Najťažšia skúška života, najväčšia bolesť rodiča, najzložitejšie obdobie. Strata dieťata vyvoláva v človeku smútok, hnev, bezbrannosť, prázdnotu a akúsi veľkú nespravodlivosť. Je priam neuveriteľné, koľko mamičiek a oteckov si touto stratou musí prejsť. Jednou z nich je aj Simonka @paulinka2014, ktorá si svoju dcérku nikdy nepriniesla domov...

Bol to môj poslendný deň v práci a potom som mala nastúpiť na materskú dovolenku...
Od rána ma pobolievalo v bruchu, no dala som si magnézium a prešlo to. Večer som si bola s kamarátkami posedieť a keď som sa vrátila domov, bolesti sa znovu vrátili. Magnézium nezaberalo a tak ma rodina vzala na pohotovosť.

Keď ma primár vyšetril, vystrašene povedal, že hrozí predčasný pôrod. Hneď volali záchranku a prevážali ma do vedľajšieho mesta (naša pôrodnica nebola vybavená pre predčasne narodené babätká). Plodová voda mi praskla už v sanitke a začali aj silné kontrakcie. Bola som taká vyľakaná, že som len rýchlo zavolala manželovi čo sa deje a oni hneď nasadli do auta a išli za mnou. Po príchode do nemocnice ma vzali ešte na sono aby zistili aká je malinká veľká. Započula som, že má len okolo 700 gramov a nie je otočená hlavičkou dole. Rýchlo museli spraviť cisársky rez. Dali ma do celkovej anestézy a po cisárskom ma zase nemohli zobudiť. Moja mamina ma vraj vo výťahu držala za ruku, no ja si to ani nepamätám. 

Zobudila som sa až na izbe a vôbec som nevedela čo sa stalo ani čo je s malinkou. Najhoršie bolo, že mi nikto nechel nič konkrétne povedať. Až jedna pani, ktorú prepúšťali domov mi podala mobil aby som mohla zavolať rodine a tí mi všetko povedali. Malinká bola v inkubátore a mala len 34 centimetrov a 850 gramov. Hneď poobede ma začali stavať na nohy a moja rodina ma už čakala aby sme mohli ísť spolu pozrieť malinkú Timejku. 

Malá Palculienka

Keď som ju prvý krát zbadala, bola taká malinká a krehučká. Ako Palculienka.
Po dvoch dňoch ma pustili domov a každý deň sme jej nosili mliečko, ktoré som si odsávala, no žiaľ o mesiac som ho stratila. Malinká však veľa nepapala a tak mala ešte dosť v zásobe. Potom sme chodievali za ňou každý druhý deň, keďže sme boli z iného mesta. Timejka pekne rástla a priberala. Mala už 1780 gramov a všetko vyzeralo byť v poriadku. Až jedného dňa, keď som mala ísť za ňou mi volali, že sa jej pohoršilo a musia ju rýchlo previesť do Bratislavy. Nikto mi však nepovedal čo sa stalo, ani kam presne ju prevážajú.

Táto nevšedná pokladnička je vhodná pre deti od pol roka. Zábavnou formou zoznámi malých drobcov s číslami a počítaním. My máme prasiatko doma už pár týždňov a preto je to u nás top hračka, ktorá nás sprevádza do každej miestnosti v byte 😀 .

Súčasťou prasiatka sú aj farebné žetónové mince. Na každej strane mince je napísaná číslica a okolo číslice sú zobrazené rôzne tvary. Tak môžete svojmu špuntíkovy nenútene vysvetliť to, aké majú mince čísla, ako sa ktorá farba volá a aké geometrické tvary sa na minciach nachádzajú. 

Takouto nenútenou formou sa dieťatko najviac naučí a zapamätá si. Vďaka vhadzovaniu mincí si cibrí jemnú motoriku a úchop. Len čo mincu vhodí do pokladníčky, prasiatko začne počítať. Koľko mincí vhodí toľko čísel prasiatko povie. 

Lilka sa doslova vyžíva vo vhadzovaní mincí do prasiatka. Niekedy jej však robí radosť skladanie minci na seba do “veže” alebo ich vyberanie z prasiatka a následné ukladanie do radu…. 

Potom ako vhodíte do pokladničky všetky mince, prasiatko začne spievať rôzne pesničky a potom sa rozvibruje. Toho vibrovania sme sa na začiatku dosť zľakli, keďže sme to vôbec nečakali, ale teraz sa z toho Lilka veľmi teší a smeje. 

Keď sú už všetky mince v pokladničke, netreba ju rozbíjať 😉 stačí ak ju spredu otvoríte a mince sa vysypú von. Takto zábava pokračuje dookola. Navyše prasiatko okrem čísel pri vhadzovaní hovorí všelijaké hlášky. V pesničkách prasiatko spomína čísla, aj protiklady, šetrenie atď….