Tento mesiac sme slávili krásny sviatok - Valentín. Valentín je patrónom všetkých zaľúbených a teda či už ho doma nejako slávite alebo nie je to veľmi milý sviatok. Lásku si však  treba nielen vyznávať ale ju aj vzájomne pestovať. 

Často sa však stáva, že partneri na seba nemajú čas, prípadne ich spoločný čas skĺzne napríklad do stereotypného pozeranie TV. Aby sme my doma s manželom tomu predišli, zájdeme si na prechádzku, na výlet, na víkend k rodičom či svokrovcom, alebo si zahráme spoločenskú hru. Ja osobne milujem Ticket To Ride, Carcansone, kartové hry ale najnovšie sme obaja plne prepadli Scrabble! 

Pre partnerský vzťah nie je nič lepšie ako spolu tráviť čas offline, bez mobilu, tabletu, PC či telky. Všetky tieto veci by mali ist na chvíľu bokom a mali by sme sa venovať jeden druhému. Napríklad aj pri takejto hre. Plus je, ak sú deti väčšie môžu si stolovú hru zahrať s nami. Aj takto sa utužujú vzťahy, cibria sa mysle a pestuje trpezlivosť. 

A tak som si povedala že spolu s #matell a #fisherprice potešíme jednu rodinku. Mama s tatom si večer zahrajú Scrabble, budú mať chvíľu pre seba, zatiaľ čo dieťatko, alebo deti 😉 sa budú pokojne hrať s novou úžasnou hračkou akou je Prasiatko Pokladníčka!

Rodičia si precvičia slovnú zásobu, potrápia mozgy a rozhýbu si závity, zatiaľ čo si detičky precvičia jemnú motoriku, čísla a farby s prasiatkom 🙂 a keď deti podrastú môžu sa pustiť do Scrabble s rodičmi a ukázať im kto je tu šéf! 

Ako sa zapojiť do súťaže? 

Ked sa raz stanes mamou,tak nou proste ostavas,uz nou nikdy neprestanes byt. Posledne dni ma o tom coraz viac presviedcaju.

Moj maly spunt je od narodenia narocnym babatkom. Najprv sme sa mordovali s refluxom, plakalo dieta a ja zufala s nim. Moj pracovne vytazeny muz mi pomahal,ako len mohol,ale toho volneho casu som veru aj tak pre seba nikdy nemala viac ako hodinu. Niekedy ani to nie. Kym inym mamkam sa darilo "utiect" od babatiek prec,oddychnut si,posediet si na kave s kamoskou,ci dokonca zajst na nakupy (aj viachodinove a inde ako len do potravín,co som ja pokladala za sci-fi), ja som nemohla ist vobec nikam. Preco?

Po prve preto,ze mi manzel vzal maleho podvecer,ked som bola z celeho dna taka rozbita,ze som ani vlastne nevladala nikam ist.

Po druhe preto,ze nesoferujem,takze som na otocku nemohla ist ani na nakupy na ine sidlisko (u nas su len potraviny 🤦‍♀️) a busom by to trvalo hrozne dlho, co som si popri svojom "naprsebytiachtivom" syncekovi nemohla dovolit. Ale aj tak som chodila aspon do tých potravín.

Po tretie... zabudla som, co som vlastne chcela napisat :D To preto,ze moj "kojomozog" je uz skoro vypnuty,ked pisem tieto riadky, je uz takmer polnoc. A preco este nespim? Mam svoj volny cas,ktory si vychutnávam.  Aj napriek tomu,ze padam unavou, MUSIM byt este hore a uzit si chvilu,ked na mne nie je nonstop prilepena ta moja "prisavka" a nemrnci mi tu stale dokola.

Takto. Aby bolo jasno. Ja svojho synceka milujem najviac na svete. Ano,nervy mam niekedy priserne na to vsetko okolo materstva.  Ale stoji to za to,on je proste zmyslom mojho zivota. Ale v zaujme vlastneho zdravia potrebujem od neho aj odist a potrebuje to kazda matka,nech by tvrdila akykolvek opak (pochybujem,ze by ste taku nasli). 

Zdroj: internet

Second handy zažívajú v posledných rokoch renesanciu. Už nie je hanbou v nich nakupovať, alebo priznať pred kolegami či kamarátkami, že tá–ktorá vec je zo sekáča. V sekáči s obľubou lovia originálne kúsky najznámejšie blogerky a šaty zo second handu vyvetrala na červenom koberci aj holywoodska herečka Drew Barrymore. Dokonca islandská prvá dáma hrdo a často nosí šaty zo second handu a to nielen v súkromí, ale aj na oficiálne príležitosti.  

Tento trend potvrdzujú aj oficiálne čísla. Trh s odevmi z druhej ruky dosiahol v USA v minulom roku 24 miliárd dolárov. Pre porovnanie, trh s rýchlou módou (fast fashion) dosiahol v tom istom období 35 miliárd dolárov. Odborníci predpokladajú, že v priebehu najbližších desať rokov trh s oblečením z druhej ruky dokonca predbehne trh s fast fashion.  

Dôvody zákazníkov pre nákup v second hande už dávno nie sú len ekonomické. Častým motívom je rôznorodosť, teda túžba odlíšiť sa v originálnom oblečení. A stále častejšie aj udržateľnosť. Ale, dá sa nakupovať iba v sekáči? 

Za seba hovorím, že áno! 90 percent môjho šatníka tvorí oblečenie zo sekáča. Legínami na šport počnúc a vlneným kabátom končiac. V sekáči nakupujem úplne všetko, s výnimkou plaviek či spodného prádla. A to nie som žiadna batikovaná biomama (samozrejme, nič proti nim). Nosím značkové slnečné okuliare, sledujem módne trendy a holím si nohy. 360 dní v roku mám nalakované nechty, chodím na pedikúru a nosím podprsenku. Napriek tomu som sa pred niekoľkými rokmi rozhodla, že vo fast fashion reťazcoch prestanem nakupovať. Nie je dôvod. Svet sa doslova topí v handrách a napriek tomu sa každý rok vyprodukuje ďalších 80 miliárd kusov nového oblečenia! Veď to je šialené! Nechcem byť súčasťou systému, ktorý drancuje planétu, vykorisťuje pracovníkov a tvorí milióny ton odpadu ročne. Navyše v second-hande zoženiem úplne všetko, často v kvalite, ktorá je neporovnateľná s tou v bežných obchodoch. 

V sekáči rovnako nakupujem oblečenie pre moje deti a aj pre manžela. Hoci v ich šatníkoch je podiel second handového oblečenia výrazne nižší. Súvisí to najmä s potrebou veci vyskúšať, najmä u muža, a ten by do sekáča nevliezol. Pri deťoch zas nie som schopná nakúpiť také množstvo pekných a kvalitných vecí, ktoré každú sezónu potrebujú. Áno, občas nakúpim aj tu v bazáriku, ale po niekoľkých nemilých skúsenostiach s "kvalitou" tovaru nakupujem v bazáriku minimálne a uprednostňujem osobný odber. Pri deťoch sa preto skôr uberám cestou udržateľnejších nákupov nových kúskov od lokálnych značiek, ale o tom možno niekedy inokedy.