„Žiadny z týchto ľudí nemá právo kvôli svojim sexuálnym chúťkam alebo špinavému biznisu ako je pornografia ničiť ľudské životy!“

Kontroverznú novinárku Kristínu Kövešovú zrejme nemusím predstavovať. Je to jedna z tých novinárok, ktorá svoju prácu vykonáva v inom rozmere, pretože sa nevenuje bulváru, ale rieši také kauzy, ktoré sú pre spoločnosť prínosom a chránia „slabších“.

Už dlhšie sledujem Kristínkinu prácu cielenú na odhaľovanie vinníkov detskej pornografie a pedofílie. Sledujem jej neskutočnú snahu upozorniť na tento problém, ktorý je spoločnosťou možno nechcene „skrytý“, ktorý sa verejne málo rieši a o ktorom si možno myslíme, že u nás ešte nedosahuje taký enormný formát, aký v zahraničí.

Keďže som matkou a viem, že nebezpečenstvo na sociálnych sieťach spojené so „získavaním detí“ je obrovské, chcem tiež prispieť k ochrane našich detí. Možno môj článok bude len kvapka v mori, ale keby som to nenapísala, možno by tá moja kvapka v mori chýbala. 

Na nemenovanom fóre som si zriadila účet. Účet 13-ročnej slečny. Bez popisu, údajov či fotiek. Jednoduchý, „holý“ profil. Už počas prvých hodín (podotýkam, nemala som aktívny stav) ma začali kontaktovať muži, ktorí chceli komunikovať. Takmer 95 % z nich však nechcelo len "bežne" písať. Chceli viac.

Týchto "záujemcov" by som vedela sortovať do skupín:

Milí moji,

mám pocit, že tento rok je o liečení starých zranení. Bez toho, aby sme o to prosili, máme možnosť vrátiť sa v čase a porovnávať samých seba vtedy a teraz. A že nejde o nič pekné, o tom písať nemusím. Mám pocit, že sa to naťahuje ako staré gate a riešenie... no niekedy sa mi zdá, čosi sa mi marí, že takto by to šlo. Už som si bola takmer istá, že som s tým vyrovnaná, že pokoj a rovnováha je vo mne tak nastálo, že ma podobná situácia nevytočí. Potom sa takmer navlas rovnaká situácia zopakuje len v inom dejstve s iným človekom. Scenár je takmer ten istý. Až sa pýtam, fakt to musí byť? To sa fakt dá v priebehu roku zažiť takmer navlas rovnakú situáciu? Naozaj som taká chybná, je vo mne problém, že neviem vyjsť so svojimi blízkymi? Fakt je potrebné takto klesať na úroveň zvierat a štekať po sebe? Fakt sa nenaučím nebrať si stavy druhých osobne? Je to také ťažké, keď sa ma to osobne dotýka. Keď tie slová patria mne a ja rozmýšľam, premieľam si to dookola, zas a znova. Veď som vopred stanovila hranice. Jasne som hovorila o tom, čo je v tej chvíli pre mňa dôležité. Druhá strana nerešpektuje, neberie do úvahy, iba očakáva moje podriadenie sa. Že sklopím uši a tíško všetko urovnám. To tíško by som aj ja rada. Ale tak ďaleko som sa ani náhodou nedostala. Nerešpektovanie mojich hraníc robí poriadne vlny v mojom vnútri. Pokoj a vyrovnanosť sa pod tlakom menia na hnev až agresiu. Žiaľ, agresívne správanie som videla na vlastné oči toľkokrát, až sa mi vrylo pod kožu. Ťažko sa s tým pracuje. A v stave, keď nie som sama sebe svoja, keď moja hlava je v úplne inej dimenzii ako moja zúrivosť, vtedy radím všetkým, radšej sa mi vyhnite... Najhoršie je, keď sa situácie stupňujú a k takému výbuchu dôjde nepozorovane a nečakane ☹

Verím, že na všetko na tomto svete existuje riešenie. Že všetko, čo sa nám deje, sa deje z nejakého dôvodu. Že nič nie je preto, aby sme sa položili a načisto to vzdali. Že aj keď mi niekto svojím správaním pripomína moje slabosti, vlastne to, čo celý život riešim, je to istým spôsobom odpoveď na moje volanie. To, že vo chvíli najväčšieho zúfalstva odhadzujem masku a kričím všetko, čo by som inak nikdy zo seba nedala von, je vlastne oslobodzujúce. Či už ma na tej druhej strane niekto počuje alebo nie. Že na tom vlastne až tak nezáleží. Dôležité je, že tým vychádza rokmi nahromadená bolesť a síce je potrebné opäť tú starú ranu zahojiť, no tentoraz je to iné. Rokmi pribudlo skúseností, ba dokonca u niekoho sa sem-tam vyskytne aj nejaká tá múdrosť navyše 😀

Ak po niečom túžim, tak vziať si z tých tých chvíľ ponaučenie. Nestáť na jednom mieste celý život a netvrdiť, že už sa nemám čo naučiť a na sebe meniť. Že nechcem druhým vyčítať, ako mi svojím správaním zasahujú do života. Že nechcem myslieť na to, že majú pravdu, a teda môj život teda fakt za nič nestojí. Chcem si pripomenúť, že samotné emócie nie sú zlé. Že aj vďaka nim rastieme. Pripomenúť si, že tieto chvíle mi vzali dva dni radosti zo života, no teraz ďakujem za život celý. Obrali ma o silu, no silu nachádzame práve v slabosti.

Mám strach, že dokým budem žiť, stále tu bude niekto, kto mi bude vyčítať, že sa neviem prispôsobiť požiadavkam druhých. Že som nezodpovedná. Že nemám vyčnievať z radu, ale hlavu pekne skloniť a držať krok s ostatnými. A zároveň - aké tragikomické - že mi ostatní ľudia budú hovoriť, v akom strese a strachu žijem, že sa neviem uvoľniť, že som stále pod tlakom. Že sa snažím robiť všetko najdokonalejšie, ako sa dá a keď sa nedá, beriem to osobne. A úplne najväčší strach mám, že preto nikdy nikam nebudem patriť. Ani k tým zodpovedným, serióznym, čo majú premyslený každý krok, no ani k tým, čo si s voľnosťou užívajú život plnými dúškami. A tento strach najviac berie veľkú časť radosti zo života.

Zároveň si uvedomujem, že v živote je prirodzené mať strach rovnako ako mať radosť. Je dobré uvedomiť si, čo prežívam.

Som mamička 2 ročného chlapčeka Patrika a produkty z dm drogérie som nakupovala ešte ako tehotná a som verná len ich reťazcu 🛍. 

V testovacom balíku sme našli samé lahodné veci, niektoré viac a niektoré zas menej. Potreby na každodennú hygienu a niečo sa tam našlo aj pre nás MAMINKY našich pokladov. Tak poďme postupne na zoznamovanie sa so všetkým, čo nám prišlo krásne zabalené vo veeeľkej krabici 😊

• Babylove jahodové chipsy

Malému vôbec, ale že vôbec nechutili. Olízal a na celý byt BLEEE. Možno to bolo tou kyslejšou chuťou čo on neľúbi. Za mňa to je taká koštovka, rozplývali sa v ústach neboli vôbec tvrdé a po plnej miske sa len tak zaprášilo🙂

• Babylove detské mlieko 

Od narodenia sme kojení, tak pri mliečku nebolo o čom. No skúsili sme si aspoň prvý krát v živote zarobiť také mlieko a som prešťastná mamka, že môžem využiť svoje zdroje kdekoľvek prídem a nemusím pred variť vodu a všetko okolo toho. Priznám sa ochutnala som aj ja ale mne to nechutilo a malý si cucol z fľaše tak za trikrát. 

Ahojte maminky a oteckovia 🙂 V provom rade by som sa chcela poďakovať, že sme sa mohli zúčastniť testovania dm produktov, kedže dm milujeme a pomerne dosť často tam nakupujeme a veľa vecí z tade nám prirástlo k ♥ a už by sme bez nich asi nevedeli existovať 😀 

Poďme teda k recenziám ku 14tim produktom z dm, ktoré sme mali možnosť testovať 🙂 

- Ako prvé sme vyskúšali Babylove Bio jahodové čipsy 

Na ne som sa úprimne tešila aj ja, kedže tie sme nemali úplne otestované. Sú to 100% mrazom sušené jahody, ja som sa obávala, že budu prísliš sladké i keď na obale je písané že sú bez cukru.  Chuťovo sú práveže kyslejšie, čo nám všetkým vyhovovalo. Sú úzasné, padli behom 5minút, chutili mne, mladšej dcére a aj strašej 🙂  

- Šampón, sprchový gél a aj telové mlieko používame už veľmi dlho tak tieto sme už mali otestované 🙂

- Babylove šampón