"Noazaj? Pár týždňov potom ako som odišiel, som začal kresliť návrhy. S výstavbou sa začalo hneď potom. Preto som ťa nevyhľadal ihneď, ako som prišiel. Dohliadal som v začiatkoch na to, aby všetko bolo v poriadku. A muselo sa to zastrešiť skôr, ako začalo snežiť. Myslím, že muži mali čo robiť, ale boli veľmi usilovní a šikovní."

"Ty si dal stavať tento dom ešte predtým? Veď si mi hovoril, že si to nechcel unáhliť." prekvapene som zdvihla obočie. 

"To je pravda, chcel som nášmu vzťahu nechať čas, ale nie s tým, že by sme sa rozišli, práve naopak." jeho oči žiarili úprimnosťou. 

"Ty si veľmi fascinujúci muž." povedala som vážne. Kútik sa mu zdvihol dohora. 

"Čo by som ešte mala o tebe vedieť a neviem?" spýtala som sa s pohľadom upretým na malé svetielka na strope. 

"Že ťa neskonalo milujem." povedal radostne. Otočila som sa k nemu a sledovala ako jeho oči horia láskou. Jeho pohľad bol mäkký a volal prijatím. Joel, ktorého som videla prvýkrát, sa zmenil. Láska mu otvorila srdce a ja som prekypovala šťastím, že som mohla byť toho súčasťou. Usmiala som sa na neho a on si ma pritiahol bližšie k sebe. Cítila som jeho horúci dych. Oči mu stmavli túžbou. Dych sa mi od jeho pohľadu zrýchlil. 

"Milujem ťa, Lívia. Milujem ťa, celú." pošepol mi do ucha. Pootvorila som ústa a zhlboka sa nadýchla. Neustále ma sledoval. Vrhla som sa mu do náručia a svoju hlavu oprela o jeho mužné rameno. 

"Vždy som ťa milovala. Od začiatku, ale bála som sa svojich pocitov. Bála som sa, že keby ti to poviem, vystrašilo by ťa to."

Z hlboka sa nadýchol a pobozkal ma do vlasov. 

"Som šťastný, že ťa Boh požehnal toľkou trpezlivosťou ku mne. Som šťastný, že som ťa nestratil." povedal do mojich vlasov. 

"Nikdy ma nestratíš. Patrím k tebe a ty ku mne." povedala som s úsmevom. 

Odtiahol sa a opäť sa na mňa zamilovane pozrel. 

"Keď som ťa prvýkrát uvidel, ohúrila si ma. Svojou krásou a čistotou." znel jeho hlas a ja som prekvapene počúvala. 

"Bránil som sa voči tebe. Teraz už viem, že to bol nezmysel. Vždy, keď si sa pri mne zjavila, túžil som po tom, aby som sa ťa mohol dotknúť. Bola si taká krehká a moja túžba po tebe taká silná, že som uvažoval, či to nie je iba moja predstava. A ty si sa stále viac a viac zhmotňovala. Presne tak, ako keď Boh tvoril Adama a Evu. Keď som odišiel, kus zo mňa ostal pri tebe. Nemohol som spať, jesť, premýšľať. Neustále si sa mi zjavovala so svojou krehkou krásou a ja som prvýkrát v živote niečoho ľutoval. Toho, že nemôžem byť pri tebou." jeho hlas sa približoval a moja túžba objať ho, silnela. Otočila som sa ku zvuku jeho hlasu a zrazu. Blik. Nado mnou sa rozsvietili jemné svetielka, ktoré vyzerali ako hviezdy. Dívala som sa dohora. Užasnuto som stála a usmievala sa. 

"Milujem ťa, Lívia. Od začiatku to tak bolo. Myslel som si, že to už nechcem. Ale Boh mi ťa poslal, lebo moje srdce poznal lepšie ako ja. Ľutujem toho, že som to nepovedal skôr a nechcem už premárniť ani jedinú sekundu bez teba." hovoril to z hĺbky svojho srdca. Dojímavo som sledovala ako sa mi jeho vnútro otvára a bez strachu a s láskou ku mne pristupuje. Potom sa na mňa zamilovane zahľadel, vytiahol niečo zo zadného vrecka nohavíc a pokľakol. So slzami v očiach som si dlaňami chytila ústa a zatajila dych. 

"Vezmeš si ma? Túžim ťa robiť celý život šťastnou a zobúdzať sa po tvojom boku. Buď mojou ženou a paňou tohto domu." každé jedno slovo vyslovoval s vážnosťou a nehou. To ako to načasoval, všetko pripravil, mi spôsobilo obrovský výbuch emócií. Ihneď som skríkla áno a kľakla si k nemu. Vrhla som sa do jeho objatia. On ma zdvihol a od šťastia zatočil. Potom mi nasadil na prstenník ten najkrajší šperk, aký som v živote dostala. Tento večer nemohol byť krajší. Noemi mala pravdu. Vlastne nie, Ježiš je tou Pravdou. Láska vyháňa strach. 

"Ako sa cítiš?" pýtal sa ma Joel, keď sme spoločne sedeli na sedačke v poloprázdnej obývačke. Melódia klavíra stále príjemne znela v priestore. Ležala som v jeho objatí, opretá o neho, prsty sme mali prepletené medzi sebou. Zaujato som sledovala stromy, na ktoré dopadalo jemné svetlo z domu. 

"Stále mám pocit, že sa mi sníva. To, že budem môcť byť tvojou manželkou, tento dom, celé to načasovanie. Som z toho všetkého vykoľajená. Môžeš ma štipnúť, či to naozaj nie je iba sen?" usmiala som sa a otočila sa k nemu.