Sama tomu neverím ale áno. Práve som sem pridala svoju foto ako kojím! Ja! 😀 Je svetový týždeň dojčenia a teda aj ja by som sa s vami rada podelila o svoj “príbeh” spojený s dojčo-kojčo obdobím. Moje druhé kojo obdobie práve prebieha a je oveľa lepšie ako to prvé s Liliankou. Keď tak nad tým rozmýšľam posledné 4 roky striedavo tehotniem a kojím 😀 

Už počas prvého tehotenstva som bola presvedčená o tom že budem dojčiť. Vedela som že to chcem a že pre to budem robiť všetko. Myslela som že som pripravená ale pravdou je, že som sa veľa vecí učila až “za behu”. Pri Lilinke som si prešla všetkým čo môže žena s prsníkmi a mliekom zažiť, teda až na zápal prsníka -našťastie! Mlieko neprichádzalo ani na 5 deň po pôrode a rady sestričiek z novorodeneckého - že je to celé v hlave ako si nefugovali - ale Pán Boh zaplať aj za to 😀 Lia dostala silnú žltačku, ja som dostala v nemocke zjeb za to že je dehydrovaná a namiesto UM jej na moje veľké prosby podali aspoň vodičku. Našťastie mi internet a kamaratky poradili senovku a benedikt a tak som sa začala dopovať. L nemala problém s prisatím sa, bohužiaľ moje bradavky mali problém so svojou novou funkciou a akosi nevedeli prepnúť z režimu “na okrasu” do režimu “jedlo”. Vytvorili sa mi ragády a dojčenie ma bolelo tak, že ma pri každom prisatí pichalo až v ušiach. Dojčenie by bolieť nemalo, mňa však prvé dni bolelo tak že som plakala. Boli chvíle keď som to celé chcela vzdať a prejsť na UM ale nakoniec sa nám s L podarilo zosúladiť, bradavky sa zahojili, mlieko sa rozbehlo, prsia ma síce boleli a nalievali sa, ale dieťatko bolo konečne sýte a ja som bola spokojná. Potom prišli zuby, dojčenecký štrajk celkovo 3x, odmietanie prsníka cez deň a dojčenie sa najmä v noci… keď sa na to pozriem spätne  čudujem sa sama sebe že som s tým nesekla a čakala do samoodstavenia (v 15m) 

(Ne)podpora okolia 

Do toho sa mi ušla absolútna nepodpora zo strany blízkej rodiny. Otázky prečo tak často dojčím, prečo ju vkuse prikladám, prečo zo seba robím živý cumeľ, prečo toľko plače… určite máš slabé mlieko, treba prikrmovať, veď jej daj ten sunar veď vidíš že je hladná, a keby si jej už konečne zarobila mlieko pekne by ti spala… no mohla by som pokračovať aj celý deň. 

S odstupom času...

Ale! Nelutujem. Som si istá, že aj keď som nevedela do čoho idem, urobila som pre Liu to najlepšie čo som mohla. Nevzdala som sa a bojovala som aj keď ma to stálo veľa síl, sĺz a energie. Pomohli mi najmä kamarátky - dojčiace matky a žienky na MK, ktoré sypali jednu radu za druhou a veru že boli to dobré rady, ktoré mi veľa pomohli. 🙂 Ďakujem! Mrzí ma že sa mi takejto podpory nedostalo od väčšiny rodinných príslušníkov...

Nemusia už byť problémom s veľkým „P“

Dlhé hodiny za počítačom a ďalšie strávené doma pred televízorom si u mnohých z nás vyberajú svoju daň v podobe podráždených očí. Začervenanie, svrbenie či pálenie vedia doháňať k šialenstvu... Pri zápale spojiviek už ani nehovoriac...

Klasickou liečbou v týchto prípadoch sú kortikoidové masti a kvapky či antibiotiká, ktoré pri recidivujúcich zápaloch pôsobia čím ďalej, tým menej. Ostatne, čo si budeme navrávať, žijeme v zemepisných šírkach, kde sme vďaka konzumácii antibiotík od útleho detstva voči nim imúnni. A práve tam kdesi sa začala rodiť myšlienka vyvinúť prostriedky, ktoré by podráždeným či zapáleným očiam uľavili, a pritom by ich základom boli látky pochádzajúce od najlepšieho lekára, prírody.

Prišla s ňou litovská spoločnosť Origmed, ktorá vznikla v roku 2012 práve za účelom vytvorenia, vývoja a výroby unikátnych, bezpečných a zdravých produktov určených na starostlivosť o oči, a to najmä pri problémoch, kde klasická liečba zlyháva. Inšpirovaná medicínskymi databázami, výskumami a praktickými výsledkami a sledujúc najnovšie inovácie na trhu vyvinula rad očných kvapiek OCULOCIN. Všetky tri produkty, ktoré zatiaľ spoločnosť vyvinula (Oculocin Propo, Oculocin Vital a Oculocin Solar) majú jedného významného spoločného menovateľa, bezpečnosť výrobku. Okrem toho sú všetky vyvinuté tak, aby mohli byť užívané dlhodobo bez straty efektivity. Ako sa im to podarilo? Pri vytváraní prípravkov sa sústreďujú na prirodzenú biologickú aktivitu jednotlivých prísad. Tie tvoria zvyčajne komplex 20 až 30 komplexných chemických zlúčenín, zložených niekedy aj z viac ako 100 dôležitých chemických látok, a práve ich spolupôsobenie hrá v konečnom produkte dôležitú úlohu.

V prípade očných kvapiek https://www.apipraktik.sk/tovar/oculocin-propo-ocne-kvapky sú nimi extrakty z aloe vera, harmančeka a propolisu. Aloe vera je odpradávna používané v tradičnej medicíne na upokojenie zapálenej pokožky či ako prirodzený zvlhčovač. Harmanček obsahuje mnohé antibakteriálne zlúčeniny, ako napríklad bisabolol, flavonoidy či terpenoidy, z ktorých niektoré zároveň pôsobia protizápalovo. Jednou z týchto protizápalových zlúčenín obsiahnutých v harmančeku je apigenín, ktorý sa spomína v súvislosti s liečbou rakoviny prsníka či s priamym vplyvom na nervy. Konečne, propolis je známy svojimi protizápalovými, antibakteriálnymi a antifungicídnymi vlastnosťami. V prípade OCULOCIN Propo sa kladie dôraz na jeho schopnosť popasovať sa s infekciou na očnom viečku a tiež v schopnosti pokryť (a tým chrániť) povrch oka.

I keď sú očné kvapky OCULOCIN Propo na trhu len pár rokov, získali za ten čas celosvetový ohlas. Spomedzi mnohých iných kútov sveta, kde k nemu vzhliadajú i odborníci, spomeňme napr. Los Angeles, kde ho odporúčajú špecialisti z Assil Eye Institute.

JE EŠTE NEJAKÁ MATKA NA INTERNETOCH, KTORÁ NEDALA PRÍSPEVOK K SVETOVÉMU TÝŽDŇU DOJČENIA?? (#svetovytyzdendojcenia) Aha, ešte Ja😅. Tak ale, to musím napraviť... Lebo, keď už mám raz blog o materstve, tak tému kojenia nesmiem opomenúť. (Ja viem, kojenie je čechizmus, ale sorry not sorry, mne sa slovo dojčenie nepáči a MY SPACE, MY RULEZ) Veď som na ňu v podstate odborník. (Ibažeby nie!) Takže milé matky, kojte!

(Alebo nekojte.) Nejdem vám tu teraz dávať rozumy. Sama som si počas doterajšieho života prešla rôznymi fázami a názormi. Ehm.

*Kým som nemala deti, kojenie ma nezaujímalo. Sesterka sem-tam predo mnou kojila a to je asi tak všetko, čo som vtedy k tejto téme vedela podotknúť.

*Keď som čakala prvé dieťa, už som kojenie registrovala. Ale mala som aj všelijaké silácke reči a názory... Napriklad, že Ja proste kojiť budem, lebo sa mi nebude chcieť sterilizovať fľaše (tak sa aj stalo)... Alebo, že Ja budem kojiť maximálne pol roka, veď potom decko začne už prijímať normálnu potravu... (Tak sa aj nestalo! Prvú časť výroku som pretiahla o rok a druhú syn evidentne nepochopil, lebo v pol roku bol ešte na hony vzdialený od príjmu normálnej stravy, aby už mlieko nepotreboval).

*Smiala som sa matkám, čo koja dlho. Dokonca sme s mužom vymysleli iniciatívu DDD - tzv. Dojčenie Do Dôchodku (ale podmienkou by bolo dojčenie do dôchodku dieťaťa🙈... No ale uznajte, trochu vtipné to je). Dnes sa už nesmejem. Viem to pochopiť a dokonca to skôr obdivujem. Tak dlho vydržať! Hoci pre mňa toto nebola cesta. Priznávam, ani jedno z mojich detí sa neodstavilo samo. Obom som pomohla. Obom približne v roku a pol. Obe napriek tomu, čo som im "urobila", nesmierne milujem. Obe sú zdravé a prospievajú (-len mojej psychike niekedy neprospievajú... ale to je téma na iný Svetový deň či týždeň).

*Odsudzovala som matky, ktoré nekojili. Ale nemať mlieko a počúvať celé dni, ako dieťa plače, pretože je hladné, asi nepridá žiadnej matke k lepšej psychike v šestonedelí a verím tomu, že aj stres robí s laktáciou svoje. Ja viem, že na mamile píšu, že môže kojiť každá, ale asi tam už nepíšu, že za akú cenu. Lebo niekedy asi "vydržaj pianír" heslo proste nezaberie a pianírka nevydrží.