obdiv k nemu. Bol cieľavedomý a húževnatý. A prejavovalo sa to aj teraz. Niekoľkokrát prešiel tam a späť. Keď zdvihol pohľad jeho tvár bola zamračená bolesťou. Ihneď však ako sa zahľadel mojim smerom, jeho oči zjemneli. Usmial sa. Pristúpila som pomaly k nemu a pozdravila zdravotníkov, ktorí tam boli. Pohladila som ho po chrbáte a naklonila sa k nemu. 

"Ide ti to veľmi dobre." pošepla som hrdo. Oboma rukami sa oprel na moju stranu a zamilovane sa na mňa zahľadel. 

"Si nádherná." povedal tichým hlasom. Vôbec si nevšímal okolie. Nahol sa ku mne a nežne ma pobozkal. Rozbúšilo sa mi srdce. Prikryla som si pery rukou a ospravedlňujúco sa pozrela na personál. Veselo sa na nás usmievali. Po chvíli odišli so slovami, že si odbehnú na kávu. Joel na nich vďačne pokýval hlavou. 

"Čo mi to robíš? Privádzaš ma do rozpakov." veselo som sa na neho zamračila. Pobavene pokýval hlavou z jednej strany na druhú a znova ma pobozkal. Tentokrát vášnivejšie a dlhšie. Zachytila som sa rukami na rovnakom mieste ako on. Keď sa odtiahol, oči mu horeli láskou. 

"Chýbali mi tvoje pery." povedal zamilovane a čelo si oprel o moje. Pocítila som jeho vôňu zmiešanú s námahou, ktorú vynakladal. Prstami som mu pohladila napäté svaly na rukách. Jemne sa mu zdvihli kútiky do úsmevu. Potom ma pobozkal na čelo.