Ženy poradte.. premýšlam nad Granitovým drezom..aké máte skúsenosti? Oplatí sa?
Teraz mame " nerez" no či je to naozaj nerez 😕
..uz ma to nebaví a ani sa mi nepáci.Idem menit dosku kuchyne tak už chcem aj drez.
Niektoré recenzie však chvália, iné sú proti a vraj by sa vrátili k nerezu..Čierny je vraj naj na udržbu..no ja potrebujem bielu alebo bežovú farbu.
Prosim o skusenosti ..hlavne tie čo máte tieto bledé farby.Prípadne aj firmu ,obchod kde ste kúpili-kvalitný.Dakujem
Nadherny Cozumel
Deň č. 150 - 151 Práca za stolíkom
Včera ma nakopla múza a znovu som sa po dlhej dobe dostala k tvorbe "úloh". Nato jednoducho musím mať náladu a veľa inšpirácie, aby som čosi vytvorila pre tu moju raketu. Ale keďže som neni práve najkreatívnejší človek veľa vecí obkukávam z netu, z terapií i od Vás maminy. Posledné úlohy som zamerala väčšinou iba na jemnú motoriku, pretože veľa mamičiek píše o tom, že pri zlepšení jemnej motoriky sa u ich detí rozvinula reč. Aký je čudný ten mozog a nervová sústava však? Človek aj ľutuje, že neštudoval neorológiu. Ale späť k téme. Takto asi vyzerala naša dnešná práca za stolom.
1 Najskôr som začala s nejakou známou úlohu (bola to vyhrávacia knižka, ku ktorej priraďuje zvieratká - nie je na foto). To ju dobre naštartovalo, lebo tú knižku ma veľmi rada + zvuky zvierat z nej = BINGO pre raketu.
2. Potom som je dala doložiť ruky a nohy k hlavám postavičiek. Za toto už dávam odmenu, lebo túto úlohu ešte nemala, takže ju chcem motivovať.
3. Potom som jej dala ťahanie stužiek. Na konci každej strany som spravila uzlíky, tie som prepchala cez malé dierky v priesvitnom plastovom obale z oboch strán. Tak s týmto som zabodovala, toto ju veľmi bavilo. Nechala som jej túto hru dlhšie ako ostatné. Všetky štyri pekne potiahla, potom otočila, znovu z druhej strany potiahla... Dobrých 5 minút sa s tým vedela zabaviť, normálny šok mi spravila.
4. Po ťahaní som jej dala vkladačku. Tie nikdy nesklamu. Táto bola moja najjednoduchšie "vyrobené", lebo ja vždy pri vkladačkách bojujem s vydierkovaním najnormálnejšieho otvoru. Sa celá dorežem alebo dostrihám vždy. Ale táto sa jej páčila a najlepšie na nej je to, že sa musí sakra trafiť s tým špáradlom do malej dierky.
5. Potom som vytiahla magnetické ryby a spoločne lovili na striedačku. Už mi celkom ochotne podáva udicu, aj keď niekedy si neodpustí svoje najobľúbenejšie slovo "niééééé" (takže jej to niekedy musím vytrhúť)... Inak je to zlaté nesebecké dzeco..
...lebo ony su nas zivot...nasa laska...nasa pycha...to najkrajsie, co tu po nas zostane... ♥♥
Mamicky chcem sa spýtať ze ci vas bolelo pod ramenom ten sval na ruke ked vas ockovali proti tetanu... MNA OTRASNE BOLI RUKA NA DOTYK... A AJ TO CHLADIM TO MIESTO... ale zblaznit sa idem od tej bolesti.. Co vam pomohlo dakujem za rady
Ahojte.prosim ktore mate chlapcov a mali okolo 12rokov .mali bolestivu hrcku v prsniku ? Je to bezne u deti? Vďaka za odpovede
Dnešná posledná hodina kurzu aj mi smutno bude ale po lete ideme nato opäť 💦🐟💙
Máme na dovolenku vystarané dúfam síce dievčenský ale mojim deťom to je našťastie jedno hlavne že tam je krhlicka to je základ. Stal cca 4€ aj s kyblikom a formickami. #pepco
Hľadáme šikovné mamičky, ktoré by chceli prezentovať svoju prácu na podujatí, ktoré organizuje naše občianske združenie. 14. júla v skanzene vo Vychylovke na Kysuciach počas podujatia Chovateľský deň v skanzene. Dávame priestor na bezplatnú prezentáciu remeselníkov a ľudových umelcov.
Poradiť sa v poradni?
Nie je nič jednoduchšie.
#liga_za_dusevne_zdravie
Moj velky den
... o chvíľu si ťa už držíme v náručí 😍🐥
Ahojte🙂mam par otazok🙂ako spracuvate ribezle cervene i čierne?Ovocnu kozu robievate?A ako robite orechovicu na žalúdok a orechovi liker sa kedy robi?
Ako nás zachránili "prdi kvapky"
Ahojte, konikárky moje,
ja viem, že som mala zverejniť recenziu pred tromi dňami, ale čo k nám Luky zavítal, som mala notebook zapnutý dvakrát, a kedže som nespala súvislejšie ako tri hodinky, môj "vykojený mozog" začal štrajkovať.
Áno, áno, včera mi volala naša lekárka: "Mamička, máte dnes poradňu - čakáme vás." Ja som bola úplne v tom, že poradňa je až zajtra. Ale dofrčali sme, povážili a pomerali nás, ako sa patrí. Len ja som mala celý čas pocit, že som na h***enko rodič...
Ten pocit mám aj dnes, hoci som si s dobrým pocitom sadla za notebook, lebo sa mi podarilo uložiť moju vrieskajúcu lásku. Pocit skončil, keď som otvorila poštu a miesto 26., tam bol dátum 23. Som len ja fakt takto nemožná? Ale poďme k nášmu testovaniu - oneskorene, ale predsa.
28.5. sme dostali balíček. Mňa prekvapil samotný obsah, a keďže sa priznávam, nie som zrovna ten, kto sa vyzná v značkach, tak som si hneď pogúglila, že čo to je. Čo obsahuje a podobne.
Koliky... Ktorá si tým prešla, vie a pozná to číre zúfalstvo. Bábo plače, chcete mu pomôcť, no nedá sa.
Zúfalý drobec a zúfala mama (veľmi často tento jav postihuje aj tatika, súrodencov a zasahuje aj k susedom). Mama je celý svet, a keď táto jediná "spasiteľka" nepomôže, tak kto potom?
Skúsili sme mnoho prípravkov, a verte mi, pri našich drobcoch sme si prešli všeličím. (Občas mám pocit, že môžem písať detskú zdravovedu.)
Preto ma hneď zaujalo testovanie antikolikových kvapiek. Vravím si - napíšem, uvidíme... Prvýkrát som sa zapojila a hneď nás aj vybrali.
Pre mňa boli najpodstatnejšie teda "prdi kvapky".
Skúsili sme. A neobanovali. Neviem prečo, ako, začo a ani načo, ale my sme prespali prvú noc (zatiaľ bola len jedna, ale to po dvoch mesiacoch táááák dobre padne). Takže používame a zatiaľ neprestávame.
Všetky vieme, aké je "déčko" dôležité. Ak bude treba, dokúpime. Bála som sa, ako bábätka bolievajú brušká - nás nebolelo. Takže kvapkáme ďalej. Určite kvapôčky doužívame, a ak bude treba, dokúpime rovnakú značku. Nič už meniť nebudem.
Pretože slniečko nie je Lukáškov kamarát...
Ahojte mohli by byť takéto šaty na maminu oslavu 50? ☺️ Či zvoliť niečo iné?
Výlet v Zlíne👌💛.
Ahoj vedeli by ste mi poradiť kde by som si pozrela Avengers: Endgame? Chcela som na to ísť do kina ale keď som sa k tomu konečne dostala tak už to nepremietali☹️😕
DEŇ PRVÝ. PONDELOK.
Halo ha ha ha. Halo lo lo lo. Halo ha ha lo lo Halo Halo.
Zvoní mi kabelka. Je pondelok ráno, niečo pred 9 - tou. Za mnou je prvá hodina v práci, ale stále nemám v sebe dostatok kofeínu na to, aby som fungovala naplno. Ľavou rukou vyťahujem mobil. Neznáme číslo.
"Prosím?"
"Tu je kuriér, ste na adrese?"
Adrese? Na akej? Aha, asi má na mysli tú trvalú.
"No, nie som. Som v škole. Na námestí."
"O dve minúty som tam."
"Ok, počkám Vás pri vchode."
Rýchlo vkladám mobil späť do mojej mini kabelky z Ali a zrýchlim krok smerom ku schodišťu. Zvoní na koniec prestávky. Našťastie, nie ten klasický otravný zvuk, ale celá pesnička...Tramtaráááá....Mala by som to stihnúť, kým dohrá.
Pri vrátnici som za pár sekúnd. Auto ani kuriér tam nie sú. Sadám si na lavičku a zrazu mi tie dve minúty prídu nekonečne dlhé. Rovnaké, ako v zubárskom kresle. Hlavou mi víria myšlienky:
- Používajú kuriéri rovnaké meradlo času ako jeho zákazníci?
- Čo ak niekde po našom hovore havaroval? Asi nebudem tá, ktorej bude ako prvej volať, však?
- Bože, len nech sa neotvoria dvere na riaditeľni a nezbadá ma tu šéfka!!!
- Zvonček, hraj, pokojne daj za sebou aj 3 tie otravné pesničky, len nech zo stihnem späť do triedy.
- Nemám mu zavolať späť? Pochopil, kde som? Povedala som, že na námestí....nečaká ma tam? Vie, že škola vlastne na námestí nie je???
- Do......, koľko vlastne trvajú dve minúty???
Konečne vidím kuriérske auto. Začnem Otčenáš....nech to je to moje. Odbáča k škole. Som vyslyšaná.
Utekám k nemu, ladne sa vznášam nad zemou za zvuku vzdialeného školského zvončeka, tých 10 metrov priam preletím. (Odpusť, manžel môj, že Teba tak naradostene nevítam).
"Dobrý deň," usmeje sa na mňa, keď zoskočí z kabíny.
"Dobrý deň," zalapám po dychu aj ja a najradšej by som sama otvorila tie dvere na dodávke.
Bokom očka nemo skonštatujem, že je fešák...no čas nepustí. Flirt sa nekoná.
Jeden podpis na papier, do rúk chytám balíček a letím naspäť do školy. Zvonček stále hrá.
Keď vrazím do triedy, žiaci len udivene zdvihnú oči. Nečudujem sa im. Zvonček len pred sekundou dohral a pred nimi stojí zadýchaná, strapatá, s krabicou pod pazuchou ich "týždenná" učiteľka. Dnes sme totiž spolu po prvý raz.....Zmes detí z 1. stupňa, ktoré nešli do ŠvP, prischli mne. Ako na potvoru - všetko cudzie. Čo už, prvý dojem je asi v háji, ale balíček mám!!!
Presuniem sa ku katedre a rozmýšľam, kam ho položím. Vanie z neho príjemná vôňa a ja tuším, že za tým nebude kúzlo Modrého koníka, ale slovenské cesty. V nádeji, že obsah toho, čo tam má byť, je aspoň z časti tam, kde má byť, ho položím na zem.
Zvyšok dňa už zaujímavý nie je. Upratujem a triedim zbytky pracovných listov a prác detí, taká klasika na konci školského roku.
Potom letím po mojich najmladších do škôlky.
Krabica sa z podlahy triedy presunie na stôl v kuchyni.
Čaká.
Trpezlivo a s úctou ju obchádzam, ale ak si myslíte, že ju otvorím, mýlite sa.
Dnes nie. Dnes ešte nie som pripravená. Len vdychujem tú vôňu, ktorá sa z jej škár pomaličky rozlieva po byte.
Zajtra to bude iné...Kokosové.
Ano ano ano 😇😇😇🤣🤣🤣
Ma to po ňom 🤪🤪
Vtip dňa
Stretnú sa dve babičky a jedna hovorí:
„Predstavte si, vedľa v ulici zrazilo kominára.“
A tá druhá na to:
„No vidíte, už ani na tých strechách nie je človek bezpečný.
Idem na tooo 🔝🤗
Koniec skoly a mozeme plne uzivat prazdniny #leto
