Žienky prosím pomôžte mi 🙏
Celé leto na mňa vyskakovali na FB reklami na papučky, ja stále že to má čas a teraz keď mi to treba tak ani za frasa nevyskočia 🤒😔
Indície 🙂 na reklame sú v marhuľkovej farbe a maju sivý lem dookola a sú BF a cena 20-25€
Ďakujeem
Baby ako to je keď mi dieťa vracia a preháňa ho, jeho nemusím brat predsa k doktorovi, či? Len zavolám a pojdem sama pre OČR?

Luxusné pranie s Coccolinom
Naša domácnosť už Coccolino pozná. Vyskúšali sme už viac aviváží od Coccolina, ale prací gél, ani tieto typy aviváží sme ešte nemali. Musím povedať, že ma veľmi prekvapili. Potrpíme si na voňavú bielizeň, proste, keď sa bielizeň vešia a skladá, musí voňať. Vždy sme hľadali aviváže, ktoré vydržia aj po praní a uskladnení nejaký ten čas voňavé. Toto testovanie sa u nás osvedčilo.
V našej domácnosti sa perie skoro každý deň. Máme malé dieťa, ktoré sa vždy niečím zašpiní, chodíme na našu záhradku a tam sa vždy niečím všetci ušpiníme. Chodíme cvičiť a veci si perieme každý vždy po odcvičení. Som rada za príležitosť otestovať niečo nové.
Pri každom praní sme používali prací gél Coccolino care, ktorý má špeciálnu technológiu Care Serum, vďaka ktorej aj naozaj bola bielizeň jemnejšia a nekrčila sa. Som žena, ktorá neznáša žehlenie. U nás sa žehlí, len keď sa musí. Keď som bieliteň zvešala, nebola pokrčená. Vonia príjemne a jemne, ale nijako by ma samotná vôňa nezaujala. Čo sa týka škvŕn, opralo, čo sa dalo. Obyčajne znečistené oblečenie, ani škvrny po paradajke, neopralo. Skúšala som prať iba s pracím gélom a mne bielizeň nevoňala. Chýbala mi aviváž na vôňu. Skúšala som vyliať gél len tak do bubna na bielizeň, ale veci neopralo, tak za mňa len do zásuvky, kam prací gél patrí. Mne viac vyhovuje prací gél vo forme kapsúl, ale videla som, že aj Coccolino má gélové kapsule. Ale skôr ostanem pri inom pracom prostriedku, ktorý opere lepšie bielizeň.
Pre mňa naj aviváž, ktorú som kedy použila, je Coccolino Deluxe Heavenly Nectar. Naozaj veľmi luxusná vôňa. Cítila som kvetiny a pôsobila ako parfum. Aviváž som používala na veci pre nás dospelých, športové oblečenie, čo používam každý deň, a pri cvičení som cítila krásnu vôňu aviváže. Manžel si opral aj košele a dokonca aj výstroj na hokej, lebo aviváž sa mu veeeeľmi páčila. Tak za nás veľký TOP.
Keď som prvýkrát otvorila aviváž Coccolino Intense Fresh Sky a ovoňala, určite by som si ju nekúpila podľa prvej vône. Neviem ako vy, ale vždy kupujem podľa prvej vône alebo na odporúčanie od iných. Táto vôňa ma veľmi prekvapila po opraní. Strašne sa mi hodila na detské veci, uteráky a bielizeň. Vonia tak jemnučko a sviežo. Oprala som synčekovi detské perinky a hneď zahlásil, že hmm, máme nové perinky 😊 A použila som aviváž na všetky jeho vecičky. Uteráčiky boli krásne jemné a voňavé, čo sa mi pri málo avivážach stalo.
Pri používaní gélu a avivážach Coccolino boli veci jemné a voňavé. Dávala som pri každom praní plný dávkovač, či som prala viac alebo menej bielizne. Dokonca som pri plnej práčke dala aj o trošku viac. Pri pol odmerke mi vôňa neprišla taká intenzívna. No keď si predstavím, koľko dávam pri bežných avivážach, je to oveľa menej a zaručene väčšia vôňa.
Prosím Poradte ked pride mms ukáže fotku ale ked rozkliknem na velky obraz zobrazí inú fotku v telekome nevedli poradit co to robi. Tel je LG
Dievčatá ako sa vám podarilo odstavit cuciaka 😁ktorý zaspaval len na prsníku ??? Ma už 20mes. takže uź aj stačilo ...3druhy UM vyskúšané a neuspelo ani jedno ....najhoršie je že od septembra smer jasle a tam ho asi pred spanim nenakoja 😁😁😁každá rada pomôže 🤗🤗🤗🤗
NOVA LESNA 🌻 kam sa ísť určite pozrieť? Okolie tak 20km 🙂 dakujem
Maminky, pomahaju vam ockovia s malym dietatom? Pripadne v domacnosti? Ci sa starate skor o deti vy?
Na IG občas dávam v stories recepty a postupy varenia a pečenia ... prezdielam to aj sem možno sa niekomu zíde ...
Včera som robila džem z čiernej bazy a jabĺk (recept sa píše)
Domáca parená knedla - recept na foto a bude aj na blogu
Pagaciky s medvedím cesnakom - bude dnes na IG v stories
Zapletane kaiserky - bude v stories dnes
Ahojte prosím vás mali ste niekto keď ste mali problémy so štítnou žľazou, stavy na odpadnutie a podobne. ??
A ďalšia vec že ako keby Vám tak huplo na hrudi ???alebo ako by som to nazvala ???
Ako prestať riešiť, čo si o vás myslia ostatní? A dá sa toho vôbec zbaviť?
Takmer všetci riešime to, čo si o nás myslia ostatní. Niekto má strach, že ho odsúdia, budú sa mu vysmievať, ohovárať ho za chrbtom. Iní sú zvedaví, čo tak o nich druhí hovoria a či je to skôr pozitívne alebo… A sú takí, čo to majú v paži a nezáleží im na tom.
Baby tie co mate v rodine dospelych nespačov..co prirodne bio na navodenie spanku,na pokojny spanok az do ranka bieleho? :D

DIXI Svište 🙂
Na začiatok by som sa veľmi pekne chcela poďakovať za možnosť testovania výrobkov od Dixi Svište 😉
Takýto krásny, voňavý balíček sme dostali na testovanie 😁
Samozrejme, museli sme hneď vyskúšať...
Mojej dcérke Laurinke sa hneď zapáčil (podľa jej oblúbenej farby fialovej) Šampón a balzam na vlasy - štavnatosť jahôdok a malín 🍓
A keďže sa nechce vôbec česať, tak stále som počúvala len: "Aaaau, mňa to bolí 🙈". A to som ju ani nezačala česať 😆 Tak skvelý pomocník, pre mňa toooop výrobok, je sprej na ľahké rozčesávanie vláskov Dixi Svište - tiež štavnatosť jahôdok a malín 🍓
Takto vyzerali vlásky pred:
Miluješ skutečně člověka, nebo jen představu o něm?
"Miluje mě. Určitě by mi nelhal.. Dobře, jednou zalhal, ale podruhé se to určitě nestane... Budiž, lhal mi znovu, ale on se jistě změní... Miluje mě."
Umět ve vztahu rozlišit, s kým vlastně žijeme – zda s člověkem, jaký je, nebo spíše s představou o tom, jaký by podle nás měl být – je náročná dovednost. Protože pravda mnohdy bolí. Unést pravdu je těžší než žít dál raději ve lži.
Věřit, že se člověk změní... Hm. Potíž je, že lhář – ten, kdo lže a vidí, že se mu to vyplácí – se nezmění, jen v případě přistižení najde jiné způsoby lhaní.
Vytvoří novou iluzi, že už se polepšil. Že se to nebude opakovat.
Tomu se přece tak snadno věří. Tolikrát se o tom přesvědčil.
Jste-li lhář a naučíte-li milující osobu žít v PŘEDSTAVĚ o Vás, pak ji máte v hrsti. V případě odchodu jí totiž budete chybět. Tedy, ne VY, ale ta představa, kterou o Vás má. Že ji milujete. Že už jste polepšení. Že jste se změnili.

DIXI a sme čistí 🙂
Klik sem, klik tam, súťaže a testovanie občas postláčam 🙂 Tak to bolo aj s testovaním výrobkov Dixi, skúsim šťastie, vo výber v podstate ani nedúfam, však mám šťastie v láske :P
A búúúm, svieti správa, že našich nezbedníkov vybrali na testovanie, musím sa prizrieť na foto, ktorú som pridala k súťaži, či tam náhodou neboli ufúľaní a nemali sme šťastie preto 😀
Ale teraz k veci. Sprcháče a sprej boli dodané expresnou rýchlosťou. Otvorili sme krabicu a prekvapenie, penové kúsky, to bola paráda - mojim lotrom by stačili aj tie, hneď sa s nimi poobhadzovali a prišli na to, že tam je aj iné bohatstvo. Sprcháče, šampón, sprej na rozčesávanie vlasov, pexeso a obrázok na vymaľovanie.
Veľmi ich potešilo, že sú 4, takže sa ujde každému. Tak najstaršia si vzala malinovo-jahodový šampón s balzamom, starší syn sviežosť hôr, blondiačik si vzal cukríčkový a najmenšiemu 5-mesačnému nechali malinovo-jahodový sprcháč (to som sa dozvedela až po tom, ako som prišla na kontrolu do kúpeľne, či je slečna už hotová a ona sa celá poumývala šampónom s balzamom na vlasy, lebo sprcháč je Jakubkov. Až keď som jej povedala, že jemu stačí čistá voda, rozžiarili sa oči a vaňa bola obsadená ďalších 15 minút 😀).
Nejdem Vám písať o zložení, lebo poviem Vám pravdu, ani ho nečítam. Nás zaujali hlavne krásne obaly a vône. A musím Vám povedať, že keď máte doma lenivého prváka, ktorý nechce ani za svet čítať, tak tie info o zvieratkách na druhej strane sú perfektné. Chceš plnú vaňu? Prečítaš mi aspoň dva sprcháče 😀 Áno, viem, je to vydieranie, ale u nás je povolené 😀
A ten sprej, to je normálne záchrana. Mali sme aj inú značku, ale nebol taký dobrý. A teraz, keď sa blíži september a bude treba česať hneď ráno a rýchlo, tak bude úplná topka.
Ako som odpustil otcovi
Timov otec bol alkoholik. Matka to nevydržala a keď mal chlapec 3 roky, v zúfalstve ho priviazala o elektrický stĺp a odišla. Keď mal 5 rokov, otec ho tak zbil, že potreboval 3 roky pobytu v nemocniciach, aby sa z toho dostal. Otec prišiel o rodičovské právo a chlapec sa ocitol v detskom domove. Tim hovorí: "Jediná cesta odtiaľ bola adopcia. Nádejní "rodičia" prichádzali a odchádzali. Vždy si vybrali iného. Moja tvár zdeformovaná od otcových úderov nikoho nepriťahovala."
V rokoch dospievania sa dostal do psychiatrickej liečebne, pretože mával neustále zlé sny, budil sa a kričal. Našťastie sa tam našiel lekár, ktorý mu pomohol. Z liečebne šiel rovno do polepšovne. Odtiaľ ušiel a rok žil na ulici. Ako 12-ročný pomáhal pasákom vydierať prostitútky. Nechajme ďalej hovoriť Tima:
Chytila ma polícia. Opäť polepšovňa, opäť útek... Až kým som sa v 15-tich nedostal pred istú sudkyňu, ktorá sa rozplakala, keď čítala môj spis. Spýtala sa ma: "Čo chceš?" Povedal som: "Šancu a izbu." "Akú šancu?" "Chcem byť lodným kuchárom." "Si priveľký bitkár na námorníka. Ale dobre kreslíš, si silný, čo tak práca s kameňom?" Stal sa zo mňa kamenársky učeň. Skôr ako sme opracovávali kamene, museli sme ich nosiť. To bolo moje posilňovanie pre box. Každý večer som trénoval, aby som raz mohol zmlátiť svojho otca. Na športových turnajoch som začal vyhrávať. Stačilo, aby som myslel na svojho otca a hneď som udieral silnejšie.
Neznášal som hrmot kuchynského riadku, ktorý bolo počuť večer až na ulicu. Myšlienka na rodinu, ktorá je spolu, ma znervózňovala. Vtedy som neraz zbil prvého "synčeka z usporiadanej rodiny", ktorého som stretol.
Ako prišlo k jeho zmene? Medzi učňami bol jeden "zbožný", volal sa Jean-Marc. Bol to správny chalan, "nemal plné gate", nebál sa hovoriť o svojom kresťanstve. Svoj voľný čas trávil s mentálne postihnutými. Tim mu neveril, a tak raz prijal jeho pozvanie a šiel s ním.
Tim pokračuje vo svojom svedectve: Uvítali ma trochu divní ľudia, ale hneď ma pozvali k stolu, predstavovali sa, chceli vedieť, kto som, mali o mňa záujem. Pri stole boli všetci plní radosti. Pre mňa to bol zázrak. Potom Jean-Marc povedal: "Ideme navštíviť Ježiša." Myslel som, že hovorí o nejakom portugalskom priateľovi. A tak sme šli. Cestou som držal za ruky dve postihnuté dievčatá - ja, ktorý som zvyčajne viedol za ruky "iné slečny"! Bál som sa, aby ma nevidel niekto z našej bandy. Vstúpili sme do kostola. Na oltári bol akýsi kovový kruh a v ňom čosi malé biele. "To je Ježiš," povedal Jean-Marc. "Kto?!" nechápal som. Ale ostal som s nimi počas modlitieb. A nasledujúci mesiac som čoraz ťažšie vyhrával v boxe. Niečo sa vo mne udialo.
Neskôr sa Tim stretol s kňazom Thomasom Philippom, ktorý spolu s iným kňazom založil Archu - spoločenstvo viery pre mentálne postihnutých. Tento kňaz sa s ním častejšie rozprával a pomohol mu prijať Ježišovo odpustenie. Na otázku, čo vtedy prežíval, odpovedal:
"Zakúsil som hlboký pokoj. Potom som často navštevoval otca Thomasa. Vždy ma prijímal s bezpodmienečnou láskou, s úsmevom, s Ježišovým odpustením. Zanechal som svoju bandu a vstúpil som do Archy. Tam som dostal svoj prvý darček k narodeninám. Bol od 16-ročného mentálne postihnutého Frederika, ktorý nevedel rozprávať. Daroval mi päťriadkovú báseň, ktorú s nadľudským úsilím naklepal jedným prstom na písacom stroji. Pri jej čítaní som v srdci padol na kolená. Pochopil som, že som jedným z bratov toho malého Frederika: obaja sme boli opustenými deťmi. Rozplakal som sa - ja, ktorý som nikdy nepoznal slzy.
Vtedy som pocítil, že môj život znovu začína. Počul som, ako mi Pán hovorí: "A teraz je pred tebou iný zápas, ktorý nikdy neskončíš." Áno, zápas o lásku. Pomaly som začal poznávať, že môžem byť aj niekým iným, než tým násilníckym synom surového alkoholika. Začal som túžiť milovať tak, ako mňa nik nemiloval, prijímať druhých tak, ako mňa nik neprijímal...
Bolo treba odpustiť otcovi. Nešlo to hneď. Odpustenie sa nedáva šibnutím čarovného prútika. Je odpustenie, ktoré chceme dať a je odpustenie, ktoré sme schopní dať: chceme, ale nedokážeme. A potom, keď dokážeme odpustiť, keď aj srdce súhlasí s hlavou, ostávajú spomienky, veci z minulosti, ktoré vychádzajú na povrch, ktoré znepokojujú a znovu ožívajú. Takže nielen rozum a vôľa, ale aj pamäť musí odpustiť. A to chce čas. K uzdraveniu som potreboval čas. A tiež ľudí, ktorí ma milovali aj poznačeného minulosťou, ktorí prijímali moju odlišnosť.
Odpustiť neznamená zabudnúť. Znamená to prijať život pokojne aj so zraneniami. Je to ťažké, keď rany poznačili telo aj pamäť. Minulosť neraz ožíva, stačí malý podnet... Isto budem musieť odpúšťať vždy znovu a znovu. Ale práve preto, aby sme odpustili, musíme si pamätať. Nie skryť, pochovať naše rany, ale odhaliť, vyniesť ich na svetlo. Skrytá rana sa ľahko zapáli a môže svojou nákazou otráviť celé telo. Ak sme však ochotní na ranu pohliadnuť a počúvať ju, môže sa premeniť na prameň milosti.
Po čase som navštívil otca a povedal som mu: "Odpúšťam ti!" Bol z toho celkom vedľa, vzoprel sa. Príliš náhle bol konfrontovaný s peklom svojej minulosti. Trvalo roky, kým sme sa zblížili. Nakoniec prestal piť, čo bolo skutočné hrdinstvo. Získal si môj obdiv.
Tim Guénard, dnes pracovitý nežný otec štyroch detí, žije na farme asi 10 kilometrov od Lúrd.




















