Najskôr by som chcela poďakovať všetkým mamičkám, ktoré si moju recenziu pozrú a dúfam, že im pomôže v rozhodovaní, či cereálie vyskúšať. 

Keď mi prišla správa, že ma vybrali na testovanie, úprimne som sa potešila, ale na druhej strane ma premkol pocit neistoty, keďže nie som žiadna foodblogerka a žijeme momentálne trošku chaoticky. Veď tie, čo máte deti určite viete, aké je fungovanie s novorodencom, či budem mať čas sa hrať a tvoriť nastajlované fotky z testovania. Ale potom som si povedala, že to vezmem tak, ako to je a pridám fotky z našich bežných dní. 

Cheerios cereálie u nás doma poznáme, keďže naši chalani ich majú radi, preto sa tešili, že vyskúšajú aj nové príchute. 

Ako prvé sme skúšali príchuť jablko-škorica. Tie nám chutili veľmi. Dokonca aj len tak, bez mlieka alebo jogurtu. Majú takú jemnú vôňu a chuťovo sú veľmi vyvážené. Neprebíja tam vôbec škorica nad jablkom, ako som sa obávala. Chalani si ich robili s mliekom na raňajky ako rýchlovku, keď sme nestíhali do školy, škôlky. Bola to aj pre mňa veľká záchrana, že som nemusela stresovať, či stihneme, lebo veľkáč vie nachystať cereálie sebe a teraz prekvapil a pripravil aj bratovi. 

Tieto cereálie sa zjedli u nás v priebehu 4 dní. Potom prišli na rad čisto ovsené, bez príchute a na rovinu poviem, tieto u mojich chlapov teda vôbec nebodovali. Myslela som, že ich trošku prekabátim, keď poviem, že sú rovnakej príchute, ale nedali sa oklamať, keďže tieto boli absolútne bez chuti. Neviem ako ostatné deti, ale moje by privítali keby z nich bolo cítiť aspoň nejakú jemnú chuť alebo aspoň troška sladkosť ako u iných cereálií. Ja som ich teda zúžitkovala pre seba, na raňajky s jogurtom alebo som si tam pridala aj troška medu. Chuťovo by som ich prirovnala k ovseným vločkám. Myslím, že v tejto mojej, aj keď kratšej recenzii som napísala všetko, čo by vás mohlo zaujímať, ale kľudne, ak budete mať nejakú otázku, rada na ňu odpoviem. Na záver chcem poďakovať koníku za možnosť testovať tieto cereálie a tým, čo dočítali do konca, za prečítanie. 🙂

#test_cheerios #recenzia #cheerios_skusenosti

"Akože nejde o teba? Keby Boh nechcel, nestretli by sme sa."

Vchádzalo do mňa jemné podráždenie. Stále nechápal, aký je v mojom živote dôležitý a ja som nevedela ako mu to vysvetliť tak, aby som sa aj ja sama necítila nepríjemne.

"To máš pravdu. Naše stretnutie je aj pre mňa záhada. V tento okamih tu však ide o niečo iné ako o mňa a o teba. Skús si spojiť jednotlivé časti do seba a nájdeš celok, ktorý ti v živote chýba."

Boli sme pri sebe naozaj tesne blízko. On hľadel na mňa a ja na neho. Stačil by kúsok a naše pery by sa spojili. Môj prvý bozk práve s ním. Bolo by to neopakovateľné. Veľmi som po tom túžila a na okamih som podobnú túžbu v jeho očiach tiež zazrela. 

"Musím teraz odísť, ale vrátim sa, čo najskôr sa mi bude dať." zašepkal, postavil sa a odišiel.

Ako vždy. Keď som to najmenej čakala. Odišiel. Vyschlo mi v krku a musela som sa napiť. Pocítila som rovnaké sklamanie ako prvý, druhý a už neviem koľký raz. Tentokrát však sľúbil, že sa vráti. Rozhodla som sa, že pôjdem aspoň pozrieť Martina. Za celý čas som za ním nebola ani raz.