Tak pohroma cislo 1 zazehnana. Volam do centra. Tesim jak maly blazonko..sestricka sa tesi so mnou a hned nato vravi..mno a teraz ale musime poriesit vas prvy ultrazvuk. Prvy ultrazvuk ma byt medzi 2 az 4 dnom zacatia ms. 

Mno sak jasne ze v tom celom modleni som si neuvedomila ze ide velka noc..klinika bude zatvorena a tak isto aj vsetky ine privatne kliniky..ale hrdinka jej hovorim sak ja nieco vymyslim..hahaha...som chcela samu seba presvedcit, ze tu v Irsku to urcite nebude problem.

Hucim na muza...panikaaaaaa (cislo 2)!!! Podme hladat kliniku kde mi spravia ultrazvuk ked nahodou ms pride zajtra (bo uz bol Velky Piatok prosim pekne) 

Verim ze som zabudla dodat, ze zijem v Irsku. Letenka kupena na prvy den ms kedze sme sa nase IVF rozhodli podstupit na SR z roznych aj financnych dovodov a z dovodu specialistou a podla toho aka vysoka uspesnost kde je...ale o tom mozno neskor..takze irsko slovensko..letenka kupena na akoze prvy den ms co sa posunulo o tyzden skor...takze vyvolavame tu vsetkym moznym aj nemoznym ze zaplatime hocico len nech nas zoberu..po hodine a pol manzel nasiel kliniku a ze teda ak velka panika a treba nam ultrazvuk vedia nas este sobotu vecer zobrat inak su zatvoreny ako vsetci ostatny...mno a ze mas byt v klude..a ziaden stres! Co stres??? Ako vsak toto sa nemoze nikomu ani v najhorsom sne stat..ci? Mno neva..mame cislo na kliniku ze volame ak teda ms pride na velky piatok ze teda aspon tu sobotu stihame...bo ak nie musim volat na kliniku ze ci ma zoberu po prilete o 2hej poobede..

Tak pani ms sa neuracila piatok..tak ale sobotu nas samozrejme privitala...Velkonocna sobota... den 2 velkonocna nedela vse zatvrene..den 3 velkonocny pondelok vse zatvorene aj tu aj v irsku..tak ze teda kupim letenku a idem domov skor...co uz...hahahaha..vyriesime.

Ale Velka noc...lety vypredaneeeee...

Ahojte, 

Volam sa Zuzana a mam 32. A uz 8 rokov zijem v Irsku, kde som sa aj vydala. Moj manzelik je o trosku starsi (41) a je Ir.

Prave sme si presli / prechadzame nasim prvym IVF a neviem preco ale uz par dni mam pocit ze sa musim podelit o nasu/moju skusenost. Necakam od tohto clanku nic. Ale ak to moze trosku pomoct niekomu kto sa vyskytne v podobnej situacii ako ja tak budem len rada. A pre istatnych - aspon sa mozno nasmejete. 

A verim, ze v buducnosti to budem moc ukazat aj nasim deturencom, nech vedia ako starsne sme ich chceli a snazili sa o ne ;) 

Prve IVF moze byt a aj je plne strachu..ocakavani..zmiesanych pocitov...a hlavne vsetkeho noveho..

Tak zacnem na zaciatku. Snazime sa 3 a pol roka. A nejak to nejde. Nemali sme ziadne tehotenstva..ziadne potraty (zaco som strasne vdacna) proste to nejde. Podstupili sme IUI v january '18, a dufali, ze toto je to co potrebujeme, len taku malu pomoc.. kedze u mna sa nenasla ziadna pricina a moj manzelik je tiez ôk.. Mno spat k clanku.