Podelim sa s Vami o moju skusenost s ceskou porodnicou v Breclavy na Morave. Je tu o nej pomerne malo informacii, tak aspon nejake to info rada poskytnem.. 🙂 posnazim sa napisat svetko, od prvotnych navstev, cez porod, az po financovanie. 

Pekne po poriadku. Termin porodu mi gyn (Mudr. Janek, Gyncentrum BA) stanovil na 19. feb. 2019, k nemu som aj chodila na poradne az uplne dokonca (na pásy), malej sa von zjavne nechcelo, tak som sa az 20.2.2019  prvykrat ukazala v Breclave. Tam to funguje tak (maju to aj na webe), ze sa tam netreba nijako registrovat, nijako zahlasovat/volat/objednavat, ale ani sa tam neda chodit na tie posledne poradne (nemaju na to kapacity), ale staci sa tam ukazat az v den terminu, Ja som na druhy den rano po termine o 8:00hod zazvonila pri dverach, ze idem na poradnu... potrebovala som iba tehu knizku.. Prijemna sestricka ma vpustila aj s partnerom do  cakarne, o chvilu ma vzali na pásy a potom som isla do dalsej miestnosti na vysetrenie k doktorke (mlada baba, zhodou okolnosti Slovenka). Ta si zobrala moje vsetky udaje, urobila vysetrenie na koze, kde zistila, ze sa zatial nic nedeje a potom aj ultrazvuk. Nasledne nato som mala prist opät o 2 dni s tym, ze ak sa dovtedy hocico stane, som srdecne vitana v ktorukolvek hodinu J. Toto sa opakovalo este 2x a kedze stale nic, tak na konci 41tt som mala nastupit do nemocnice, kde si ma uz mali nechat a vyvolat porod tabletkou. Na vsetko sa ma predom spytali, ci suhlasim s tym a s tym, vysvetlili, ze ak by som este moc nechcela, tak mi vedia dat 1-2 dni max, ale jednoducho viac ako 7 dni po termine nenechavaju. V utorok ráno 26.2.2019  o 7:00 hod som nastupila do nemocnice, zase klasika, prijimacia sestra papiere (na webe maju napisane ake presne), dostala som erarnu nocnu koselu a isla som si spokojne lahnut do postele. Myslim ze o 9:00hod prisiel primar dat mi prvu tabletku (vaginalne) s tym, ze porod sa moze rozbehnut dnes, ale moze to trvat aj den, ci dva...zhruba kazdu pol hodinu merali malej ozvy, sestricka prijemna ochotna, to bola vlastne porodna asistentka, ktora ma neskor mala aj pri porode. O 14:00hod som dostala druhu tabletku a potom to zacalo🙂 !  Zacinala som citit slabe kontrakcie, postupne sa nejako rychlo zvysovali. Zrazu o 14:30h som pocula vnutri svojho tela take tlmené „puk“..este v tom dosla sestricka, ze vidi, ze sa tam neico hybe a pyta sa ma, ci mi nepraskla voda a ja nieeeee, len vo mne nieco puklo ale vsak nic ine..a v tom zacala zo mna vytekat voda...BLIIIIK to mi asi praskla voda :D (neznalá prvorodicka) tak som zavolala sestricku, ona velmi mila zlata, ze nech sa nebojim a nestresujem, dala podo mna podlozku, ze nech to v klude vytecie co ma, priniesla mi na ruku naramok, povedala, ze nech zavolam partnerovi, ktory mohol prist a presunula ma aj s vecami o izbu vedla na box. Tam vsetko nove krasne ciste aj s novou kupelnou. Milo sa ma opytala, ci suhlasim s klistirom (vysvetlila preco a pod.) Ja som suhlasila (verte, ze som sa toho bala, ale absolutne nebol dovod) odviedla ma do mensej miestnosti, kde bolo lehatko, umyvadlo a toaleta. Lahla som si na bok, pockala kym prejde kontrakcia a dala klistir. Vsetko jemné, ziadne nasilnosti, absolutne som nemala strach, ani stud. Vysvetlila mi, nech skusim pockat aspon dve kontrakcie a potom..no vydrzala som az jednu, ale nevadi :D potom som sa vratila do boxu, tam mi uz chystala sprchu v ktorej som sedela na fitlopte...behom 15min co som tam skackala na fitlopte a sprchovala si brucho, som sa otvorila na 4cm, na co som teda po vysetreni reagovala, ze chcem epiduralku. Sestricka ze OK nie ej problem, dali zavolat anesteziologa, ten vsak prisiel asi za 15min, lebo bol na sále a kym prisiel uz som bola na cca vyse 5-6 cm, takze epiduralka sa nekonala...:/ islo to strasne rychlo, sestricka len chvalila amko to zvladam, ako dobre dycham (ja uz som myslela, ze toho mam plne zuby, lebo po tehj tabletke isli kontrakcie niekedy aj dve po sebe...bol to zahul) kontrakcie som predychavala v kľaku (čupela som) a nasledne na to ma vzdy partner dvihol, lebo som nevladala..medzi tym stale merali ozvy malej... okolo 16tej hod som bola na vyse 9cm ale stale tam cosi kdesi, branka, nebola tak ako mala byt. Prisiel taky mlady tmavovlasy doktor ma vysetrit a teda pozriet ako prebieha porod a stale tam proste cosi nesedelo uplne, aby som mohla zacat tlacit. Mna uz vsak zacalo telo hnať do tlacenia. 16:15h mi doktor vravi ze este kusok a uz to urcite pojde... po 18tej hodine, kedy stale nic zrazu prisla dalsia sestra (asi vrchna) a na striedacku do mna strkali prsty, nakoniec o 18:30h doktor zhodnotil, ze uz je to dost dlho a branka nepovolila. A aby sa malej nieco nestalo (uz som citila ze kontrakcie su miernejsie a aj sa cas medzi nimi predlzuje) bola nutna sekcia. Vsetko mi vysvetlili, mne aj partnerovi (ja som teda moc nepocuvala, to neslo, stale ma nutilo na tlačenie), pichli mi oxitocin, aby sa kontrakcie zastavili, tak to trocha pomohlo. Stale boli vsetci naozaj milí a prijemní, pamatam si, ze tam prisla nejaka dalsia porodna asistentka, ktora ma hladkala po ruke, ze mi to ide skvele (ono v tu chvilu to naozaj dobre padne, ked to pocujete. Nikto, ale naozaj nik po mne nezazeral/nekrical/nemal blbe poznamky a bola som im za ten pristup nesmierne vdacna)

Behom 15min ma previezli na salu, pichli spinalku (vysvetlili ako co kde sa bude diat) a 18:50h bola moja dcera na svete. Trocha ju utreli a dali mi ju k tvari, aby som si ju aspon takto pozrela, ovonala, poňuňala J partner na sale nebol, ale len co malu zobrali na vazenie, zavolali ho a uz mohol fotit. 4060g a 52cm. Baba ako sa patri J Apgar skore 10. Po zasiti ma prevazali na JISku, este sa zastavili na chodbe, kde ma cakal moj muz, dal mi pusu a povedali mu, ze ked hodinu pocka (na JISke som musela byt hodinu pozorovana, keby cosi..) tak kludne moze byt potom so mnou. Na JISke boli opät strasne mili, prijemní, ja naozaj nemozem povedat ani pol slova. Tam mi dali nejake lieky do zily, proste to som neriesila co to je, snad vedia oni.. Po tej hodine ma previezli na šestonedelie do izby, tam ma sestricka na posteli obliekla a uz ma tam cakal novopečeny tata aj s malou v postielke. Takze sme boli chvilu spolu sami vsetci traja. Sestricka, kt. mala sluzbu potom mi priniesla este cierny caj v konvici aby som pila (mala som kateter + vyvod z brucha z tej rany) s tym, ze keby cosi (bolo asi 21:00 hod), nech zazvonim a ze rano o 4:30h pride a skusime sa postavit na nohy, prejist do sprchy a prezliect sa. Muza som poslala dom, konecne odpovedala na milion sms a zmeskanych hovorov 🙂

Rano 4:30h mi sestra pomohla na nohy, prejist do sprchy, osprchovat sa a dat cistu koselu. Jako nebolo to nic prijemne, ale uprimne, tie dvojite kontrakcie boli stokrat horsie ako toto, takze som bola len vysmiata...nakazali mi chodit, pomalicky, ale chodit, ked sa bude na dalsi den dat..cim viac, tym lepsie. No a tam zacina „rezim“ o 5:00h rano, kedy mi aj priniesli malu na kojenie. Nechali mi ju asi 20min a potom si ju zobrali zase spät na novorodenecke. 27.2. rano okolo 8mej ma potom prestahovali na dvojku izbu (da sa vybavit aj nadstandart, kde bude zena sama), mna to v tu chvilu ani nenapadlo a nakoniec som aj bola rada, ze sme tam dve. V tomto snad len jedina vytka a sice, ze by tam aspon pre zeny po sekcii mohli mat automaticku polohovatelnu postel (ta bola len na nadstandarte, kde som lezala tu prvu noc), lebo dvihat sa po sekcii z lahu do sedu bol záhul... Este dalsiu noc som nemala malu pri sebe, lebo sak som sa poriadne ani nemohla hnut. Takze mi ju nosili vzdy asi po 3h na kojenie. S tym kojenim no...nikto mi nic nevyvetlil, nepoucil, nevedela som co ako, v tomto maju velke nedostatky. Kazda sestra poradila cosi ine...a ked sa tam sestry striedali ako na beziacom pase-novorodenecke odd, oddelenie sestonedeliek, osetrujuce sestry, detske sestry a pod...guláš. Ale neva. 

Na kazdej izbe, bol prebalovaci pult, umyvadlo, vanicka pre babatko + kazdy den doplnovali vsetky tie vecicky kosielky, latkove plienky, zavinvacky, vlozky pre zeny, podlozky a pod. Jedine som mala pre malu svoje, boli jendorazove plienky. Dokonca tam boli a doplnali lieh na pupcek, kozmetiku pre babo, tycinky tie usne, proste vsetko.. Po 2 dnoch co sa moi vlastne o malu starali sestry, som ju uz vyfasovala na stálo :D takze tretou noc v porodnici sme spali prvykrat spolu. Ona v postielke na kolieskach, kazda je vybavena monitorom dychu a ja vo svojej.

Vzdy vecer mi prisli poichnut do ramena Fraxiparin + nejake lieky do zily, tym ze som bola po sekcii..a radi sa pytaju ci na noc nechcem nieco proti bolesti, ale ja som od druheho dna nic nechcela, lebo mi fakt nic nebolo

I. M. Rozet vo svojej knihe O psychológii fantázie píše, že pri výchove tvorivosti detí treba už od najútlejšieho veku rozvíjať, uvoľňovať aj fantáziu. Fantázia má širší vplyv. Dobrá fantázia umožňuje dieťaťu tvorivejšie vnímať, vidieť svet, lepšie tvoriť asociácie, hypotézy, alternatívy pri riešení problémov. Navyše, keď sa cvičí fantázia, nie je možné, aby sa súčasne necvičili schopnosti, ktoré učia dieťa odlišovať fantáziu od skutočnosti, meniť progresívnu fantáziu na skutočnosť. Ide to teda ruka v ruke s hodnotiacim systémom, s tréningom posudzovania a rozhodovania , rozvíjaním hodnotiaceho myslenia.

 Tip na edukačnú úlohu -  trénovanie fantázie a tvorivosti:
Dieťa si zoberie kartičku so snehuliakom. Zatvorí oči a predstaví si, že je snehuliak, ktorý stojí na lúke a vonku začína byť teplo. Úlohou dieťaťa je opísať a nakresliť svoje pocity.
Daná úloha je zameraná na :
▪️tvorivé vnímanie
▪️rozvoj fantázie
▪️obrazotvornosť
▪️imagináciu

S úctou

Mária (autorka projektu abeceda TROCHA INAK)