22.03.2019 – piatok večer.

    Super. Bolesti krížov a podbruška, jasné, klasika, prečo nie?

Rozmýšľam, či s tým mám ísť v pondelok gynekológovi, alebo nie, načo, veď v stredu tam mám predoperačnú kontrolu. Hádam sa to cez víkend nezhorší. Veď takto ma to bolí už od kyretáže... a furt len po doktoroch...

Samozrejme googlim celé poobedie, prečo nie.... Už mám všetko prečítané, už nie sú stránky o hysteroktómii, ktoré by som nečítala. Robota v práci urobená, vypitý liter čaju, ženský a pre istotu aj urologický, človek nikdy nevie. Čo od toho očakávam neviem, hádam sa mi potom trochu uľaví. Nie je to strašná bolesť, ale zaobišla by som sa bez nej...

Vonku je krásne počasie, išla som sa cez obed prejsť. Zablúdila som do obchodu s topánkami a kúpila som si dvoje. Veď boli v akcii – skoro zadarmo. Samozrejme bez opätku. Po operácii nebudem môcť behať v tých štekloch čo mám. Uznajte. Ale sú krásne, aspoň trochu radosti, no nie?

V záhrade už začínajú kvitnúť kvety a mňa to štve. Nebudem môcť byť v záhrade, keď to bude najviac treba. Dočerta! Doma som stihla umyť 3 okná, lebo chcem dať samozrejme dom do poriadku, kým pôjdem na operáciu.

Jar a príroda vedia podľa mňa robit zázraky. Mňa doslova slnko dobíja energiou a to čo som videla ešte mesiac dozadu v ciernočiernej tme vidim dnes iba ako taku malu bodku.  Citim sa motivovaná a odhodlaná a nebojacna, vsetko vidim v ružovom a vsetko bude zrazu fajn. Asi ako po nejakej droge alebo dobrom poháriku. Verim, ze to s mojou raketou dám. V týchto slnečných dňoch to jednoducho tak cítim a vsetko to zo mna doslova nasáva aj moja raketa.

V taketo dni nam aj nase “učenie” ide jedna radosť. V takéto dni jej dam aj par ľahkých obľúbených úloh, par z tych prvých, ktoré trochu obmenim do “zložitejšej” podoby. Napr. tuto knizku, ktorú mi este maly dotrhal na cimpr-campr som využila tiez medzi prvými obrázkami, na ktorých som učila moju raketu zvieratká. Dokonca som aj ocenila, ze ju potrhal, lebo som mohla s každým obrázkom pracovať osobitne. Šikovný chlapec, mal to premyslene👌😊

Na zaciatku som jej obrázky len ukazovala, pomenovala, obcas dala pochytat, ale tieto edukačné hry som si vzdy odkladala mimo jej malych zvedavých paprciek. Neskor som jej však zacala ponúkať  tieto “hracky” aj mimo prace za stôl a tak sa mi naucila napr. priraďovať správny zvuk k správnemu zvieratká. Dnes to ma velmi rada, tvari sa pritom super dôležito, ked hlada správne zvieratko😍

Dnes sa dalo s nou ist aj medzi ludi, v restike uz nebehala ako splasena hned od zaciatku,  ale iba od polovice vecere. Pred večerou  som este skočila na obocko, tak ju strážil mužíček, ktorému stihla za 25 min spravit dve fajne sceny na verejnosti😆 Bral to chlapsky, ale hned si musel dat pivo na ukľudnenie😋 Z tatinka alkoholika mi spravi mala raketa😱🤦‍♀️😂 majte pekny vikend, zajtra si vypijem asi aj ja😊

    Je ťažké začať písať o tom, ako som začala bojovať s diagnózou N 92.1., a následnom absolvovaní diagnostickej kyretáže a vybratie maternice. Zistila som, že mi pomáha dať svoje trápenie na papier. Preto tu teraz sedím, píšem a spomínam...

    Diagnóza N 92.1 začala nenápadne. Pri preventívnej prehliadke mi obvodná lekárka zistila, že mám veľmi málo železa, už dlhší čas som sa cítila stále unavená, ospalá, ale ani odpočinok mi nepomáhal.  Zároveň som jej spomenula, že mám v posledných pár mesiacov veľmi silnú menštruáciu a kratší interval medzi jednotlivými menštruáciami. Urobila mi krvné testy a nasadila Ferrogamu, ktorú som poctivo brala a ktorá aj pomohla. Zatiaľ. Zároveň mi odporučila, aby som to spomenula aj svojmu gynekológovi.

    Doma som pri pozretí do menštruačného kalendára zistila, že pôvodný interval 28 dní sa mi skrátil na 21 dní, niekedy dokonca 18 dní a občas aj 14 dní. Preto som sa rozhodla, že pri preventívnej prehliadke v auguste 2018 to už musím s mojim gynekológom poriešiť. V júli 2018 som mala menštruáciu dvakrát a pri kontrole v auguste 2018 som to spomenula môjmu gynekológovi, ktorý mi povedal, že to budeme sledovať. Nebolo treba čakať dlho, ešte v ten istý mesiac som začala krvácať a keďže to neprestávalo a krvácanie bolo dosť silné, tak som na 15 deň krvácania išla ku gynekológovi po radu. Nasadil mi Noretisteron, ktorý mi zabral, ale žiaľ len na mesiac.

    V októbri som krvácala znova dvakrát, ale prestalo to samo. Myslela som si, že sa to už chvalabohu upokojilo a už budem mať kľud. Že to je len taký výkyv. Ale kľud bol len mesiac. V decembri som krvácala znova dvakrát a v januári po poslednom decembrovom menzese som krvácala znova po 14 dňoch. Opäť som navštívila svojho gynekológa, ktorý mi nasadil znova norethisteron na 12 dní s tým, že sa to možno upraví. Neupravilo sa a následne som 5 dní po dobratí norethisteronu dostala znova menzes. Menzes trval 5 dní, a 5 dní po jeho skončení som dostala ďalší.

    To som už išla okamžite k svojmu gynekológovi s tým, že zase otravujem, ale že znova krvácam.  Nasadil mi noretisteron, ascorutin a dicynone, ktoré som mala brať kým krvácam a zároveň mi stanovil termín diagnostickej kyretáže na 19.2.2019. Takmer až do termínu operácie som krvácala ale chvalabohu 5 dní pred operáciou sa to upokojilo. Posledný týždeň som strávila vybehávaním predoperačných vyšetrení (ako napríklad v pondelok ráno obvodnej pre kartu a výmenný lístok, potom internému na odbery, potom s odbermi osobne na kramáre do laboratória, streda opäť internému na EKG a ostatné vyšetrenia...).

    Až posledný deň pred operáciou som si vzala voľno. Práca mi pomáhala preniesť sa cez to strašné čakanie na operáciu, lebo viete aké myšlienky mi chodili hlavou? Čo ak tam nájdu rakovinu, čo ak sa mi vytvorí embólia a umriem tam? Ja nechcem umrieť, chcem žiť, nechcem opustiť svoju rodinu, ja ich ľúbim – takéto myšlienky mi chodili po hlave..... preto bolo dobré, že som nečakala tak dlho doma, lebo by som tam asi nešla....