Občas mám pocit, že oveľa viac času mi zaberie vymyslieť, čo budem dnes variť ako naozaj jedlo navariť. Ak by som pripravovala jedlo len pre seba bolo by to určite ľahšie, pokojne by som sa uspokojila i s praženicou, no nakŕmiť ďalšie tri krky tak, aby ste každému ulahodili vôbec nie je sranda. Jedným jedlom mám súčasne nasýtiť manžela hladoša, dieťa, ktoré na tanieri vytvára úhľadne separované kôpky zeleniny, ktoré sú „fuj“ a dieťa, ktoré nemôže jesť lepok.

Mojou záchranou sú čoraz častejšie polievky, ktoré pokrývajú všetky potreby našej rodiny. Manžel má 2 chody a od stola odchádza nasýtený, zelenina sa dá rozmixovať a tak nie je, čo triediť a väčšinu polievok je možné uvariť i bez použitia múky. Po 3 várke paradajkovej polievky, kedy mi paradajky lezú už aj cez uši, väčšinou končím pri moblile a snažím sa nájsť nejaký nový recept, ktorý by prešiel cez mojich súkromných kritikov. Rada by som sa s vami podelila o pár receptov, ktoré zostali natrvalo zapísané v mojom receptári.

1. Mrkvová krémová polievka

Ak máte radi krémové polievky s netradičnou chuťou, minimálne skúsiť by ste mali túto mrkvovú krémovú polievku od Lenivej kuchárky. Vytiahnite z chladničky mrkvu a pustite sa do prípravy.

Nezabudnite si nakúpiť :

• 2 PL olivového oleja
• 1 stredne veľká cibuľa
• 3 strúčiky cesnaku
• 2 stonky zeleru (zo stonkového zeleru)
• 700 g očistenej mrkvy
• 1/2 PL čerstvého zázvoru
• 2 ČL kari korenia
• 1/2 ČL rasce
• 1/3 ČL čili prášku
• 1 ČL kurkumy
• 800 ml domáceho zeleninového vývaru
• 400 ml kokosového mlieka
• 2 PL čerstvého koriandra
• soľ
• čierne korenie

Pôrodnica/šestonedelie!

Už tri dni po pôrode v pôrodnici Dávid dostal prvýkrát umelé mliečko. Nie nemala som zranené bradavky, aj mliečko som mala,akurát nám to “superľahké” dojčenie nejako nešlo a malý plakal a plakal. 

Ako prvorodička som sa spoliehala na rady a pomoc personálu pôrodnice, úprimne v tehotenstve som sledovala všetko,ale pripravovať sa na dojčenie má ani nenapadlo (veď je to také prirodzené :/ ).

Dávidko sa od začiatku ťažšie prisával na pravý prsník a keď som sa na to pýtala sestričiek,povedali mi,že to bude veľkou bradavkou (nikdy som si nemyslela ani nevšimla že by som mala veľkú pravú bradavku ) a že sa nemám čudovať,možno kojiť ani nebudem (veď aj v rodine sme s tým mali problém). Uffff moje popôrodné hormóny sa zbláznili prvý krát. 

Poprosila som ešte o pomoc laktačnú sestru,či by sa predsa na nás prišla pozrieť. A ona prišla! Na celých 5 minút! (Je mi jasné,že jedna laktačná sestra na celé šestonedelie je málo,ale pracovná doba od 7 do 14 tomu nenasvedčuje. Nehnevajte sa na mňa,ale myslím že by mala byť jedna na smenu. Potom by poradenstvo mohlo vyzerať trochu inak.) Odborným okom skontrolovala spôsob dojčenia,navrhla mi na pravú stranu inú techniku,názorne mi ukázala ako na to (rozumej prirazila malému hlavu na prso) a odišla s tým,že to bude ok. 

Nuž nebolo, a ďalšiu noc už sme dostali UM. 

Dnes sa dozviete ako sa využíva detská kávička, kde najlepšie zamknúť bicykel a uvidíte aj nový obal kyslej smotany 🙂

• Mám 2 deti - 4 ročnú dcérku Timeu a syna, 10 mesačného, Tomáška. Synovi idú zuby, nespime, nejeme, riešime jeho boliestky a neustále hľadáme konečne zuby. Sem tam sa mi prísavníka podarí odložiť babke do rúk a postarať sa o dcéru. Raz tak dcérka pýta čaj, samozrejme v hrnčeku. Podám hrnček, počkám kým sa napije, preglgne a počujem ako cinkajú zúbky o hrnček. Hrnček jej vytrhávam z rúk, odkladám a otváram ústa na kontrolu zúbkov. Slávnostné na celý dom oznámim: „Počuli ste? Hurá, konečne sme sa dočkali. Už ma zúbky a ako cinkajú!“
  Dcéra na mňa pozerá ako na blázna, matka s vnukom na rukách ešte divnejšie a hovorí mi: „To je iné dieťa...“
  Ja ešte stále s neskutočnou radosťou v hlase sa pýtam: „Aké iné? Veď predsa moje!“
  Babka ma s hurónskym rehotom zoznamuje s dcérou a jej vekom. Vraj je normálne, že deti v štyroch rokoch majú zuby.
  Moja radosť odišla po prebratí sa z budúcnosti, pokračujeme v boji so zúbkami a ja svoj sen o všetkých cinkajúcich zúbkoch snívam ďalej a nevzdávam sa.

• „Mamiiii... Uvaríš mi detskú kávičkuuu???“
  ...Hmmm, netušila som, že z nej bude bazén pre zvieratká:

• Dcéra (3 r.) stále robila zle synovi (6 r.) a on už celý nahnevaný prišiel za mnou s výčitkou: „Ja nechápem, načo si ju porodila?!“

• Keď pošleš chlapa kúpiť dve KYSLÉ SMOTANY:

• „Alžbetka! Pozri sa, čo tu po tebe zostalo! Akoby tu divé svinky jedli! Sa nenaučíš slušne jest?!“
  Alžbetka (3 r.): „Mamka, tam tatík sedel...“