A teraz ukážem, čo je vo mne... Nesmierne som sa potešila, že si vybrali mňa, musím im dokázať, že neurobili chybu. 

Blížilo sa leto, pani S. prišla s požiadavkou na organizáciu denných táborov, skvelá príležitosť. Hoci som nebola nadšená z ich návrhov tematických týždňov a zameraním sa na kreatívne výtvory, vzala som to ako výzvu. 

Nevhodná poloha centra a začiatok táborov od 10.00 vzbudzoval v ľuďoch nevhodnú voľbu. Na jednej strane som to chápala, pokiaľ človek nemal auto nevedel dieťa dopraviť do tábora. Pre nízky záujem sme pridali možnosť vyzdvihnutia deti priamo v meste a následný spoločný presun do centra. Efekt bol aj tak veľmi nízky. 

Leto sa skončilo a prišla ďalšia výzva, skĺbiť prácu na krátky/dlhý týždeň a denné štúdium na vysokej škole. Záchranou mi bola kolegyňa na druhej smene, ktorá ochotne vzala dni kedy som mala školu a ja som vzala víkendy. 

Všetko sa zdalo ideálne, super práca dokonca celkom slušne ohodnotená, perfektné kolegyne...radosť chodiť do práce. Moja idylka sa rozplynula po pár mesiacoch, keď v kolektíve  začala vládnuť napätá atmosféra. A tu sa potvrdili slová, ktoré som počúvala dokola - radšej robiť so 100 chlapmi ako v babskom kolektíve. 

Intrigy, donášanie, ohováranie sa stalo rutinou súčasťou každej smeny. Doslova som pri každom rozhovore tŕpla aby som nepovedala viac ako je treba alebo aby si niekto moje slová nevysvetlil inak. Už to nebola tá uvoľnená atmosféra, miesto kde sme si všetci rozumeli a často si zo seba robili srandu.

Keď som bola mama predškolaka ( pred rokom), bola som veľmi rada, že sa mi dostalo pár rád od jednej ucitelky. Možno niekomu pomôžu a tak ich píšem ďalej.
Neučila som syna písať ani počítať len som sa snažila hravou formou niečo ho naučiť. Od troch rokov som s ním hrala hru: vymenuj čo najviac slov na rôzne písmená. Napríklad slová na r: risko, ryba, rak. Striedali sme sa a najviac sme to vyuzivali v aute, krátili sme si cestu. Veľmi mu to nešlo, pomaly sa ale zlepšoval.
V predškolskom roku sme sa snažili spájať písmená m a ma, l i li, m e me, vraj s tým majú deti najväčší problém v prvom ročníku. To sa naučil celkom rýchlo. Toto mi aj odporučila spomínaná učiteľka.
Tieto rady som dostala a snažila som sa ich aplikovať. Ja by som ale pridala ešte jednu radu aj keď je ešte len december, viem že sme mali makať aj na hlaskovani. Vyhlaskovat slova je veľký problém a je to kameň úrazu pri diktatoch. Teraz sa to snažíme dohnať, každý deň píšeme diktáty.
Možno tieto moje rady niekomu pomôžu, ja by som bola veľmi rada ak by mi to niekto odporučil. Teraz sa trocha trápime...
Do konca školského možno prídem ešte na veľa nedostatkov, ktoré sme mohli trénovať a doplním.