Nie je to tak dávno, čo som sa vám predstavovala ako nová ambasádorka. Vlastne mám pocit, akoby ubehlo sotva pár týždňov. Tak to býva, keď človek robí niečo, čo ho teší. A napriek tomu je tu okamih, kedy zverejňujem ako ambasádorka pre #korunny svoj posledný článok.

Ak ste ma sledovali pravidelne, viete, že sentiment nie je práve moja silná stránka a na veci sa snažím pozerať z toho veselšieho brehu. A preto ani tento článok nebude smutný.

Tak, čo sa za tento "niečo vyše rok" zmenilo?

• moja váha - poviem vám, každý týždeň vymýšľať, fotiť a jesť nové dezerty, to vám nie je taká sranda. Nebrala som to na ľahkú váhu - a ani moje telo nie :D Ale pravdou je, že za väčšinu kíl môže tehotenstvo, tak verím, že im o pár týždňov dám definitívne "zbohom" 🙂
• manžel ma namiesto obligátneho "ako si sa mala" víta slovami "tak, čo nové na Koňovi?"
• musela som sa naučiť trpezlivosti. Akože večer upečiem koláč a nezožujem ho na posedenie, ale počkám, kým ho na druhý deň najskôr odfotím. A sfutrujem ho celý až potom. OK, možno to predsa nebudú tie tehotenské kilá 🙂
• našla som si miesto, kde niekoho zaujímajú veci z toho bežného života s dieťaťom, ktoré určite nehodlám zverejňovať na iných sociálnych sieťach. A človek sa ešte dočká aj podpory a pochopenia. Nie je o čom 🙂
• v bežných okamihoch hľadám to neobyčajné, o čo by som sa s vami mohla podeliť. Tak trochu objavujem opäť to hravé niečo v sebe, čo škola a práca poriadne utlačili

Iste by sa toho našlo viac, veď už len to, ako dieťa rastie, mení každý deň na iný, ale zas nebudem tu písať prvú kapitolu románu, však áno 🙂

V každom prípade musím povedať, že ma tento "niečo vyše rok" mnohému priučil. Myslím, že hlavne zodpovednosti. Každý týždeň som chcela pre vás pripraviť niečo lákavé a okrem toho sa vám pravidelne prihovárať. A to, veru, nebolo vždy ľahké. Inšpirácia prichádzala a odchádzala, no napriek tomu som sa tu snažila byť pre vás stále. A "pracovať" tak, aby som sa za svoje príspevky ani o rok nemusela hanbiť.

Nestíham ani prd.... Odkedy riešim raketu, tak mi všetko ostatné ide bokom. Ešte v septembri, keď mi malý nastupil do škôlky som si od rána len upratovala a čistila dom, kým sa malá zobudila. Čistila som špáry po 100 rokov, papiere a záručné listy som si zorganizovala, kuchyňu, špajzu, všetko vyčistené tip-top.... Dnes? Z rýchlika povysávam stred domu, kdesi-čosi poutieram, okná, čo som sa snažila umyť pred 2 týždňami sú v pôvodnom stave, termíny prác mi horia a ja som nejak s tým všetký ok.... 

Naučila som sa žiť aj v polovično-upratanej domácnosti, variť rýchlo a  (využiť všetky zásoby domácnosti, zatiaľ aj so stresujúcich dôvodov🙂)... Asi aj toto ma mala naučiť moja malá raketa. Už mi je jedno, keď svokra príde a nájde tri mikrošpinky na zemi, ktoré som sa predtým za daných okolností snažila, čo najrýchlejšie upratať, aby sme prešli "hygienickou" kontrolou. Je mi to jedno, lebo teraz sú moje deti čislo jedno. Teda vždy boli, ale akosi som si dávala záležať aj na takýchto "nepodstatných" veciach. 

Dnes som si chcela pozametať okolo domu a boom, pozriem na raketu ako sa štverá na môj bicykel a mňa napadlo, prečo ich vlastne nejdem povoziť? Samozrejme okrem toho ma napadlo aj to,ako ju ten bicykel môže prizabiť, a tak som odhodila metlu, zavolala syna, vysadila som si ich oboch na bicykel a išli sme. Nelutujem, dobre bolo s tými mojimi "kumpánmi". Pozametám niekedy inokedy..... 

Všade v dome mám teraz poodtlačané malé ruky, kde-tu aj kvapky džúsu, občas aj chrumka, malý sa hrá na vianočného rybára, tak aj "ryby"v sáčku, malú teraz bavia zvieratká, tak v každej miestnosti, nejaké nájdem... no proste to u nás žije a ja nič nestíham... Eštelen teraz som dokončila "ďalšie" úlohy pre malú, aby som jej ich mohla v pondelok predviesť v plnej kráse. Mala by som celú domácnosť upratanú, keby išlo všetko podľa "plánu". Ale asi by som nebola pre moje deti 100%-ná mama, pretože by som mala stále tie svoje pôvodné priority, kde by čistá domácnosť bola častokrát na rovnakom stupni. 

Tieto dni nám to celkom ide s raketou. V izbe nám začína fungovať miniinterakcia raz ty-raz ja, ale je to malý "vychcanec" za každé zakotúľanie lopty chce "ham", takže ešte sme v štádiu, že to nerobí nezištne. Ale nezištne ma napr. ponúkne malinovkou alebo jahodami. Ja to totiž skúšam na všetkom, a keď ju vidím napr. piť z flašky, nadhodím: "a teraz ja" a fakt to začína fungovať a toto poločudné deco ma ponúkne. Dnes som ju videla napchávam jahodami a stačilo sa len "zohnúť" na jej úroveň a už som mala jahodu v ústach. To však naozaj funguje iba v známom prostredí, pretože akonáhle sme niekde v novom neobkukanom prostredí, mama bye bye, mám ťa v péčku, idem si svoje....  Takže sa z tohto môžem tešiť zatiaľ iba ja v mojej neupratanej domácnosti🙂

Ahojte baby. Čakáme babo a chceme si kupit kocik v PL.Vieme ze v Nowom Targu sa da kupit lacno ,ale urcite su aj ine miesta v  PL nejake velkosklady alebo nieco podobne  kde sa to da este lacnejsie kupit .Neviete nam poradit? Dakujem za akukolvek radu.