Keď bola dcérka bábätko a začali sa objavovať prvé suché miesta na pokožke lámala som si hlavu nad tým, čím bude vhodnejšie tento problém riešiť. Detský olejček, alebo telové mlieko? Na koníkovi som našla niekoľko diskusií aj s konkrétnými príkladmi. Kozmetika je síce individuálna záležitosť, ale diskusie a články mi pomohli rozšíriť si obzory a spoznať portfólio niektorých značiek.

Olejčeky sa u nej vôbec neujali a problém ešte zhoršili. Toto má asi po mne, keďže ani moja pokožka na tele aj tvári neznesie akékoľvek oleje. Čo po mne zdedila tiež je veľká obľuba v čvachtaní sa vo vode. Avšak tá pokožku vysušuje a to najmä v zime. Takže sme do našej večernej - pokúpacej - mojkacej rutiny zaviedli "masáž" s telovým mliekom. 

Vďaka #baby_dove si vieme prispôsobiť výber telového mlieka našim potrebám už od narodenia a počas celého roka. Viete, že značka baby Dove ponúka vašim deťom až štyri druhy telových mliek? 

Rada Rich Moisture

Telové mlieko z tejto rady je ideálne mať po ruke stále, keďže perfektne hydratuje pokožku a zabezpečí, aby bola stále hebká na dotyk.

Rada Sensitive Moisture

Ráno ma prebral spev vtákov. Ešte stále som mala privreté oči. Usmiala som sa a nahla sa na Joelovu stranu. Snažila som sa ho objať. Vankúš však bol prázdny. Mierne podráždene som otvorila oči a uvidela lístok s malou bielou sedmikráskou. Naplnila ma radosť. Vzala som kvietok a jemne si ním prešla po tvári. Zamilovane som sa usmiala. Potom som vzala lístok.

S tebou sa cítim úplný. Vždy, keď môžem cítiť tvoju dušu, keď mi patríš celá, chveje sa mi srdce. To ako túžobne čakáš, čo sa stane, ma strháva do divokých záhrad. Nechávaš ma, aby som mohol slobodne vdychovať tvoju nádhernú vôňu. A ja? Nikdy nechcem zabudnúť na to, aké je vzácne, byť súčasťou teba.

Čakám ťa dole.

Zachvela som sa pri každom jeho slove. Rýchlo som sa osprchovala, prezliekla a zopla si vlasy sponou. Dole som schádzala s túžbou a očakávaním, kedy uvidím jeho tvár. Zastavila som pri poslednom schode a otočila sa smerom ku kuchyni. Práve chystal raňajky. Na zemi bola položená gitara v koženom puzdre a väčší ruksak. Joel vyzeral inak. Mal na sebe športové oblečenie, ktoré ho robilo ešte príťažlivejším. Chvíľu som tam mlčky stála a pozorovala jeho cielené kroky. Keď sa skláňal nad stolom a ukladal naň poháre s džúsom, prekvapene na mňa zdvihol pohľad. Okamžite sa mu rozžiarila tvár. Vnútro sa mi zachvelo. Pomalými krokmi som podišla k nemu a zvedavo opäť pozrela na ruksak s gitarou.

"Dobré ráno, princezná." pristúpil ku mne a pobozkal ma na pery. Usmiala som sa.

"Dobré, môj milovaný." ruky som si ovinula okolo jeho krku. Jemne sa mu zdvihol kútik úst.

Život a výchova v nás spúšťa množstvo emócií, ktoré určujú naše správanie. Mnohé emócie v sebe potláčame, kontrolujeme, vzniká rozdiel v tom, čo prejavujeme navonok a čo potláčame. To ovplyvňuje, ako sme vnímaní – či sme pravdiví, alebo nevierohodní.

Príroda nás a naše deti vybavila radarom, ktorý citlivo signalizuje zmenu v dianí na vedomej i podvedomej úrovni. Tak vzniká rozdiel medzi tým, čo dieťa vidí a počuje a tým, čo cíti svojim radarom. Sú situácie, kedy mu budete hovoriť, že to tak nie je – „nie, nie som nahnevaná, nič ma netrápi“, alebo: „neboj sa, ani ja sa nebojím“, alebo: „my sme sa s ockom nehádali …“.

Rozdiel medzi vaším vonkajším správaním a vnútorným prežívaním, deti cítia a zneisťuje ich. Deti majú prirodzenú schopnosť rodičom dôverovať a veria všetkému, čo poviete.

Naučíte ich veriť slovám a deti prestávajú dôverovať sebe a svojmu cíteniu. Prestávajú vnímať rozdiel v tom, čo počujú a čo cítia. Zakrpatejú im radarové tykadlá a mozog znecitlivie voči druhej, skrytej realite. Uvedomte si, že aj psík vie rozlíšiť nebezpečných ľudí a bude na nich divo štekať. Táto „zvieracia inštinktívna časť mozgu“ dieťaťa zakrpatieva.

Potom sa môže stať, že do parku, kde sa vaše dieťa hrá, príde neznámy človek, možno pedofil a bude rozdávať sladkosti a bude sa s vaším dieťaťom pekne rozprávať a ono bude veriť jeho slovám. Ak mu ponúkne sladkosti ako bude dieťa reagovať. Čo asi urobí?

Alebo príde niekto, kto mu ponúkne drink a v ňom bude možno droga a vaše dieťa to nebude intuitívne vnímať. Môže sa stať, že vaše dieťa ako tínedžer pôjde podvečer domov parkom a svoj inštinkt, ktorý mu možno hovorí „nechoď tadiaľ“, už nevie počúvať a môže sa mu niečo stať.

Ahojte, mam vodičák od roku 2016  a za volantom som sedela mozno tak 30krat aj to stale len s chlapom a malou , ako sa osmelit aby som zacala jazdit sama? Ked som s chlapom tak sa spolieham nanho ze mi povie co mam robit .. ale velmi  by som chcela zobrat si auto a ist len tak na nakup sama 

Keď sme vychádzali von zo súdu, dobehol nás Mikael. Poprosil nás, aby sme mu venovali chvíľu času, lebo nám chce niečo povedať. Joel mu navrhol, aby sme všetci spoločne zašli na neskorý obed. Súhlasila som, hoci moje vnútro ešte stále zápasilo s tým, čoho bolo svedkom. 

Keď sme vošli do reštaurácie a prišiel čašník, objednala som si iba džús. Žalúdok som mala ešte stále stiahnutý a nedokázala som do seba nič dostať. Joel na mňa spytujúco zdvihol obočie. Napokon to nechal tak. 

"Prepáčte, že vás v tejto situácii oberám o čas, ale chcel by som vám niečo povedať." začal ako prvý Mikael. Jeho tvár bola vážna, ale priateľská. 

"Mikael, som vďačný za všetko, čo pre nás robíš. Neospravedlňuj sa prosím za niečo, čo nie je pravda." povedal Joel a ja som súhlasila. Hoci sme sa veľmi blízko nepoznali, tušila som, že keď je dôležitý pre Joela, bude aj pre mňa. Usmial sa. 

"Podarilo sa mi dostať bližšie k tomu, kto poslal Livii ten vyhrážný list. Nemám hmatateľné dôkazy, iba výpoveď jedného dozorcu z väznice, kde Vilo bol." povedal vecne a pozeral raz na mňa a raz na Joela. Zamračila som sa. 

"Z väznice, kde bol Vilo?" spýtavo som zdvihla hlas. Mikael prikývol. Joel si nervózne pošúchal bradu.