Prešlo niekoľko týždňov. Vzťah medzi Zuzkou a Sebastianom sa prehlboval. To, že mal odísť ani jednému z nich nespôsoboval nič nepríjemné. Začali jeden druhého povzbudzovať v každej maličkosti, ktorú ten druhý považoval za dôležité. Zuzke sa napokon podarilo stretnúť aj s Matúškom a to bez Vilmy. Otvorene sa porozprávala s Milanom a ten pochopil, že bude lepšie pozerať sa na celú situáciu v menej nástojčivom pohľade. Avšak pravdu o tom, že sú skutoční súrodenci, sa mu ešte stále rozhodla neprezradiť. Nie, že by nechcela, len nevedela ako mu vysvetliť jej vzťah, k ich spoločnej matke. Z nemocnice sa jej, aj vďaka Petrovi, podarilo dostať bez toho, aby sa musela s Vilmou stretnúť. A v novej práci, s Tomášom, sa cítila naplnená a spokojná. Hoci o Vilme a Silvii veľakrát premýšľala, stále si v srdci nebola istá, čo je v tomto smere potrebné urobiť. Modlila sa k Bohu a verila, že On bude ten, kto jej ukáže v správny čas najlepšie riešenie.

V piatok podvečer sa Zuzka s Tomášom chystali na vernisáž Jankiných obrazov. Tomáš nadšene stál pri kuchynskej linke a kým sa Zuzka pripravovala, varil pre nich ešte jeden čaj. Vytvorili si spoločný zvyk. Vždy v podvečer si vzájomne sadli, pri šálke dobrého čaju a rozprávali sa. Aj keď iba na pol hodiny. Preberali spoločné sny, túžby v živote, neistoty, ktoré ich občasne ťažili alebo iba slobodne srandovali o maličkostiach. Keď Zuzka vyšla z kúpeľne, Tomáš už sedel za stolom a v ruke držal svoju šálku. Zuzka si s úsmevom prisadla oproti nemu a Barras si našiel svoje obľúbené miesto pri nich. Zakaždým si užíval ich vzájomné pokojné konverzácie s hlavou položenou pri Zuzkiných nohách.

"Milujem tieto naše polhodinkové chvíle." vzala hrnček k sebe a privoňala si k svojej dávke voňavého čaju.

"A ja milujem sledovať, keď si šťastná." zamilovane sa usmial Tomáš a pohladil jej ruku, ktorú mala položenú na stole.

"Inak to ani nejde, keď mám po svojom boku manžela, pri ktorom môžem kvitnúť." s nežným pohľadom pohladila jeho tvár. Tomáš pobozkal jej prsty a odpil si z čaju.

"Premýšľala si nad tým, či budeš študovať ďalej za doktorku? Nechcem ťa ovplyvňovať, ale podľa mňa by si bola špička vo svojej profesii. Vlastne už teraz si. Ale sama vidíš, že veľa pacientov si myslí, že si doktorka." zaznel Tomášov vážny hlas. Zuzka sa tajomne usmiala a tiež si odpila z čaju. Tomáš ju sledoval s pobaveným úsmevom. "Tento úsmev poznám." odpovedal Tomáš veselo. S pretrvávajúcim úsmevom si k nej priblížil stoličku a nahol sa k jej krku. Jemne ju pobozkal. Zuzka si ticho vzdychla.

Pri výbere správnych zimných topánok pre deti by ste mali zohľadniť dostatočnú tepelnú izoláciu, pohodlie, odolnosť a samozrejme aj štýl. Deti potrebujú obuv, ktorá zvládne ich každodenné aktivity – chodenie do školy či škôlky, hry vonku a aktívny pohyb za každého počasia. Pri dnešnom rozmanitom dostupnom výbere je dobré poznať prednosti aj možné nedostatky najbežnejších modelov zimnej obuvi, aby ste sa mohli rozhodnúť s istotou.

Najpopulárnejšie typy detských zimných topánok: Výhody a nevýhody

Snehule

Snehule chlapčenské či dievčenské sú klasické zimné topánky s podšívkou z teplých materiálov a vodeodolným zvrškom.

Výhody:

• Vynikajúca tepelná izolácia
• Zvyčajne sú nepremokavé alebo odolné voči vode
• Hrubá podrážka s drsným vzorom poskytuje stabilitu na klzkých povrchoch
• Jednoducho sa obúvajú a často majú suché zipsy.

Niekedy sa mi zdá, že najkrajšie chvíle dňa sa začínajú až vtedy, keď sa dom konečne stíši, detské nožičky sa zamotajú do deky a otvoríme knihu. Nie preto, aby som „odfajkla“ ďalšiu aktivitu, ale aby som si s deťmi vychutnala ten drobný zázrak, ktorý sa deje len pri čítaní: dych sa spomalí, fantázia sa rozbehne, otázky sa derú na jazyk a zrazu máme pocit, že spolu objavujeme svet. U nás doma jednoducho milujeme čítanie. 

Čítanie je oveľa viac ako len zabaviť trošku dieťa a zoznámiť ho s písmenkami. Keď mu čítame, vidíme, ako sa mu rozšíria očká a v hlave si vytvára vlastné filmy, celé svety. A to je na nezaplatenie! Hovorí sa tomu fantázia a tá je pre detský svet to najdôležitejšie.

Tým, že čítame mu rozširujeme slovnú zásobu a učíme ho, aby vydržalo chvíľku ticho a sústredilo sa, čo sa v dobe mobilov naozaj hodí. A viete, čo je najkrajšie? Keď prežívame príbeh, dieťa získava schopnosť vžiť sa do druhých. Prečo bol hrdina smutný? Ako sa cíti zvieratko, ktorému ublížili? Vďaka tomu je prirodzene láskavejšie a chápavejšie. Nenápadne sa vďaka knihám učí čo je empatia. Preto je tak dôležité robiť z čítania pravidelný, príjemný rituál. Nie je to len o spomalení, je to o tom, že dávame deťom nástroj, vďaka ktorému budú v živote šikovnejšie, chápavejšie a veselšie. 

Onedlho sú tu Vianoce a u nás doma pod stromčekom nikdy nechýba knižka. Či už pre moje deti, alebo pre bratrancov, neterky a všetkých malých čitateľov v rodine. Nie je to len krásny obrázok, nie sú to len písmenká uhladne poskladané do viet. Je to prísľub spoločných chvíľ, ktoré si človek odloží do pamäti ako drobné poklady. Každý rok si lámem hlavu, ktorá kniha dostane tú česť stať sa vianočným darčekom, a vždy ma poteší, keď niekde na internete nájdem zoznam tipov. Tento rok by som rada inšpiráciu oplatila, vybrala som niekoľko titulov, ktoré si podľa mňa zaslúžia šancu rozžiariť detské oči a urobiť z čítania náš spoločný malý sviatok.

Ak hľadáte darček pre najmenších vo veku do 6 rokov, siahnuť po jemných, pevných stránkach a veľkých ilustráciách je vždy dobrý nápad. Veselé Vianoce je presne tá knižka, ktorú malé rúčky rady listujú znova a znova: farby, rytmus, sviatočná atmosféra, zvieratká. Nám ju prinesie Mikuláš, aby sme si ju mohli v predvianočnom období už čítať a tešiť sa na sviatky.

Keď sa zvedavosť rozbehne naplno, je krásne ju kŕmiť dávkami primeraných informácií aj príbehov. Chceš vedieť všetko – prvá encyklopédia je malá veľká brána k prvým „prečo“, ktorú môžete čítať po kúskoch – jeden obrázok, jedno malé vysvetlenie, sto nových otázok.

Niektoré situácie, nech sa snažíme akokoľvek, jednoducho nedopadnú tak, ako sme si predstavovali. 😔 

Nie je našou úlohou byť za každú cenu dokonalé, ovládať sa vždy a pred všetkými… mať všetko pod kontrolou.

Občas je všetko inak.

A je to v poriadku.

Dôležité je, čo príde potom. 💛

Nezabudnite si odpustiť - sebe aj tým, ktorých milujete. Zo dňa na deň to zrejme nebude. Ale prvý krok je možný už dnes. Pocítiť súciť voči sebe aj svojmu okoliu.