Na tento týždeň som sa obzvlášť tešila. Nie tak kvoli stavaniu (aj keď ani to samozrejme nebude chýbať), ale kvoli tipu na knižku. Minulý rok som sa zaľúbila do knihy Andrey Gregušovej Marína a povaľači. A v tomto týždni vám prezradím svoju tohtoročnú srdcovku. 

“Brata musíš poslúchať” autorky Gabriely Futovej sme prvýkrát počuli na našom obľúbenom Rádiu Junior. Nezachytili sme úplný začiatok, ale už po jednej či dvoch častiach Grétka vítala toto čítanie na pokračovanie nadšeným výkrikom “ide žabaaa” a nasledovalo 20 minút ticha, keď som ani nevedela, že mám dieťa. Výhodou Rádia Junior je, že každú časť niekoľkokrát zopakujú, takže po chvíli som sa aj ja dostala do deja. A potom som si už pri výkrikoch “ide žabááá” nesadala k počítaču, ale hľadala som si takú prácu, pri ktorej som mohla tiež počúvať. Lebo táto kniha sa radí do kategórie kníh, ktoré si po uložení detí do postele potajme dočítate ;)

Keďže ste už iste poriadne zvedaví, prezradím aj trochu podrobnejšie, o čom je. Žaba je prváčka a jej brat Dodo je ôsmak. Ich ocko odišiel na rok za prácou do Anglicka a tak to musia zvládnuť s mamkou bez neho. Takže hlavou rodiny sa dočasne stáva Dodo. A Žabka ho musí poslúchať (teda aspoň by mala). Ich mamka pracuje ako sestrička v nemocnici, takže Dodo sa o Žabku musí starať aj v čase, ktorý by radšej venoval svojej frajerke Zuzke. Už z tohto popisu je jasné, že o vtipné situácie nebude núdza. No celá kniha je o to zábavnejšia, že tie isté situácie sú vyrozprávané z pohľadu Žabky aj Doda. Vekové odporúčanie pre túto knihu je "starší školský vek", ale pokiaľ ju deťom budete čítať vy, pokojne môžete aj oveľa mladším. Dôkazom je naša Grétka (5 rokov). Takisto ju vrelo odporúčam pokiaľ máte viac detí v rôznom veku.

A ako táto kniha súvisí s tohtotýždňovou témou? Zásadnú rolu v nej totiž zohrajú modré dvere do školskej kotolne. Dodo Žabke nahovorí, že za tými dverami je presne tisíc sto jedenásť schodov, ktoré vedú priamo do pekla. Dvere sú modré, lebo to je farba neba a toho sa čerti boja. Kým sú zatvorené, netreba sa ničoho obávať. Až raz … ale to si už prečítate sami ;)

9 okien a desiate dvere

Naše tohtotýždňové stavanie bude ako inak - o oknách a dverách  Lebo práve okná a dvere často rozhodujú o tom, ako budú vaše stavby v konečnom dôsledku vyzerať. Ukázali sme si to už pred 2 rokmi, keď sme v týždni O meste stavali rôzne budovy. Postaviť múry je jednoduché - ale pekné okná či dvere dajú každej budove ten správny šmrnc. Tento rok vás naučíme toľko fígľov, že bude odteraz každá vaša stavba vyzerať ako zo série Lego Expert.

5. Kapitola

Rozhovor s Petrom ma totálne prebral. Prázdny žalúdok dal o sebe vedieť hlasným kvílením, takže som o predpoludnie mala postarané. Vyzliekla som zo seba prepotené pyžamo a vliezla pod studenú sprchu. Najradšej by som zobudila Lenu a všetko jej povedala, ale vedela som, že pracovala do rána a ešte sa potom o mňa postarala, takže si zaslúži oddych. 

Keď som do seba dostala aspoň zeleninový vývar, inak Lenina špecialita, bolo už popoludnie. Schúlila som sa pod dekou na gauči a ticho sledovala romantický film, pri ktorom sa mi chcelo neustále revať ako malému decku. Aj počasie vonku bolo na zaplakanie a odrážalo moju momentálnu náladu. Načo mi vlastne Peter volal? Čo by odo mňa mohol ešte chcieť? Veď ma ponížil a urobil si zo mňa dievča na jednu noc. Lenže netušil, že mne jedna noc nestačí. 

Vytiahla som si deku až k brade a ticho smoklila do papierovej servítky. 

Keď sa Lena konečne vymotala z izby, bola ako strašidlo. Krátke vlasy jej trčali do strán a veľké tričko zelenej vojenskej farby, na nej len tak viselo, akoby cez noc schudla naraz aspoň päťdesiat kíl. 

„Bré ránko, alebo čo je teraz.“ Ozvala sa ospalo. „Čo sa ti včera prihodilo?“ zaujímala sa a sadla si na bočnú opierku gauča. Potom sa zadívala na telku a znechutene mľaskla jazykom.