Do stanu? A to dobrovoľne? Ja by som sa rozplakala, ak by ma chcel muž vziať do stanu. Takto nejako znela reakcia mojej kamarátky na informáciu, že aký máme plán s deťmi v prebehu nasledujúcich dní. Mne to na entuziazme aj tak neubralo, asi som žena do voza i do koča 🙂 Deti sa veľmi tešili, ale to sú deti, tie nevedeli do čoho presne idú🙂 Stan sme si kúpili len pár dni predtým (taký veľký, kde sa môžete vo vnútri aj postaviť a je zložený z 2 častí, čiže spacia časť je oddelená od tej nespiacej (resp. od tej, v ktorej by sa v prípade potreby mohol p.manžel nerušene vyspať osamote). Stôl, stoličku a aj varič sme si kúpili v obchode, kde aj stan, aby nám teda nič nechýbalo🙂 Veci potrebné k stanovačke sme si zhromažďovali na chodbe a teda bola to riadna kopa a aj tak sme čosi zabudli...V pláne sme mali aj obbicyklovať si Liptovskú Maru, tak konečne sme využili aj nosič na bicykle🙂 No a teraz prišlo to najdôležitejšie rozhodnutie, že kedy pôjdeme. Manžel mal týždeň dovolenky (plánov síce, ako keby mal aspoň dva🙂, ja som ešte na rodičovskej dovolenke s mladším synom, a tak sme boli vcelku flexibilní. V pondelok ráno sme sa rozhodli, keďže nejaké malé zrážky nás nezastavia, že poobede ideme🙂 Ja ako mama, ktorá nechce nič podceniť, som nám upiekla sýty a náš obľúbený slivkový kysnutý koláč s mrveničkou (zdravšiu verziu so špaldovou múkou a kokosovým olejom)- ten môžeme na raňajky, obed i večeru. Vrámci aktivity pre deti v daný deň sme si spravili pizze, čiže čo nezjeme, som mala v pláne zabaliť a mať tak vybavenú večeru. Všetko sme natrepali (správny výraz) do auta a vyrazili. Manžel sa ma viac krát spýtal, že či ozaj toľko vecí potrebujeme na 2 noci, no ale hold ja som ešte nestanovala, tak pre istotu, aby nám nič nechýbalo🙂 Deti si po ceste pospali (väčšinu našich dlhších presunov si plánujeme na spánok syna). Do Mara campu sme došli cca o 16tej za letného dažďa. Na recepcii sme vyplatili, čo bolo treba (mini kalkulácia pre predstavu: 2x dospelá osoba v stane- 14e, 1x dieťa 5 ročné- 3,5e, auto v areáli 5e, miestne poplatky 1,4e- čiže cena za 1 noc v aráli campu 23,90e). Chcela som zaplatiť za 2 noci, no slečna na recepcii ma upozornila, že peniaze nevracajú, čiže ak sa rozhodneme odísť po jednej noci, tak sa nám to neoplatí, ale že doplatiť za ďašiu noc môžeme do 12tej hodiny v daný deň. Tak teda zaplatíme jednu noc a uvidíme. Na moju otázku, kde nám bude najlepšie stanovať s 2 deťmi mi bolo povedané len zóna A a B(ešte nejaké VIP tam boli)- čiže žiadna extra rada, čo teda hodnotím veľmi negatívne. Vstúpili sme do areálu a pomaly sme krúžili autom- aby sme získali prehľad a ešte stále popŕchalo, tak sme aj tak veľa toho robiť nemohli. Jednoduchou dedukciou sme si vybrali miesto pri detskom ihrisku (boli tam rodiny s deťmi navôkol- hlavne v karavanoch, ihrisko nám zabezpečí, aby sa deti nenudili, wc nie sú ďaleko a bolo tam aj miesto pre náš stan🙂 A keďže prestalo pršať, dokonca vyšlo slniečko, tak sa manžel pustil do skladania stanu. Šlo mu to za mojej malej asistencie celkom rýchlo. Stan bol postavený. A už sme prišli na to, čo sme zabudli. Pumpu na nafukovačky. A tak sme si, celkom služne, precvičili naše fúkacie schopnosti (2 nafukovačky 120x190cm), V tom momente, keď sme skončili, začala búrka a to poriadna. Búchalo to všade a lialo výdatne. Ale stan to zvládol, nič sa nedostalo dnu. Okolo 7mej, keď sa počasie umúdrilo, sme sa doobliekali (dosť sa ochladilo) a šli sme si omrknúť okolie. Len niekoľko metrov od nás sa nachádzala reštaurácia, čo sme si tak nejako uvedomili pri stavaní stanu, že tu bude asi hluk, no vravíme si však nočný kľud musia dodržiavať aj v campe. Domácu pizzu sme už zjedli, hladný nebol nik, tak reštauráciou sme len prešli k vode… Omrkli sme si okolie, vybavili hygienu – romanticky pod hviezdami (o čistení zubov hovorím). Asi o pol desiatej sme uložili deti a tedy sa začali otázky našej Juli. Mami, prečo všetko zvonku počujem? Prečo je tá hudba tak nahlas (hudba z reštaurácie)? Prečo sa tí ľudia smejú tak nahlas? Prečo? Prečo? Snažili sme sa jej vysvetliť, že to preto, že stan je tenký a nedá sa zavrieť ako domček a že keď zaspí, tak jej to nebude vadiť. Syn bol asi viac unavený lebo jemu sa po 10tej zapsať podarilo (však si ťahal moje vlasy a aj dudkal cumel, tak nič mu nechýbalo🙂 No hluk bol aj o 10tej, aj o 11tej, aj o 11:30 a následne sme od vyčerpania zaspali. Deti spali tvrdo a nebudili sa. Len my s mužom sme sa strhávali minimálne každú hodinu, keďže sa tam spúštal nejaký kompresor v reštaurácii. Ja som ešte pravidelne kontrolovala deti,či sú pozakrývané, keďže nad ránom som sa budila aj na to, že mi je zima. Ráno približne o 7mej vstal prvý manžel. Deťom sa ráno spalo vcelku dobre- bolo všade ešte ticho a aj sa už otepľovalo. No môj muž nám hneď ráno oznámil, že odchádzame. Zobudil sa so strašnou bolesťou hlavy, nevyspatý, no proste nervózny chlap. Dcérka začala plakať, že ona chce zostať, no keď sme vyšli von a zistili, že je ešte aj zamračené, tak bolo rozhodnuté. Úprimne, nie je nič horšie ako nevyspatý chlap- aspoň ten môj. Vybavili sme raňajky (v areáli bola aj kuchynka, kde boli variče a rýchlovarná konvica, čiže náš varič sme ani nevyskúšali). Deti sa ešte hrali na ihrisku- celé sa zablátili samozrejme, keďže bolo ešte mokro. A opäť začalo popŕchať, tak sme začali urýchlene skladať stan. Nechceli sme mať v aute mokrý poskladaný stan. Čo sa týka úrovne campu, tak záchody a kúpeľne sú v stave a úrovňou ako asi pred 20 timi rokmi, no na margo čistoty- ráno ich umývali🙂 A tak sme z plánovaných 2 nocí spali v stane len jednu. Náladu nám vylepšil nájdený ibuprofen a aj náš následný program- Tatralandia, kde tohto roku chodíme častejšie (keďže sme si kúpili celosezónky a teda vstupy sme si predplatili na začiatku sezóny), obed v našej obľúbenej reštaurácii v RGB centre. A vo výlete sme pokračovali na chalupe mojich rodičov, kde sme aj bicykle v krásnom prostredí Ružína prevetrali. Zážitky teda máme. Stanovanie sme si vyskúšali, no proti nám bolo viacero faktorov- počasie, hluk, bolesť hlavy. No neľutujeme, ale nabudúce si isto zvolíme oveľa pokojnejšiu destináciu. Možno záhradu pri chalupe rodičov🙂