Ako hovorievala moja babka...s nimi zle, ale bez nich ešte horšie. Ak ste tipovali, že ide o chlapov, uhádli ste. Asi každá z nás to pozná, raz je to s nimi ako na ružovom obláčiku (teda hlavne v začiatkoch vzťahu), inokedy sa dostavia prvé prejavy "nedokonalosti" a neskôr niektoré podávajú žiadosti o rozvod. Tak či onak, muži sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života. A ešte lepšie, keď sú voňaví. Aj preto som sa rozhodla pripraviť rýchlu súťaž o kozmetiku DOVE pre vašich dvojnohých miláčikov 🙂 #dove#dovemen

Hovorí sa tiež, že niekedy je menej viac. No...čistý a voňavý chlap je podľa mňa to menej. Viac je už pre mňa pol hodina strávená v kúpeľni, obzeranie sa v zrkadle, trhanie šedivých vlasov alebo peeling tváre. Ale každý máme nejaké limity, čo nám už na tom našom chlapovi príde príliš. 

Ja mám doma takého, ktorý si na seba dá všetko, čo mu v kúpeľni nachystám. Automaticky nerieši, že prázdny sprchový gél je znovu plný, že antiperspirant sa z tuhého záhadne zmenil na ten v spreji, že vlasy si nemusí umývať šampónom pre princezné... Tých automatizácií majú muži v podstate počas celého života celkom dosť. Od čistého prádla, po uvarený obed a večernú romantiku. Ale nebuďme zlé, oni nás milujú 🙂 A ja mám doma skvelého manžela a otca troch princezien.

Odkedy som sa stala ambasádorkou značka DOVE, tak môjmu manželovi pribudla milá povinnosť testovať výrobky Dovemen. Už stihol vyskúšať šampón, sprchový gél, tuhý antiperspirant a aj ten v spreji. Musím povedať, že jeho recenzia bola dvojslovná - môže byť. Ja ju teda trošku rozšírim, lebo Dovemen ma prekvapil hlavne tým, že vyrába sprchový gél a osobitne šampón. Teda nie je to ten typ kozmetiku, ktorá je na chlapskú hlavu, tvár aj telo. To mi príde celkom divočina. Vôňa Dovemen je vysoko svieža, príjemná a chlapská. Jednoducho po sprche je cítiť "nového muža". Vyzdvihnem tiež 100 percentne recyklovateľné balenie. 

A teraz už šup k súťaži. Ak chcete vyhrať voňavý balíček pre vášho muža, stačí splniť nasledovné podmienky. Víťazky budú tentokrát dve. 

Pravidlá súťaže: 

Po materskej som si našla fajn prácu, bavilo ma to, zapadla som do kolektívu, šéfka bola fajn aj výplata, ale boli to v susednom meste a musela som dochádzat. Manžel (na materskej) bol zatiaľ s deťmi (2.5 a 7 rokov) doma, vydržali to 2 mesiace, hlavne dcéra to zle znášala, ráno som odišla a večer sa vrátila niekedy už spali. Jasne mala som aj voľné dni, vtedy boli na mne nalepení, nemohla som nič sama robiť. V noci sa budila s krikom mama mama. Tak som dala výpoveď a nasla si horšie platenú prácu na menej hodín u nás v meste. Kolektív fajn ale šéfka 'bestia' - ktorá nám každý druhý deň nadáva že sme to poj*bali - nikdy som taký prístup nezažila. Povedala som si ze zatnem zuby a vydržím koli deťom, ale dostala som inú pracovnú ponuku - zase na plný úväzok v slušnej firme. 

A tak mam dilemu, zostať pre kľud dobro deti v horšej práci na menej hodín alebo zase zmeniť prácu s tým, že budem chodiť neskôr domov (8.30-17.30h). Musíme sa my matky vždy prispôsobovať deťom pre ich dobro ale sa môžme realizovať s tým ze sa oni prispôsobia časom?