Je presne nedeľa poobede a ja neveriacky krútim hlavou nad tým, že moje milované dieťa spí už dve hodiny!!! Poobedný spánok mojej Kristíny je vec veľmi vzácna. Mne sa rovná priam zlatu, hoci ma popravde štve, že zaspala cestou v aute, takže ešte stále chrní vo vajíčku.. . Ja si totižto premietam hororový scenár o tom čo to narobí s jej chrbticou, no môj muž ma ukludňuje, že je to OK. Popravde by som si asi mala lahnúť aj ja, no hoci mnou lomcuje únava, radšej som si otvorila nealko pivo a rozhodla sa napísať pár riadkov.

Dnes by som chcela „pokvákať“ trochu o kojení. Ak tento článok čítajú nejaké dojky a.k.a. ženy, čo majú doma plný šuflík mrazeného mlieka, alebo ním dokonca zarábajú kašičky a iné dobroty, chcem vám pogratulovať. Ste naozaj šťastné stvorenia. Keď sa mi v nemocnici pustilo prvé mlieko a kozy som mala také, že ani Pamela by nepohrdla, myslela som si, že patrím do už spomínanej skupiny. Keď som prišla domov z pôrodnice, mlieko som si dokonca odsávala a veselo plnila chladničku. Moja malá bola nonstop na mne nalepená. Moje prsia vymenila za posttieľku a moja domácnosť začala kolabovať, lebo ako náhle som malu odpojila nastal rev rev  rev. Časom však nastal rev aj keď som ju neodpojila. Nerváčila, zúrila ako ja dva dni pred krámami... proste som nechápala. Na poradni mi skontrolovali prisatie, štýl kojenia a všetko bolo v poriadku. Teda v poriadku pre nich.  Nejdem ďalej rozpisovať túto časť príbehu, pretože scenár je rovnaký ako u mnohých iných žien. Jednoducho som začala pomaly vyťahovať z mraziaka moje zásoby mlieka a keď bolo treba, malej som ho proste podala cez fľašku. Časom sa však minuli aj tie a makarón mi kúpil pre istotu prvú krabicu umelého mlieka.

Tým to však neskončilo. Začala som boj o mlieko. Čaje, hektolitre vody, strava vyváženejšia ešte ako v tehotenstve atď atď... no popravde nejaký efekt to na mňa nemalo. Čo, ale malo na mňa efekt boli tie neskutočne múdre reči môjho okolia, ktoré hraničili s výčitkami...“Dúfam, že ješ, lebo inak sa nečudujem, že nemáš mlieko“ alebo  „To je obrovská škoda, že tak skoro začínaš prikrmovať, fakt škoda“ alebo „Materské mlieko je najviac, keď jej začneš dávať Sunar, uvidíš, že malá bude mať problémy v budúcnosti“ Nemusím ďalej citovať výroky o tom, ako príkrmom oberám dieťa o imunitu a podobne...Veru, tieto reči na mňa efekt mali! A poriadny! Cítila som sa ako najhoršia mama na svete, ktorá nedokáže nasýtiť vlastné dieťa, resp. mama, ktorá ho oberá o imunitu... proste psychiatria čistá.

Začala som skúšať všetky možné aj nemožné spôsoby, ako to celé zachrániť, od prikrmovania cez cievku (ženy, na toto musíte mať ozaj pevné nervy) cez doslova nonstop prisatie mojej malej. Poviem vám ale , že po xyz hodinách jej jedovania sa na mojich kozách som aj tak vždy siahla po príkrme. Ten pocit, keď sa malá konečne najedla a ukludnila bol top!

Časom som sa zmierila s tým, že proste jej tu fľašku – dve denne proste dám ak to bude nutné a popravde, začali sme lepšie fungovať. Nehovorím, že je to ideálne, ani to, že ma to zbavilo výčitiek, to ani náhodou, no sme spokojnejšie aj Kristína, aj ja. Malá si vie zrazu zdriemnuť a ja občas vypiť kávu v kľude prípadne spraviť makarónovi na večeru rezne. Stále však bojujem s mojími kozami, s mliekom a s blbým pocitom, že ma mrzí, že toho mlieka nemám dosť, no popravde čo narobím?

Ak mi niekto, ale bude tvrdiť, že každá žena ma mlieko, alebo treba len nonstop prikladať a ono to pôjde, tak sa asi vystrelím na mesiac.

Chcem sa spýtať, že či pomáha alchemilka na otehotnenie no presnejšie tento čajík sáčkový.

Nikdy som nebola tvorivý typ ani typ vodcu. Raz nám na školení ukázali tím, kde uprostred stojí líder a po stranách jeho pracovníci. My sme si mali vybrať, ktorý z nich nás najviac "vystihuje" resp. ktorým by sme chceli byť. Väčšina sa videla ako líder, ja som ukázala druhého zľava. Bol nenápadný a predsa podľa mňa kľúčový hráč. Myslím, že táto úloha mi "prischla" aj pri deťoch. Robiť im oporný múr a kryť im chrbát. Môj syn je jasný vodca s tou najčudnejšou fantáziou, akú som kedy videla. V tomto ťahá  jednoznačne za povraz on... Stačí mu niečo vidieť, niečo počuť, o 2,5 minúty už má plán a hrá sa...On nepotrebuje hračky ani elektrické autíčka a aj napriek tomu vie do svojich hier vtiahnuť pol ulice detí a je jedno, či sú staršie alebo mladšie. Jeho level predstavivosti je nekonečný. Naposledy si vyzul ponožku, zobral kdesi nejakú palicu, napichol ponožku na palicu a začal si ju "opekať" nad mojím zapnutým vysavačom, keď som upratovala... 

Moja raketa má toho najlepšieho učiteľa vedľa seba. Problém je, že sa nevie zapojiť do týchto čudných hier.... Nerozpráva a nerozumie jeho fantázií. Som to ešte stále ja, ten sprostredktovateľ a tlmočník medzi nimi. Ale aspoň takto v trojuholníku nám to zatiaľ ide...

Dnes sme si spravili v obyvačke stanovačku,  "piknik" aj rybačku.Celé to samozrejme naplánoval syn, ja s raketou sme robili  iba "krovie", priniesli sme spoločne plyšákov, raketa vyberala, kto sa zúčastní.... Potom nám ešte syn rozkázal uvariť kávičku, polievočku, kým on išiel "nachytať" ryby... Nakoniec sme si išli spoločne s plyšákmi pospať... Táto časť sa rakete páčila najviac a vždy keď som popritom išla dovariť obed, dobehla pre mňa a začala mi chrápať pri nohách, že "už" je čas ísť spať...

Ach keby sa aspoň polovica fantázie a hovoreného slova z neho nalepila na tú moju raketu, tak by som mala aj tak dve najukecanejšie deti. Teraz to v hovorenom slove "ťahá" zatiaľ on aj za ňu. Syn už držkuje o 106 a cirkus za stolom pre zmenu nerobí raketa, ale syn... Dnes ma úplne prekvapila, že po 100 rokoch sedela za stolom, sama jedla "bez" kecov, kým ja som "riešila" syna. Uvedomila som si to skoro až na konci obeda, aká je ona konečne "vycvičená". Aj keď možno to bola iba výnimočná situácia, keď nebola "pupok" stola a hubovala som na jej brata a nie na ňu. Tak, či tak tie mesiace driny a výcviku za stolom, dnes konečne priniesli výsledky. Všetko ide takým slimačím krokom, ale potom Vás tie výsledky tak zaskočia, ako keby ste natom všetko pracovali iba dve  hodine. Hádam budem o pár dní, možno mesiacov držkovať "opäť" synovi pri stole a  tá moja raketa to zčista jasna začne komentovať ako keby sa nechumelilo...Dá to na ten svoj "tichý" štýl...

Ahojte,

leto je v plnom prúde a tak pokračujeme ďalšou súťažou o knižku.

Otázka je jednoduchá.

Stačí, ak mi napíšete, ktorá knižka, z tých ktoré ste prečítali je Vaša srdcovka?

Víťazku knižky Chcem takého ako ty vyberiem v stredu 24.7.

Budem sa tešiť na Vaše odpovede a držím Vám palce.