Keď som sa dozvedela, že budem testovať domáce testy Veroval, nevedela som sa dočkať.

Keď domov prišla škatuľka a v nej toľko očakávané testy Veroval, nesmierne som sa potešila. Domov mi prišli testy - alergia, nedostatok železa a borelióza z kliešťa. Celá nadšená som začala prehľadávať všetky infošky v príbalovom letáku 🙂

Prvý šok - HUPS ono si treba pichnúť do prsta :/. No odhodlala som sa a vravím si také zlé to nebude. U nás doma sa najskôr moje dieťa odhodlalo, že bude testovať - vravím si huráááá ,lebo potrebujeme mrknúť alergie. Najskôr to bolo, že nesmie nikto testovať, lebo ON chce byť prvý potom, že musím byť prvá ja, lebo on sa bojí pichnutia.  No poviem vám, nebolo mi všetko jedno - sme obaja rovnakí bojkovia 🙂

Prvá chvíľa, kedy mi napadlo, že som, ale fakt úplne blbá - šak ten test je malinká krabička - kamkoľvek prenosná, bola na záhrade. Vyberala som si práve prisatého kliešťa a hneď mi napadlo, že otestovať - u nás je veľa nakazených kliešťov :( , žiaľ nemala som test pri sebe, a tak som len dúfala, že bude všetko OK... Ku každému testu je absolútne prehľadný a jednoduchý návod, nebyť môj syn taký bojko, tak si test urobí asi aj sám 🙂

Keď som sa konečne odhoslala a odobrala si krv, skoro som odpadla - ja fakt neznášam pohľad na krv :D A doma nebol žiadny asistent - ak nerátam krpca, ktorý zahlásil -,,No na mňa sa nepozeraj"  a nechal ma testovať samú. Môj test na nedostatok železa dopadol podľa očakávania - áno mám ho málo (Vysvetľuje to veľa vecí a musím začať meniť jedálniček, aby som bola OK.) 

Keď sme konečne odobrali krv aj krpcovi, zistili sme, že nezistíme nič  Žiaľ kvapka krvi, ktorú sa mi podarilo odobrať nebola dostatočne veľká a takt test neukázal nič. Jednoducho bohužiaľ málo krvi - výsledok žiadny . Nuž, čo už...

Mnoho mojich kamarátov a známych sa ma pýta tú istú otázku: "A to kedy stíhaš piecť?". A ja na ňu stále odpovedám, že sa to dá. Veď pečenie nezaberie veľa času. Oveľa menej, ako varenie. Väčšina z nich neveriacky pokrúti hlavou, pomyslí si o mne, že som premotivovaná matka na materskej, ktorá už nevie, čo od radosti, a ide život ďalej pre obe strany.

A tak som sa rozhodla, dať dokopy článok o tom, ako sa pečenie dá zakomponovať aj do bežného života s dieťaťom. Bez toho, aby ste mu museli veľa obetovať, či si k deťom hľadať opatrovateľku. A keď už pečieme, tak nezostaňme pri jednom koláčiku, upečme si rovno candy bar. Napríklad na oslavu 🙂

Hneď na začiatku by som rada uviedla na pravú mieru pár vecí:

• ak nepečiete, lebo k tomu nemáte vzťah, resp. na to máte akýkoľvek iný dôvod, nerobí to z vás horšiu ženu/matku/manželku. Každá máme iné priority a iné záľuby a je to úplne v poriadku 🙂
• som mamou iba jedného miničloveka, ktorý aj spí, takže ak máte doma tornádo, ktoré je hore celý deň (v horšom prípade aj celú noc), máte to trochu komplikovanejšie
• M. cez deň vydrží pri samostatnej hre asi 30 sekúnd, takže je stále pri mne. Nepredstavujte si to tak, že ja v sexi zásterke miešam cesto, zatiaľ čo škriatok sa pekne sám hrá...

No, tak poďme k veci. Dnes sa vydávala moja kolegyňa, a to pre mňa znamenalo, že sa bude piecť 🙂 Je to menšia svadba, takže sme si naplánovali nasledovné:

• 20 čokoládových cupcake-ov
• 20 vanilkových cupcake-ov
• 50ks rafaelo guľôčok
• cheesecake so slaným karamelom
• 40ks makróniek s bielou čokoládovou ganache
• 10ks crème brûlée
• 10ks panna cotta s malinovým želé a ovocím
• 20ks tiramisu