Už počas tehotenstva som snáď ako každá budúca mamička snívala o ukážkovom bábätku. Ideálne by bolo keby spalo celú noc. Alebo aspoň väčšinu noci. Aby pekne papalo, kakalo, minimálne plakalo a zaspalo samé v postieľke. Proste také super dieťa z každej druhej knižky, či internetovej stránky o materstve.

Teraz už však viem, že mať také dieťaťko je snáď ako vyhrať hlavnú cenu v lotérií.

Keď sa narodila Lilka, vedela som, že to nebude také jednoduché ale tešila som sa na okamih keď prídeme domov a spolu s manželom sa budeme môcť popasovať s úlohou, ktorá sa volá rodičovstvo.

Radosť z tohto okamihu ma prešla vo chvíli, keď som pôrodnicu skutočne opúšaťala. Prvé noci po pôrode som totiž to s mojou plačúcou vytúženou dcérkou pochodovala po chodbe, izbe, natriasala ju, čičíkala, prikladala na prsník a ona aj tak plakať neprestala.

... a tak som hľadala, skúšala, čítala, radila sa s inými mamičkami a prišla som na zopár trikov, ktoré naozaj fungovali! Tieto triky nielen, že dokázali utíšiť moje malé vrešťadlo, ale prispeli aj k obnove môjho psychického zdravia.

1. Priloženie k prsníku - táto metóda u nás fungovala takmer stále. Dieťatko sa pekne upokojí, zapojí sací reflex do toho si ťahá lahodné mliečko, cíti vôňu maminky, jej teplo, jej srdiečko a už je v siedmom nebi. Keďže je prsník stále po ruke je to super utišovací prostriedok. Avšak ak som si nechcela doma vypestovať prísavku, skúšala som Lilianku naučiť aj na cumlík. Ten však účinok nemal. Po prvých ťahoch z cumlíka prišla na to, že z neho nič nejde a vypľula ho…. Skúšala som jej cumlík ponúkať aj niekoľko mesiacov, bohužiaľ úspech nulový. Škoda pretože cumlík je tiež výborným utišovacím prostriedkom!

Ako som bez plaču a sĺz odstavila náš ďalší poklad? Aké mlieko sme skúšali a aké nakoniec syn prijal? Ako uspať dieťa bez kojenia? Dozviete sa, čítajte ďalej !

A už je to tu opäť! Kojila som krásny jeden rok ako aj pri staršom synčekovi. No nastal čas na ďalší krok - odstavenie od kojenia. Môj syn je riadny papáč, zje všetko, čo nezje jeho - teda až na mlieko. Chutilo mu doteraz len to moje. A ako to iste poznáte, najviac cez noc. Teda, vlastne už len v noci a nad ránom. Nuž, niektoré mamičky sa v noci (tak ako aj ja) vôbec nevyspia, lebo dieťatko sa stále domáha prsníku ako dudlíku a mamička sa snaží spať v polohe, ktorá skôr pripomína cvičenie ako spánok. Dieťatko mrnčí, krúti sa a každú chvíľu sa budí. Tak to bolo aj u nás. Povedala som si stop a využila #test_sunar premium ako jediné mlieko, ktoré sme ešte netestovali 😉 A tak nám prišlo domov. A s ním aj krásna fľaša Tommee Tipee. Testovanie mohlo začať.

Čo sa nám najviac páčilo? 

• Sunar premium má dva 300 gramové sáčky v balení. Pre mňa veľká výhoda, zaručí sa tak najvyššia kvalita mliečka, ktoré sa nemusí hneď celé otvoriť a spotrebovať.
• Obsah vitamínov, minerálov a mliečneho tuku. 
• Mliečna chuť je naozaj reálna. Mliečko chutilo aj dvojročnému synovi, ktorý pije najmä kravské mlieko. Priznám sa, že som ho ochutnala aj ja a naozaj chutí veľmi dobre, tak neumelo 🙂
• Netreba zabúdať ani na veľké + za dostupnosť. Keď treba, je ho dostať v takmer každom obchode, ako aj špeciálne formule tejto značky.

A čo sa nám až tak nepáčilo?

• Trochu horšia rozpustnosť.
• V mlieku sa po zarobení urobila pena, menšie detičky môže "nafukovať", preto treba minútku-dve počkať a pena sa ustáli. Alebo sa do mlieka môže pridať espumisan L a podobné.
• Papierová krabica mlieka. 

Už som ani nepočítala, koľko ťažkých nocí bolo za nami. Keď som ju konečne uložila, s malou dušičkou som si zapla prehliadač, kde som natrafila na súťaž o testovanie UM Sunar Premium 2 #test_sunar. Keďže už niekoľko dní som poškuľovala v obchode po tomto mliečku, rozhodla som sa napísať krátky komentár. Čuduj sa svete, o pár dní som si našla internú správu, že sme boli do testovania vybrané. Takže sme sa tešili na kuriéra.

Do piateho mesiaca bola Lenka výlučne kojená, a začínala s príkrmami, ktoré jej veľmi chutili. Za krátky čas tuhá strava nahradila mliečko a cez deň si už mladá dáma ani nespomenula, že nejaké mliečko je. Iba večer, po kúpeli, nad ránom okolo piatej a spávala až do deviatej. Po určitej dobe mi však klesla tvorba mlieka natoľko, že večerné kojenie bol skôr boj a nočné tak isto. Preto som sa rozhodla vyskúšať UM. Jednoduché, vojdi do obchodu, vyber mliečko, zaplať, ohrej vodu, rozmiešaj a podaj dieťaťu fľašu. Obe spokojné. Avšak Lenka, ktorá dovtedy poznala fľašu iba ako zdroj čírej tekutiny bez chuti a zápachu, radikálne odmietla bielu tekutinu. Ani sa nečudujem, to UM, ktoré som kúpila, nechutilo ani zďaleka ako moje. Nevzdala som to a skúšala som ďalej, no bezúspešne. Vykúšali sme tri druhy UM. Nešťastná som preto slečne zaviedla ďalší príkrm, a to mliečnu kašu. Keďže som jednou z mamičiek, ktorá sleduje, čo jej dieťa je, a snažím sa jej dávať skutočne to najlepšie, čo náš trh ponúka, prevažne z overených zdrojov, keďže mám blízko k prvovýrobe, chcela som jej dávať domáce mliečne kaše z UM. No to moje dieťa po prvej lyžičke pusu na zámok. A tak neostalo nič iné ako kúpiť kašu instatnú ochutenú, s ktorou som ja vôbec nebola stotožnená. Ale vyskúšali sme. Malej zachutila, no vtedy som ani nevedela aký bič na seba šijem, pretože slečna v noci vyrážala na cesty okolo sveta, bolelo ju bruško... Stále nejaký problém, no nebola hladná. Toto bol dôvod, kvôli ktorému som v obchode opäť začala poškuľovať po mliečku, ktoré by jej zachutilo.

Keď u nás kuriér zazvonil, Lenka ho privítala s úsmevom na perách a ruky naťahovala k škatuli, ktorú priniesol, bez toho, aby vedela, čo sa v nej skrýva. V škatuli bola ďalšia škatuľa, previazaná bielou stuhou, ako keby MK vedel, že náš drobček stužky miluje. Samozrejme, stuhu ihneď skonfiškovala a tak som mohla škatuľu otvoriť. Prekvapilo ma, že okrem mliečka bola v škatuli aj fľaška Tommee Teepee.

Prvý deň testovania vyšiel na prvý deň našej dovolenky, našej svadobnej cesty v Tatrách. Zbalené sme mali všetko dôležité, aj menej dôležité, aj to nepodstatné. Určite to poznáte...

Prišiel prvý večer, otvorila som mliečko, ochutnala ho. Na moje prekvapenie nebolo vôbec také horké ako mliečka, ktoré sme skúšali predtým. Rozrobila som Sunar Premium 2 vo fľaške presne podľa návodu. Milo ma prekvapila výborná rozpustnosť tohto mliečka. Víťazoslávne som priniesla fľašku Lenke, ktorá netušila, že to na ňu opäť idem skúšať s mliekom. Párkrát si cucla, tvárila sa, že jej mliečko chutí a vypila asi 30 ml. No potom si vypýtala overenú klasiku: mliečnu kašu. Tak, ako po iné noci, okolo jednej začalo Lenku trápiť bruško. Trošku sme sa pomojkali, pocvičili s nožičkami a spalo sa ďalej. Ráno som vstala ako prvá, opäť som pripravila mliečko. Keď som sa vracala naspäť do spálne, Lenka sa už preberala. Vedela som, že bude hladná ako vlk, a tak som jej rýchlo ponúkla fľašu s teplým mliečkom, ktoré ochutnala, vypila rovnako ako večer a ešte na chvíľku zaspala. No aj tak v posteli nevydržala dlhšie ako do siedmej.

Šiesty deň nášho výletu však Lenka začala fľašu úplne odmietať, no to už sme boli zbalení a chystali sme sa domov.

Keďže odmietala mliečko z fľaše, tak som sa rozhodla, že jej opäť skúsim pripraviť domácu mliečnu kašu.Pripravila som si ryžové vločky, ktoré som trochu podrtila, 1/4 banánu a mliečko Sunar Premium 2.

Úderom siedmej hodiny večernej už Lenka vyliezala na stoličku s jej typickým "mam, mam", v preklade "mňam, mňam". Dala si prvú lyžičku, po ktorej sa netvárila vôbec nadšene, no otvorila pusu a dala si ďalšiu.

Kaša zmizla tak rýchlo, že som ju nestihla ani ochutnať. V noci sa zobudila iba okolo tretej, trošku sme sa pomojkali a spala ďalej. Druhý deň sme vyskúšali kašu pšenovú s malinami z babkinej záhrady. Pri tej ani neváhala a po kaši sa len zaprášilo. Keďže je "labužník", vôbec ma to neprekvapilo. Čo ma však prekvapilo, bolo, že spala až do rána. A keby len do rána. Po dlhej dobe vstala ako princezná, ráno o deviatej, s úsmevom na perách, nevediac sa dočkať raňajok. A tak sme začali pripravovať domáce mliečne kaše z kvalitných, overených surovín. Lenke náramne chutia, má spokojné bruško a ja som tiež spokojná, pretože presne viem, koľko mliečka a v akej kvalite za deň zje (keďže ho nepije). A čo je na spkojnom brušku najlepšie? Už zase sa môžem venovať veciam, ktoré ma bavia, bez odbornej asistencie môjho batoľaťa.

Toľko naša #recenzia. Ďakujeme, že sme sa mohli zúčastniť.