10.05.2019

Včera som sa rozhodla o problémoch s prsníkom písať do nového blogu s názvom Prsia. /Do starého blogu o hysterektómii doplním určite ešte nejaké info, nebojte sa./

Vstávam o 3.45, lebo sa musím pripraviť na cestu do Bratislavy. Vyprevadím dcéru aj manžela a potom vyprevadí mňa môj syn. 5.25 prichádzam na zastávku a za chvíľu mi odchádza autobus. Zvláštne ráno. Všade okolo padá hmla, je to také ponuré až jesenné by som povedala. V autobuse si sadám vzadu, aby som mala ticho a pokoj na písanie. Včerajší deň bol pre mňa jeden z tých ťažkých... Ale čo už... Dúfam, že sa z toho zase vypíšem.

Keď dvíhnem oči od písania, akurát vchádzame do Bratislavy. Žiadna zápcha, fajn. Nastupujem do električky. Sledujem ľudí. Každý pozerá do okna, alebo do mobilu. Tak ako ja keď som chodila do práce, a nemusela riešiť zdravotné problémy a nezačala som sa na svet pozerať trochu inými očami...

Vystupujem na Kamennom námestí a uličkami prekľučkujem na Heydukovu. Vchádzam do nemocnice a tmavými uličkami sa dostávam až do suterénu, kde sídli onkológia a kde je aj prsníková ambulancia. Vlastne tuším tri, ak som dobre počítala. Hľadám dvere, kde je napísané meno mojej doktorky. Mám ju MUDr. Andrezalová. Sadám si. Som tretia, zatiaľ. Ale veď sa idem iba objednať. Tak to bude na otočku a pôjdem domov. Sestrička vychádza von a pýta si kartičky. Poviem jej, že sa chcem objednať, lebo mi včera volali z ich ústavu, že sa mám čo najskôr zastaviť pre žiadanky a do prsníkovej ambulancie. Sestrička na mňa udivene pozrie, a že toto má byť čo? A jej ukazujem v diári napísané, čo mi nadiktoval hlas z recepcie. Povie dobre, poďte dovnútra, musím Vás objednať, dnes Vás pani doktorka nevyšetrí, lebo tu to funguje len na objednávanie. Hovorím dobre, mne to nevadí, hlavne, že ma objednáte. Lebo som sa k Vám nemohla dovolať. Hej, niekedy to nedvíham. Aha... Ale nahlas nepoviem nič. Pre istotu... Radšej. Nedráždi ju... 

V tom momente sa zrazu otvoria dvere a dnu vchádza pani doktorka. Pozdraví nás a hneď príde ku mne pohladká ma upokojujúco po pleci a opýta sa ma čo sa deje, prečo som prišla, ešte si ani kabát nevyzliekla a ani kabelku neodložila. Nechápem. Sestrička ju aktívne informuje, že mi včera volali z ústavu, aby som čo najskôr prišla, aj pre žiadanky aj do ich ambulancie a že nie som objednaná a preto ma musí poslať preč ale že mi dá termín na vyšetrenie. MUDr. Andrezalová jej však odvetí, že ukážte mi prosím aký má nález? Zatiaľ zhodí kabát, odloží kabelku a pozrie si nález. Nedávajte jej termín, nech počká vonku medzi objednanými, ja ju zoberiem dnes. Som šťastná, nečakala som, že to dnes vybavím no uvidíme čo bude. Sestrička ma pošle do čakárne a ja si sadnem a čakám. Pribúdajú pacientky a ja čakám. Okolo pol ôsmej ma sestrička zavolá dnu. Skoro ma nestihla, lebo som zvažovala, že musím ísť na toaletu. Ale to ma hneď prešlo, keď vyšla von a zakričala moje meno. Pani doktorka si znovu preštuduje správu z mamografie, aj správu z pred 6 mesiacov, potom je ticho a rozmýšľa. Sledujem ju pozorne. Nakoniec dvihne oči a povie vyzlečte sa. Poctivo mi prehmatá každý jeden prsník, milimeter po milimetri. Prehmatá mi všetky uzliny. Najprv v stoji potom v ľahu. Pri ľavom prsníku sa zdrží dlhšie. Pri prehmataní zisťuje, že ma bolí ľavé rameno. Hneď sa ma na to pýta, a ja jej poviem, že ma to bolí trošku od poslednej operácie /hysterektómia/, ale myslela som si, že mi ju len vykrútili viac pri anestézii. Nepáči sa jej to. Veľmi pedantne si ešte raz prejde prsníky, uzliny aj to ľavé rameno. Obdivujem jej precíznu prácu. Ešte som takto nevidela lekára, aby takto precízne všetko kontroloval. Káže mi obliecť sa a sadnúť si na stoličku. Budeme teraz trošku písať. Aj správu aj žiadanky.