Keďže moja maličká je predčasniatko, tak od narodenia sme verní Nutrilonu 🙂 Najprv to bol Nutrilon Nenatal pre predčastne narodené detičky a postupne sme prešli na Nutrilon HA a potom klasický Nutrilon.

Z toho nás zo začiatku bolelo bruško, bola nespokojná, no behom týždňa si zvykla a už bolo dobre 🙂

Keď sme začali testovať Nutrilon Profutura 😉

Zo začiatku sme z mliečka trošku grckali, no behom cca 2-3 dní si na mliečko zvykla a veeeeeľmo jej chutilo 🙂 Žiadne bolenie bruška, len spokojné dievčatko 😘

Až týždeň nám vydržalo 😆 Cez noc spinkáva celú noc, takže super zasýti na dlhých 11 hodín 😁 Mliečko je naozaj dobré, aj chuťovo, aj kvalitou 😉

Super je, že aj krabička je uzatváratelná a lyžIčka má tiež svoje miesto, takže tooop 🙂

…napríklad aj to, ako si správne pripraviť kávu. A nielen sebe, ale aj zákazníkom kaviarne Barzzuz na Špitálskej ulici v Bratislave. Kto vie, možno po rodičovskej rozbehnem kariéru ako baristka. Myslím, že by som na sprepitnom zarobila viac, ako mi platí súčasný zamestnávateľ (myslím štát). Ako som sa k tomu vlastne vôbec dostala?

V prvom rade ma moja kofeínová závislosť akosi samovoľne zaviedla na článok od koník_testuje o možnosti testovať kávy Barzzuz. Animalistická časť môjho mozgu, ktorá je zodpovedná za najzákladnejšie reflexy, okamžite zaregistrovala kľúčové slovo: KÁVA. Musela som sa zapojiť. Matne si pamätám môj mentálny výplach o tom, ako veľmi by som sa chcela zúčastniť. A podarilo sa. Vybrali ma, kávu sme precízne a s nadšením otestovali. Napísala som moju skúsenosť a… A pred Vianocami mi píše Koník znovu, že ma vybrali na baristický kurz. 

No veď dobre, niečo už o tom viem, najmä po tom, čo sme vymenili automatický kapsulový automat za pákový manuálny kávovar (po prvé z ekologického, a po druhé z finančného hľadiska). Ale aj tak som do kaviarne išla s malou dušičkou, že ma vysmejú. Situácii nepomohlo to, že bola sobota, kaviareň bola pri mojom príchode ešte zatvorená, naokolo ticho prázdnych kancelárií štátnej správy. Než som stihla začať panikáriť, už mi otváral šarmantný pán majiteľ, Michal Štefanovič, a uviedol ma dnu. Onedlho dorazili aj reprezentantky z Koníka a mohlo sa začať. 

A ako zhodnotil kurz a moju šikovnosť Modrý koník? Prečítajte si ich dojmy v tomto článku 🙂

Podozvedali sme sa o tom, ako vôbec káva vznikla (pro tip: nepaste kozy vedľa kávovníka, budú vám utekať), o tom, aký je medzi rôznymi kávami rozdiel a aj o tom, prečo môj kávovník vyzerá ako ja po silvestrovskej noci v 2011 (= uplne na šrot). Ako rôzne stupne praženia kávy menia jej chuť, ako na ňu vplýva mletie a následná príprava. Je to skrátka alchýmia. Niekedy si s nostalgiou zaspomínam na stredoškolské - jednoduchšie - časy, kedy som si ráno zaliala Nescafe 3v1 a išla som spokojne na autobus. 

Po tejto teoretickej časti ma zapriahli do roboty. Ahoj, ja som Miška, tu stoj, toto chyť, toto stlač. Už sú tu zákazníci, tak šup šup! Nebola som síce na vojne, ale Miška by jednoducho zastala pozíciu kapitána. Profesionálny kaviarenský kafe-robot je veľmi veľká a veľmi horúca mašina. V podstate sú na nej tri gombíky: odpustenie vody, malá a veľká káva. To je všetko. Celkom jednoduché, nie? Nie. Postup je asi nasledovný: odmerka - káva - mlynček - filter - oklepať - odpustiť vodu - založiť filter - hneď stlačiť gombík - vložiť šálku - čakať na nápoj. A popritom nič nerozbiť, alebo nevysypať. V hlave už mám akýsi plánik - graf, ak chcete, môžem vám ho zakresliť. Doma si zapnem mašinu… Kým sa zohreje, idem si umyť zuby…. Niekedy o hodinu si spomeniem, že som si chcela spraviť espresso… Tu? Tu je v prvom rade dôležitá precíznosť a rýchlosť. Pri prvých dvoch pokusoch som si ani nevedela prísť na meno. Na konci kurzu mi to už išlo automaticky (plus-mínus).