Ahoj synček,

tieto moje “listy” mám v hlave už niekoľko týždňov a neustále si opakujem čo všetko by so m ti chcela povedať…..
Aké bolo krásne keď som si 8.3. minulého roku urobila prvý tehotenský test, ktorý mi ukázal 2 ružové čiarky, tak sme sa s tatíkom tešili…...alebo o týždeň neskôr 15.3. keď som ťa prvýkrát videla na monitore u lekára, bol si ešte len malou bodkou, fazuľkou, ktorá sa zrazu objavila v mojom brušku a bola tým najkrajším čo som v živote videla, ešte aj dnes som dojatá a stekajú mi slzy po tvár keď si spomeniem aká som vtedy bola šťastná….ako som celé týždne potom každé ráno plakala od dojatia (a tehotenských hormónov), radosti, z toho, že budem maminka a z toho aké máme šťastie a aký je to obrovský dar, že vo mne rastie nový život, neustále som ďakovala Bohu, že nám dal tento dar…...ako sme oznámili rodine, že budeme traja…..toľko som sa naplakala od šťastia....

Žiaľ plačem aj dnes....presne takto pred 6 mesiacmi v rovnako krásnu slnečnú nedeľu si prišiel na svet anjelik...tak veľmi mi chýbaš, stále myslím na to aký by si bol, či by si sa už prevracal z bruška na chrbátik, koľko by si sa smial či plakal alebo či by som ťa ešte vládala držať na rukách…..

Nedá sa to ani opísať...tá bolesť,je to ako keď človeku vytrhnú srdce z tela tým najbolestivejším spôsobom, polovicu mu len tak vezmú a zvyšok vrátia späť akoby sa nič nestalo, keď máte ďalej “žiť” a pritom nevládzete ani dýchať, neviete vstať z postele či vyjsť medzi ľudí, neviete či sa ešte vôbec niekedy budete smiať, či vás niečo ešte dokáže potešiť, či vôbec chcete ďalej žiť…….že sa každý deň tvárite, že ste v poriadku a potajomky doma plačete kedy sa len dá, ako vás boli keď každý deň po ceste do práce nachádzate na chodbách prázdny kočík, ako zabolí keď nová kolegyna povie, že ako ti je dobre, že ešte nemáš deti.....

Presne tak sa cítim synček, odvtedy čo nám oznámili, že si chorý, že sa ti už nedá pomôcť a že už nikdy nebudeš v mojej náruči…...ešte aj po toľkých mesiacoch niekedy neverím, že sa nám to naozaj stalo, že sme to všetko prežili…..

Ale idem ďalej synček môj, viem že by si to tak chcel, aby som už neplakala a aby som bola a šťastná a mala ešte zdravé detičky, veď tak si mi to aj aj v tom krásnom sne s tebou povedal....že mi chceš dať pusku na bruško lebo tam budem mať zdravé dieťatko ❤ Tak verím, že to čoskoro tak bude, že nám pošles bračeka alebo sestričku....

Baby, toto bude na dlhší čas posledná súťaž odo mňa, idem sa trochu meniť a oddychovať.

Dnes budeme hľadať inšpiratívneho človeka.

1. indícia: Tento človek vymyslel niečo, čo pozná celý svet.

2. indícia: Tento človek prežil väčšinu svojho života v 19. storočí. 

3. indícia: Táto žena svoj výmysel aj vyrobila a úspešne predávala. 

4. indícia: Firma, ktorú táto žena založila koncom 19. storočia, funguje dodnes.