"Nemám pred tebou tajomstvá." povedala som rázne a posunula papierik smerom k nemu. Zaťal zuby a prehrabol si vlasy. Letmo sa naň pozrel. 

"Lívia? Chcem, aby si vedela, že keď som sa rozhodol pre teba, tak do nášho vzťahu som vložil celé svoje srdce. S najväčšou dôverou a láskou, akej som schopný." odmlčal sa a jeho pohľad zjemnel. Dojalo ma jeho vyznanie. Postavila som sa zo stoličky a naklonila sa k nemu. Prekvapene zdvihol obočie. 

"Milujem ťa, si zhmotnený zázrak v mojom živote." pošepla som. Hravo sa na mňa usmial a do očí mu vošli iskričky. Pohladila som ho jemne po tvári. Privrel oči. Keď ich otvoril, stiahol ma k sebe a ja som spadla na jeho kolená. Pobavene sa zasmial a na lícach sa mu zjavili jamky. Vážne som sa na neho pozrela. Tiež zvážnel a pohľad mu potemnel. Pomaly sa ku mne priblížil a pobozkal ma. Jemne a nežne. Zachvela som sa od túžby a rukami mu vošla do vlasov. Zrazu zazvonil jeho telefón. Zamračil sa a neochotne sa odtiahol. Postavila som sa a vrátila sa naspäť na svoje miesto. Volal mu Peter a súril ho k tomu, aby tie dokumenty priviezol k súdu, lebo ich tam potrebuje okamžite odovzdať sudcovi, ktorý tam pricestuje na jeho žiadosť. Malo to byť promptne a potichu. Nešlo tu už totiž iba o môj prípad s Vilom, ale hlavne o skorumpovaného sudcu a ďalšie závažné zločiny. Joel vzal zložku, pobozkal ma na líce a okamžite odišiel. Dúfala som, že už bude všetko také, ako predtým. Pohľad mi opäť padol na papierik od Lukáša. Do srdca mi vošla zvláštna ťažoba. Dúfala som, že Lukáš bude v poriadku. Hlboko som sa nadýchla a usmiala sa. Teraz môžem v plnosti prežívať radosť z našej svadby. Ďakujem, Bože. 

Práve som zamykala dvere knižnice, keď ku mne pristúpil Joel. Podišiel ku mne a tvár mi pohladil ružou. Nežne som sa usmiala a chytila sa jeho ruky. Priblížil sa ešte bližšie a privretým pohľadom ma skúmal. Do vnútra mi vbehli motýle. 

"To je pre teba." červenú ružu mi podal do ruky. Privoňala som si k nej.

"Ďakujem." usmiala som sa placho. 

Nežne sa na mňa usmial. Zdvihol sa a spoločne sme zaplatili pri pulte. Nasadli sme do auta a šli naspäť k Noemi a Davidovi. Keď sme vošli do izby, Joel sa unavene posadil. 

"Kedy si sa naposledy poriadne vyspal?" spýtala som sa ustarane. 

"Dnes." nadýchol sa a veselo sa usmial. 

Pokývala som hlavou. Pristúpila som k nemu a pomaly mu začala rozopínať gombíky na košeli. Moju tvár skúmal horúcim pohľadom. Pomohla som mu vyzliecť ju a pomaly mu podala biele tričko, ktoré mal prevesené cez stoličku. Sucho som preglgla, keď som uvidela jeho nahú hruď. Odkašľala som si a snažila sa sústrediť na to, aby si oddýchol. Napravila som vankúše a prinútila ho ľahnúť. Unavene na mňa zažmurkal. Prikryla som ho dekou a nežne ho pohladila po tvári. 

"Môj milovaný, prosím, teraz si oddýchni. Si úžasný muž, ale tiež potrebuješ spať. Nechaj Boha, aby aj On mohol vykonať to, čo je potrebné." pošepla som do ticha. Zamilovane sa usmial. Pomaly zúžil na mňa oči a potom ich privrel. Okamžite zaspal. Postavila som sa k oknu a pomaly si kľakla. Vložila som hlavu do dlaní a v duchu vyslovila tichú a naliehavú modlitbu. 

"Môj drahý Otče, Ty vieš, čo sa deje v našich životoch. Urob zázrak. Osláv sa a pomôž nám, prosím. Potrebujeme Ťa, aby si nám ukázal smer a viedol nás. A hlavne pomôž Lukášovi dostať sa z tej nesprávnej cesty. Požehnaj ho Tvojou múdrosťou a udeľ mu Tvoju milosť a odpustenie. Ďakujem, že si tak starostlivý. V mocnom mene Ježiš Kristus. Amen."