Dobré ránko 😊

4.35 - piatok.

WC a sprcha. Kozmická rýchlosť to síce nie je, ale viete aký to je úžasný pocit sama sa osprchovať? Úžasný 😊

Už sama viem chodiť! Bolesti sú zrána slabé. Teším sa. 

Prichádza sestrička (tá zo Stupavy čo tu bola aj minule). Pani čo stále plače  kvôli bolestiam sľubuje, že ide zbiť tých zlých ujov doktorov. Pani sa utíši a zaspí. Keď sa zobudí, pýta sa sestričky, či ich zbila. Keď jej povie, že áno, zbila, tak je spokojná a spí ďalej. 

Čakanie na vizitu je dlhé. 

Včera sa mi muž priznal s jednou myšlienkou, čo ho ráno napadla. Každý rok máme pravidlenú opekačku u jednych známych a sú to prevažne mužovi kamaráti a ich rodiny, všetky generácie, mladí, starší, deti.... A jeho vraj prvýkrát napadlo, že sa tam bude hanbiť za našu raketu. Hneď nato si vraj dal facku, že čo ho to vôbec napadlo, ale ja viem presne ako to myslel.

Prednedávnom som písala prácu o rodinách s dieťaťom s postihnutím a poviem Vám, rodiny a hlavne rodičia pociťujú záťaž vo všetkých oblastiach života, psychickú či fyzickú, ale hlavne dlhodobú. Každý rodič si prechádza fázami: zistenia, odmietania, hnevu, prijatia...

Nie každý rodič to "ustojí" a vedie to aj k rozvodom. My ešte nevieme načom sme a či z toho nakoniec niečo bude alebo nebude, radšej nato ani nemyslíme, jednoducho veríme a pracujeme na našej malej rakete.Tak ako som písala už dávnejšie, možno aj tento rok bude pre nás príprava a prijatie toho, čo môže byť neskôr vyslovené... 

Tak či tak, môj muž si spomenul nato, ako sa ho raz mama v detstve nezastala a jeho to veľmi zamrzelo, že ani jeho mama mu vtedy neverila... Spomenul si presne na túto spomienku a povedal jednu múdru vetu: "Keď sa nezastaneme rakety my, tak nikto".

Ani moji rodičia neboli dvakrát na mňa pyšní v detstve. V škole večne problémová, neposedná, vypichovali na mne stále len to zlé, pritom som mala podľa mňa kopu dobrých  vlastností, ktoré keby lepšie naštartovali bola by som ešte niekde ďalej alebo by som sa aspoň nehanbila za svoje úspechy. Nič nevyčítam našim, vychovali ma dobre, tak ako sa vtedy žilo a venovalo ďeťom a tak ako vedeli. Len ma tiež napadá jedna spomienka, ktorá sa týka promočných osláv. Keď si spomeniem na oslavy titulov mojich spolužiakov, u rodičov boli doslova "kingovia", ja som išla rovno z promócie do sadu oberať marhule. Nikomu nezáležalo natom, že som patrila medzi najlepších, proste sa pogratulovalo a hotovo. Nikto to v živote viac neriešil. Keby som neprešla ročník, opakovala ho, tak si viem  živo predstaviť tie reči a aký čas a pozornosť by sa tomu venovala.

Ja sama sa nechcem zameriavať len nato, čo moja raketa nedokáže a v čom je zlá. Nechcem, aby sa v živote mojej rakety riešili a zdôraňovali len tie "zlé" črty a už teraz viem, že sa budem v škole a v škôlke za ňu biť ako levica. 

Poznáte to?

Každý mesiac výmena zubnej kefky kvôli rozstrapkaným vláknam alebo chorobe? Povedzme si úprimne, kefka Curaprox nie je lacná záležitosť, lenže keď je dobrá… čo dobrá….NAJ na trhu 🤗. Ako 31 ročná som sa na #curaprox_vikend dozvedela, že moja technika umývania zubov nie je dobrá…používala som silný tlak pri čistení zubov a tým sa mi veľmi rýchlo opotrebovala kefka a odskákali si to aj zubná sklovina a ďasná.

Vlákna takto poškodenej zubnej kefky nekopírujú pohyb celej kefky, znižuje sa stierací efekt a dochádza k poškodzovaniu ďasien a zubnej skloviny.

Takže bacha na vec.

Ja som dosť hanblivá a keď mi Dr. čistil zuby bolo to, NO čo vám poviem všelijaké len nie príjemné, ale takú jemnosť oproti tomu ako som drhla ja, bolo to super 👌.

Buďme k sebe jemné 😉