Keď sa mi podarilo ako-tak dostať moju malú raketu na jedálenskú stoličku, tak som rozmýšľala, čím by som začala ako prvým. Pani z CVI i špeciálna pedagogička ma upozornila na slabý očný kontakt. Ja som bola veľmi naivná, že ho mám fajnový. Až potom som zistila, že som ho mala iba pri "jašení" a pri jej aktivitách. Ak som chcela od nej niečo alebo som jej chcela niečo len povedať a nespievala som pritom jej obľúbenú pesničku, tak mala vždy odvrátenú tvár. Ani ráno v postielke sa na mňa nechcela pozrieť... Tak som teda začala s tým.

Ešte predtým ako som začala s malou cvičiť, som si pozrela veľa videí na youtube v štýle "first signs of autism", na ktorých som sa chcela uistiť, že moje dieťa určite nie je aut. Hneď po prvom videu som našla asi všetky znaky, aj tie ktoré vôbec nemala a zvyšné som si domyslela. Takéto videá som sledovala asi mesiac v kuse. Neskôr som sa preklikala k odborným americkým videám, kde porovnávali správanie zdravého dieťaťa a rizikového dieťaťa, spôsobom diagnostiky PAS i typov, ako s nimi pracovať. Odporúčam fakt každému si pozerať takéto videá, lebo sa z nich veľa naučíte a nemusíte sa báť aj keď neviete perfektne po anglicky. Pochopíte, všetko zo situácie.

Ja som začala skúšať očný kontakt tak, že som ju začala:

1. kŕmiť v jedálenskej stoličke, ktorú mimochodom dovtedy vôbec nechcela. Poviem Vám bol to boj, prvé lyžičky odmietala alebo skončili na zemi, tak nezostávalo nič iné, len šaškovanie. S lyžičkou alebo kuskom chleba alebo vianočkou som najskôr mávala hore-dole, doľava-doprava, lietala ako s lietadlom, výskala a smiala sa až sa na mňa pozrela aspoň na pol sekundy a potom šup do huby. Nebol to fixovaný pohľad, skor taký závan, ale BOL. Na začiatok sa treba uspokojiť aspoň s takým slabším. Ono sa to bude postupne predlžovať.

2.vyťahovať z postielky až po pohľade. Ráno,keď som ju išla zobrať z postielky, nezdvihla som ju skôr ako na mňa nepozrela. Prvýkrát som stepovala pri postielke aj 30 minút, kým aspoň na zlomok sekundy nepozrela. Dnes už si ide oči vyočiť, hlavu dá pomaly celú na chrbát, len aby som videla, že na mňa pozerá. 

3. fúkať bublifuk. Toto som kdesi videla na internete tak som to skúsila, keď sme sa "vyučovali". To bol wau efekt a asi nejjednoduchší spôsob na získanie očného kontaktu, takže určite odporúčam toto používať. Nenamakáte sa tak ako pri vyššie opísaných typoch. 

Baby shower oslavy sú v poslednej dobe čoraz viac obľúbené a organizujú sa hlavne pre mamičky v posledných týždňoch pred pôrodom na privítanie bábätka. Je obvyklým zvykom priniesť aj malý darček, väčšinou pre bábätko, ale drobnou pozornosťou pre budúcu mamičku tiež nič nepokazíte.

Každá z nás má svoj vlastný vkus, preferuje iné materiály a farby, preto detské oblečenie kupujte len v prípade, že budúcu mamičku dobre poznáte. Ideálne je dopredu sa spýtať, čo ešte chýba vo výbavičke a dokúpiť to, čo budúci rodičia naozaj potrebujú.

Ak je niečo, čo sa dá nazvať “univerzálna materská top vychytávka”, tak sú to naše Bathilo látkové plienky určené na fotenie a mnoho iného! Dovoľte mi ich trošku predstaviť 🙂

Nielen že sú krásne, a dajú sa na s nimi spraviť super fotky, ale sú aj jemnučké a využiteľné v každodennom živote. Tak napríklad sú dostatočné veľké, aby ste do nich bábätko mohli zavinúť a vysoko savé, čo oceníte nielen pri domácom večernom kúpaní ale v letných mesiacoch aj na kúpaliskách či pri mori. Pri kŕmení si pomocou plienky viete ľahko vytvoriť súkromie kdekoľvek sa nachádzate a následne ju využiť pri odgrgnutí. Plienočka je vhodná či už ako osuška, podložka, prikrývka alebo mojkáčik na cestovanie autom alebo do postielky. Každý kus využijete na mnoho rôznych spôsobov, na čo práve potrebujete. Môžete si byť istí, že tento darček neostane nevyužitý na poličke. 

Nech sa už rozhodnete pre akýkoľvek darček, nezabúdajte budúcu mamičku podporovať a ponúknuť jej v posledných týždňoch tehotenstva a prvých mesiacoch po narodení dieťatka pomocnú ruku. Jedna káva v kľude je niekedy viac ako milión darčekov 🙂