Vieme, po čom túžite... Poznáme to tajomstvo!

Po šálke dobrej kávy!

Čierne zlato. Životobudič. Tekutá dávka energie. Lahodná chuť. Opojná vôňa. Záchrana (nielen) matiek. Áno, stále je reč o káve. Buď ju milujete, alebo ju milujete ;) Je to jednoduché.

Náruživými kávičkármi boli aj Honoré de Balzac, ktorý vypil až 60 šálok kávy denne, či Voltaire, ktorý sa uspokojil „iba“ s päťdesiatimi. O tom, že káva je vec božská, vedeli aj hudobní interpreti. Veď prečo by o nej inak písali piesne? Od klasiky v podobe Bachovej Kávovej kantáty, po velikána Franka Sinatru, až po Boba Marleyho či pohodový Blur. Káva je skrátka múza. Inšpirácia. Tak to je a bodka. Pusťte si príjemný „podmaz“ a poďte si prečítať niečo o káve.

My sme mali to šťastie, že sme sa vďaka testovaniu káv Barzzuz dostali do rúk odborníkom na slovo vzatých, ktorí nás zasvätili do čarov a tajov kávy. Takej tej ozajstnej. Kvalitnej. Nedozvedeli sme sa iba to, že najväčším producentom kávy je Brazília, ale, napríklad, aj to, čo majú spoločné s kávou kozy. Čo? Veľmi veľa! Veď sa dozviete.

Káva je téma, o ktorej by sa dalo písať a básniť hodiny. Dni. Mesiace. Preto bude ťažké, skrátiť to na čitateľnú dĺžku. Lebo kto už má čas čítať siahodlhé romány, všakže? ;) O histórii a pôvode kávy sa diskutuje veľa. No „v kuloároch“ sa klebetí, že kávu vlastne objavil v 9. storočí etiópsky pastier. Keď sa jeho kozy začali správať až príliš živo, zistil, že prsty v tom má práve kávovník a jeho plody. Sám teda čerešne kávovníka ochutnal a zistil, že má zrazu energie na rozdávanie. Takže, milé kozy, odteraz vás vyhlasujem za sväté zvieratá. Vďačíme vám za tak veľa!

Asi už prišiel ten správny čas napísať pár slov o tom ako si „Blondínka v Benátkach“ žije v Benátkach počas epidémie Coronavirusu.   Neviem popravde ani kde začať, pretože je toho toľko čo by som chcela povedať a zároveň nechcem robiť väčšiu paniku ako momentálne vládne. Je asi zbytočné písať o aktuálnych číslach, keďže sa neustále menia, rovnako  zbytočné je hovoriť o priebehu nákazy, keďže ste o tom počuli dosť aj v médiach a preto chcem radšej napísať o tom, ako táto pliaga zasiahla do môjho osobného života.

V prvom rade je Coronavirus hrozbou pre starších a zdravotne slabších jedincov. Ak človek vie, že na tom nie je zdravotne dobre a ide do nákupného centra, kde strávi pol dňa, bohužial, sám si môže za to ako pravdepodobne skončí. Nikdy neviete, kde a s kým bol človek, ktorý pol metra od vás pije kávu, no viete to, že zúri pandémia a sami ste si povedali „risknem to“. Presne na tomto pohorelo Taliansko. Pohorelo na ignorácií a zbytočnej frajerine. Pohorelo na tom, že si ľudia nevedeli odpustiť aperitívo a nedeľný shopping. Pohoreli na tom, že je to „len chrípka“. 

Áno, dá sa povedať, že je to len chrípka, pretože 80% nakazených je bezpríznakovych, čiže im navonok nič nie je, alebo javia symptómi nachladnutia. Tých 80% ľudí však nemyslí na tých zvyšných 20%. Bohužiaľ tak to je a preto tu dnes máme celoštátnu karanténu. Pozitívne na tom zostáva, že sa ľudia konečne uvedomili a začali sa riadiť pokynmi vlády. Od dnes tu máme všetko zavreté okrem potravín, benzínok a lekárni. Ľudia sa majú zdržovať doma, väčšina nechodí ani do práce, okrem nevyhnutných profesií ako sú predavačky, lekári a štátne sily. 

No a konečne poďme k veci. Ako si žijem ja. Ja si žijem takmer ako doteraz. Každý vie, že mám doma malé dieťa, ale i mimo toho som človek, ktorý s malou trávi čas najmä vonku, v parku a podobne. Nikdy som s malou nebola v nákupnom centre. Nikdy som s nou nebola v reštaurácií a ani sa negrupujeme  v miestnych materských centrách. Pre mňa sa nič nezmenilo až na to, že od dnes sme vonku, len pri našom paneláku, kde krúzime dookola a makaróna mám doma 24/7. Pracuje z domu. 

Z tohto vírusu som donedávna nepanikárila. Panika ma zachvátila až teraz, keď neviem dokedy to takto bude. Neviem dokedy sa nebudeme môcť pohybovať  mimo mesta a najviac ma trápi, že nemôžem navštíviť moju rodinu, doma na Slovensku. Mám strach, že sa im nedaj Bože niečo stane a ja som tu odrezaná od sveta. Toto je čo ma trápi. No a čo ma štve? Štve ma zbytočná panika a klamstvá. Dnes mi volal brat, že sa po našom rodnom meste šíria reči, že som aj s mojou mamou v nemocnici pre Coronavirus. Údajne nás vzali akysi chlapi v skafandroch. Akože fakt? Už tri mesiace som doma na Slovensku nebola. Komu pomôžu takéto reči to fakt neviem. ..

Život v Taliansku sa zastavil. Mestá sú prázdne. Do obchodov sa vchádza po jednom. Pred obchodom si človek odtrhne časenku a čaká kým si ten pred ním nakúpi a odíde. Sme proste spolu doma, a aj keď v ťažkých časoch, ale spolu.