Toto je ďalšia špecialitka, ktorú som si až dnes uvedomila a priznala, že sa toto týka aj nás (žiaľ). Upozornila ma nato psychologička už v januári, ale to pravé orechové som zažila až dnes "v priamom prenose" - v live verzií. Až teraz si spätne uvedomujem, že je fakt náhoda, že som si vôbec všimla, že s mojou raketou nie je niečo ok, PRETOŽE na mňa VŽDY reagovala, na mňa pozerala, usmiala sa, mne jednoducho dovolila všetko (či už s jedmi alebo bez, ale dovolila).

Ak to však skúsil niekto iný, tak vždy to skončilo rovnako - hnevmi. Ako popravde fakt neviem, kde je tá hranica tolerancie, lebo môj normo syn do troch rokov na žiadnu cudziu "tetku", babku nechcel ani kuknúť, ani pozdraviť, svokra nemohla na neho ani pozrieť, nie to ešte sa mu prihovoriť alebo sa s ním hrať... Okolo dvoch rokov dokonca všetkých "capcoval", čo mimochodom tento týždeň nastúpilo aj u mojej rakety!!! Napriek tomu, že má presne tie isté fázy "vývoja", všetko sa to hodnotí zrazu akosi inak. Som z toho zmätená, lebo akonáhle robí niečo moja raketa, čo sa u "normo" detí toleruje, u takýchto detí sa to počíta ako plusový bodík k AUT. Musí to byť fakt macher, kto to diagnostikuje a musí brať na seba aj veľkú dávku zodpovednosti, pretože sa môže sakra "seknúť" v troch rokoch.

Dnes sa moja raketa "predviedla" po jednej hodine rozvoja hrubej/jemnej motoriky a pozornosti, kde ju pri rozlúčke lektorka asi 3x oslovila menom a tá moja raketa NIČ, nula bodov. Čakala si v pohode, kým ju obujem, hompálala nohami,  mala ju prudko na saláme, ALE akonáhle zatlieskala, tak BOOM mala jej pozornosť a hneď zopakovala, aj sa pozrela aj reagovala... Toto moje dieťa si totiž veľmi precízne vyberá na koho bude reagovať, načo konkrétne bude reagovať (bez hnevu), s kým bude zdielať radosť, pozornosť, emócie a pod. Preto som mala také problémy pri vypĺnaní dotazníka, lebo emócie detí ona vie celkom prežiť, dospelých ešte ignoruje, na meno reagovala, nikdy som nepochybovala, že nepočuje, ale 100 % reakciu mala iba na moje oslovenie, ostatných oslovenia ešte selektuje... Je toho veľa, čo mi teraz dáva zmysel, ale tak či tak o musím tu moju raketu akosi zbaviť "tejto" špecialitky...

Dnes sme tomu s výučbou veľmi nedali,ale okrem selektívnej pozornosti dnes potvrdila ale aj "chlapčenská povaha", ktorú má určtie po mne. Môžem tu ja šaškovať s bábikou celý deň, ona sa aj tak najradšej hrá s autíčkami, ktoré parkuje do garáže, po dráhe púšťa so synom, bije sa s ním o ne... Taký pekný chlapček v ružovej sukničke mi ona príde🙂

Ale na oplátku vykazuje aj jednu "dievčenskú" črtu. Vždy večer si dáme "zopakovanie" nového učiva a pár "hier". Najradšej večer máme ľahké a obľúbené hry ako sú rôzne vkladačky, či už podľa veľkosti, farby alebo niečo také. Dnes to boli naše obľúbené gombiky do dózy podľa veľkosti. Raketa ich veľmi pekne a precízne vkladá a po sebe si svoju "hračku" aj uprace, presne na miesto odkiaľ hru zobrala. A ak náhodou zabudne nejaký gombík vložiť, nemá problém ísť zase pre dózu, vytiahnuť ju z poličky a doplniť tam aj ten posledný. Vycvičená v tomto ako psík, ale je to úžasne sa na ňu pozerať, lebo nášho normo syna, ešte aj teraz musím naháňať, aby si po sebe upratal hračky. Ale typujem, že aj táto črta precíznosti sa bude u mojej rakety hodnotiť ako aut, tak to radšej ani nikde nepoviem🙂