Hra Mini Logix – Sekvencie http://www.kidsworld.sk/eshop/mini-logix-sekvencie/p-3464340.xhtml je skvelá mini hra na precvičenie logického myslenia. Obálka obsahuje 30 kartičiek a zastrúhanú ceruzku, teda sa môžete okamžite pustiť do logickej rozcvičky.

Úlohou je prepojiť cestičkou vrchnú časť kartičky so spodnou časťou. Cestička pozostáva z prvkov, ktoré po sebe nasledujú v takej pravidelnej postupnosti, ako je zadané navrchu kartičky.

Prvky možno spájať horizontálne a vertikálne, nie však diagonálne. Pravidelné opakovanie prvkov vnáša do hry rytmus, a to najmä vtedy, keď si prvky nahlas alebo v duchu pomenúvate (košík – jablko – hrozno, košík – jablko – hrozno, ...).

Hra je určená pre deti vo veku 6-10 rokov, no vďaka rytmickej stránke hry dokáže úlohy vyriešiť aj mladšie šikovné dieťa. Na obrázkoch vidíte cestičky, ktoré vytvoril 4,5-ročný chlapček. Taktiež tematicky sú kartičky sympatické aj mladším deťom: vesmír, zvieratá (africké, lesné, domáce, morské), ovocie a zelenina.

Vianoce už pomaly klopú na dvere a každá domácnosť za pár dní začne rozvoniavať tradičnými vianočnými dobrotami a koláčikmi. Deti si prídu na svoje a zabrať dostanú nielen ich brušká ale aj zúbky. A práve na zúbky bude číhať jedno z najrozšírenejších celosvetových ochorení – zubný kaz. Dobrou správou je, že aktuálne ma toto ochorenie klesajúcu tendenciu oproti minulosti, ale v globále platí, že je málo ľudí, ktorí sa môžu pochváliť tým, že majú všetky zuby kompletne zdravé. Preto je veľmi dôležité dbať na správnu hygienu a starostlivosť a tak preventívne chrániť zdravý chrup pred zubným kazom.

Ako sa teda správne starať o svoj chrup a naučiť to aj vaše dieťa? Pár základných a cenných rád nám poskytla odborníčka MDDr. Bc. Nina Joklová z polikliniky ProCare.

Kedy je najvhodnejšie začať?

To je základná a správna otázka. Dentálne IQ, čiže návyk by si malo každé dieťa osvojiť už v svojom rannom veku, nakoľko mu tento fakt môže napomôcť mať zdravé zuby aj v dospelosti. Špeciálne u detí je naozaj potrebné začať s prevenciou zubného kazu ešte pred samotným prerezaním zubov. Dôležité je rovnako spomenúť aj fakt, že pri tehotenstve sa budúce mamičky môžu tiež začať starať o chrup svojich budúcich ratolestí, nakoľko mliečne zuby sa tvoria už počas vnútromaternicového vývinu. Zubné tkanivá sú v priebehu svojho vývinu rovnako citlivé na nedostatok alebo prebytok niektorých živín, ako akékoľvek iné tkanivá vo vývoji. Preto by tehotné ženy mali dbať na dostatočný príjem pestrej palety vitamínov a minerálov. Stravovanie budúcich matiek počas tehotenstva má vplyv na vývoj mliečnych zubov ich detí. Preto je dôležité dodržiavať rady od lekárov a odborníkov a aj zdravú a vyváženú životosprávu. Napríklad nedostatočný prísun vitamínu A sa zvyčajne prejaví nesprávnym ukladaním vápnika do skloviny, a to následne spôsobuje, že sa detské zúbky môžu stať menej odolné. A keďže platí, že všetko je potrebné robiť s mierou, tak aj v prípade vitamínu A je nutné najmä v prvých troch mesiacoch tehotenstva dávať pozor aj na jeho veľké dávky. Nadbytok vitamínu A sa môže prejaviť vo forme rázštepov pier a podnebia. Dôležitý je aj vitamín D, a ak ho má  tehotná žena v tele málo,  tak môže spôsobiť poruchy ukladania vápnika do zubov jej dieťaťa. Tým pádom sa vyskytne menšia odolnosť zúbkov a aj oneskorené prerezávanie zubov. V odolnosti zubov hrá dôležitú úlohu aj fluór. Pre detské zuby je dôležitý dostatok flóru a to už pred samotným prerezaním zubov.

Aká je najlepšia prevencia?

Odpoveď je jednoduchá. Prevencia zubného kazu u dieťaťa sa skladá z troch základných krokov. A to zo správnej hygieny ústnej dutiny, rovnako správnej stravy a dostatočného prísunu fluóru. A je to práve fluór, o ktorom môžeme tvrdiť, že výrazne posilňuje sklovinu zubov a tým ju robí odolnejšou voči kyselinám, ktoré zvyknú narušiť tkanivá zubov. Obsah fluoridov v zubných pastách má zásadnú úlohu v prevencii zubného kazu u detí. Preto je dôležité, aby jeho dostatok mali aj deti, ktoré ešte zuby nemajú. Ešte raz zopakujem, že všetko platí s mierou a preto by sa mali minerály konzumovať len v odporučenom množstve, aby prípadne nevznikli poruchy z predávkovania. Zubný kaz vzniká aj tam, kde je nadbytok zubného povlaku. V prvom polroku života dieťaťa je nutné sledovať začínajúce sa prerezávanie zubov a ďasná. A miesta nad prerezávajúcimi sa zubami je vhodné čistiť navlhčenou handričkou. Rovnako sa treba postarať aj o zuby, ktoré sú čerstvo prerezané. Na hygienu ústnej dutiny treba myslieť aj pri podávaní rôznych liekov vo forme sirupov, ktoré obsahujú cukor. Aj v tomto prípade je vhodné prejsť zúbky a ďasná navlhčenou handričkou. Výnimkou sú umelé sladidlá, ktoré sa nepovažujú za príčinu vzniku zubného kazu. Ideálne je vybudovať u dieťaťa zvyk na obyčajnú čistú vodu. Ak sa ešte vrátime k tému fluóru, tak rodičia by mali sledovať, koľko fluóru prijíma ich dieťa,  nakoľko ho môže mať nadbytok pri nadmernom množstve spôsobenom prehĺtaním zubnej pasty. Tu netreba zabúdať na to, aby ste vaše dieťa naučili zubné pasty „vypľúvať“ a používali malé množstvá pasty vo veľkosti hrášku.

Viete, čo by mohli mať spoločné šedé myšky a žiarivo farebné vodové farby? Leo Lionni vedel písať krásne príbehy o myškách:  Frederik bola poľná myš, ktorá si robila zimné zásoby celkom ináč než ostatné. Kým tie zbierali zrná, orechy a slamu, Frederik sedel a naberal slnečné lúče, farby a slová. Keď sa počas zimy myškám zásoby minuli, nastali pre ne otupné dni a vtedy prišiel rad na Frederika: rozprával o slnečných lúčoch a myškám bolo teplejšie, rozprával o farbách a myškám sa zlepšila nálada, zarecitoval báseň a myšky mu tlieskali. A teraz, pozrite na svoje ruky! Viete, čo v nich chýba? Štetec. A k tomu fantastická sada 36 vodových farieb od Djeco: http://www.kidsworld.sk/…/sada-vodovych-far…/p-3464445.xhtml  

Takže, pustite sa do toho: maľujte len tak, skúmajte odtiene a sýtosť, alebo namaľujte napr. dráhu pre pretekárske autá.

Po zaschnutí na ňu položíte priehľadnú ochranu na podlahu a už môžu autá pretekať.

Tvorí sa Vám nadmerné množstvo materského mlieka? Máte už ho už plnú mrazničku? Darujte ho!

V tomto článku prinášam osobné skúsenosti s jeho darovaním do Banky materského mlieka v Roosveltovej nemonici v Banskej Bystrici. 

Ak chcete darovať mlieko, musíte spĺňať niekoľko základných kritérii. Musíte byť zdravá, nesmiete dlhodobo užívať žiadne lieky, nesmiete mať alergie... Ich kompletný zoznam je uvedený na tejto stránke. 

Odporúčam stať sa darkyňou čo najskôr po narodení dieťatka, pretože práve na začiatku dojčenia býva mlieka najviac a postupne sa jeho tvorba prispôsobuje potrebám bábätka a znižuje sa jeho nadprodukcia. Ja som začala darovať desať dní po pôrode. A ešte som mala pocit, že som mohla začať aj skôr. 

Aký je teda postup? Pokiaľ ste rodila v Roosveltovej nemocnici, pri prepustení ste dostala letáčik s informáciami, ako sa starať o novorodenca. V tejto brožúre je telefónne číslo na sestru z novorodeneckého oddelenia. Prípadne môžete napísať mail a sestra sa Vám spätne ozve. S ňou sa dohodnete na osobnom stretnutí. Musíte ísť na oddelenie šestonedelia, kde Vám podá základné informácie o fungovaní darocovstva. Potom Vám vezme rôzne výtery - z nosa, z hrdla a z konečníka (toho som sa trochu obávala, ale poslala ma na toaletu a tam som si vzorku odobrala sama) zoberie Vám krv a odstriekate si trochu mliečka do skúmavky. Potom Vám dá prázdne sterilné fľaše podľa toho, akú veľkú máte nadprodukciu mlieka. 

Výsledky vyšetrení budú až o niekoľko dní, ale mlieko už darujete. Ak sa Vám nikto z nemocnice neozve, znamená to, že všetky výtery sú v poriadku. Ak áno, dohodnete sa so setrou na ďalšom postupe. 

Meluzína oblizuje krov strechy a hrá na škridlu ako na cimbal. Na stole dohárajú adventné sviece a stekajúci vosk modeluje vianočné sochy po krajoch venca. Vôňa škorice a klinčekov vo varenom víne šteklí chuťové poháriky jazyka. Zo šálky sa ťahá para a krúti sa do špirálky ako v reklame na kávu.

Zabalená v deke podídem k oknu a otvorím ho dokorán. Tvár mi pokryje ľadový zábal a korenistú vôňu vína usekne mrazivo ostrý vzduch. Vonku je ticho. Anjelské zvonivé ticho.

Zahľadím sa na panelák oproti. V oknách sa mihocú svetielka stromčekov a sem tam sa mihne postava.

Cez Vianoce si málokto zastiera okná. Všimli ste si to? Každý akoby sa chcel pochváliť svojim kúskom šťastia a okná, malé výklady ich životov prezrádzajú príbehy ľudí z bytov oproti.

Na nahej pokožke ma popŕhli husia koža. Zatvorím okno a pritúlim sa k nemu na gauč. Ľadové nohy si poprepletám pomedzi tie teplé...

Maaam, Maaamaaam... Späť do reality. Facka. Volá sa dieťa. Snažím sa ešte zachytiť kdesi v pare sa strácajúci vzdušný zámok, poskladaný z nedosiahnuteľných snov a pekných spomienok. Áno, aj takto nejako vyzerali kedysi naše Vianoce. A dnes... Maaam, Mamaaa.

O ergonomickom noseni sa zvykne hovorit ako o zdravom noseni, no nie kazdy tusi alebo vie, co sa za tymto spojenim skryva. A nakolko obrazky niekedy mozu byt vystiznejsie nez slova, rozhodla som sa poprosit mojho manzela, aby mi nafotil par porovnavacich fotiek v klokanke a ergonosici (ergonomickom nosici). Na nich by som sa vam pokusila popisat zakladne rozdiely medzi ergo a neergo nosenim a nosicmi.

Musim podotknut, ze klokanku som mala na sebe prvy raz. Taktiez moj syn bol v nej po prvykrat. Tento clanok som sa rozhodla spracovat ako vizualneho pomocnika a pomocku pre mamy, ktore by rady nosili svoje dietatko, no nepoznaju rozdiely medzi vhodnym nosicom na nosenie a klokankou. Mozno im pomozu moje postrehy, rady ci poznatky, ktore som doposial o ergonoseni nazbierala a verim, ze sa rozhodnu pre vhodne nositko pre svoje dietatko 😉. Clanok je stiahnuty z mojej FB stranky Mama ma nosi s laskou https://goo.gl/L6oRii .

‪#‎ergonomickenosenie‬ ‪#‎klokankaverzusergonosic‬ ‪#‎manduca‬ 
Dakujem Brano Novak Photography (FB), www.branonovak.com

ergonosic: Manduca

1. Podla mna jeden z najzavaznejsich a najdolezitejsich rozdielov medzi ergo a neergo nosicmi (klokankami) predstavuje to, ze dietatko v klokanke nie je spravne podsadene, nakolko to klokanka neumoznuje. V klokanke dietatko proste nie je mozne podsadit, dietatko v nej visi. Preto sa aj klokankam zvykne vystizne hovorit visitka. Na fotke je vidiet, ze latka klokanky nesiaha od kolienka po kolienko. Medzi nozkami je uzky pas latky, aj ked musim podotknut, ze tato klokanka je z tych mierne hybridnych a pas medzi nohami nie je az taky uzky, ako je to vidiet u inych (horsich) znaciek. Dietatko vsak v klokanke visi za genitalie, co mu zrejme neprospieva a nie je mu to ani prijemne ci pohodlne. 

Oproti tomu v ergonomickom nosici je dietatko pekne podsadene, co znamena, ze ma kolienka vyssie nez zadocek a nozicky z pohladu spredu pripominaju pismeno „M“. Takejto polohe koncatin zvykneme hovorit abdukcno - flekcne postavenie, a pri noseni je toto postavenie koncatin povazovane za prospesne pre dieta aj z pohladu spravneho vyvinu bedrovych klbov. Pri tomto postaveni totiz nasiroko roztiahnute dolne koncatiny zvieraju ziaduci 90-100 stupnovy uhol odporucany aj ortopedmi pre spravny vyvin bedrovych klbov. Takto nasiroko roztiahnute nozicky zafixovane nosicom v dobrej polohe mozu nahradit aj balenie nasiroko ci pouzivanie pomocok typu Pavlikove remence a pod. (odporucam konzultovat s ortopedom, ale mam uz aj vlastne pozitivne skusenosti s mamickami, ktorych deti mali odchylky vo vyvine oproti norme a rozhodli sa namiesto pomocok na korekturu pouzit satku ci ergonosic. Po par tyzdnoch intenzivneho nosenia dosiahli velmi priaznive vysledky potvrdene vysetreniami u ortopedov).

2. Chrbtova opierka klokanky neposkytuje dietatku dostatocnu oporu chrbtice - casto byva vystuzena natolko, ze nekopiruje prirodzene zaobleny chrbatik dietatka, ale naopak, nuti ho neprimerane sa vystierat, ba az prehybat do luku. Mensim detom, ktore este dobre nedrzia hlavicku, cize u nich este neprebehlo spevnenie v oblasti krcnej chrbtice (cca 3.-4. mesiac), neposkytuje vobec oporu v oblasti krcnej chrbtice. Tym, ze dietatko v klokanke visi a nie je podsadene, vyvija sa zbytocne neprijemny tlak na krcnu chrbticu, co moze viest k predrazdovaniu CNS (deti mozu byt placlive ci nervozne). Tato klokanka je z tych lepsich na trhu, jej chrbtova opierka nie je uplne vystuzena, resp. je vystuzena makkym materialom, takze sa z velkej casti dokaze prisposobit aj chrbatiku dietatka.

Chrbtova opierka ergonosica je vyrobena z makkej tkaniny, v tomto pripade je to 100% biobavlna. Takto je chrbtova opierka prijemne makka a prirodzene kopiruje telicko dietatka, teda aj jeho chrbatik po celej jeho dlzke (v krcnej, hrudnej aj bedrovej oblasti). Tym, ze je dietatko v ergonosici podsadene (ma nasiroko roztiahnute nozicky s kolienkami vyssie nez zadocek), sa jeho chrbatik prirodzene zagulati (zagulatenie zodpoveda stupnu vyvoja dietatka - inak vyzera v satke ci nosici totalne gulaty chrbatik novorodenca a inak zasa chrbatik rocneho dietatka, ktore uz sedi a chodi). Hlavka dietatka spociva na hrudi matky, nevyvija sa ziaden tlak na krcnu chrbticu.

„Zbláznil si sa?“ opýtal sa ma nechápavo.  Prišiel som k nemu a vytrhol som  mu hadičku z ruky. „Je to len obyčajná glukóza.“ Povedal mi. Stále neviem, či mu môžem dôverovať. „Prečo by som jej mal ubližovať?“ pýtal sa ďalej. „Započul som niečo o tom, že som ju nenechal v bezpečí a s ľuďmi, ktorým môžem veriť.“ „Skôr by si sa mala zaujímať o ňu.“ Ukázal hlavou na Martinu. „Vôbec sa mi nepáči, že je tu. Nechce sa od Lenky pohnúť ani na krok.“ „Ona je úplne neškodná.“ Povedal som mu. Trochu som sa upokojil. To, že je Lenka v nebezpečí, mohlo byť iba klamstvo, aby ma ešte viac zmiatol. Vedel, že tak nepôjdem za ním, ale budem sa ponáhľať k nej. Do riti! Znovu ma dobehol...

                        Sadol som si na sedačku vedľa Martiny. Lenka ležala na mojej posteli. Mala na krku golier, aby nemohla hýbať hlavou. Vyzerala takmer ako mŕtva. Viem, že ešte žije, počujem ako pokojne dýcha. Nevie o ničom, čo sa stalo. Maťa ju drží za ruku a tečú jej slzy po lícach. Neviem, čo robiť v takejto situácii. Pohladil som ju po pleci. Otočila sa ku mne. Oči mala červené a plné sĺz. „Bude v poriadku?“ opýtala sa ma. „Je v poriadku.“ Odpovedal som jej v prítomnom čase, aby som ju upokojil.  Utrela si opakom ruky slzy z líc a hodila sa mi okolo krku. Možno naozaj nie je až taká zlá. Pochopil som, že mi Lenku nechcela ukradnúť len pre seba.  Bojí sa o ňu. Má ju rovnako rada ako ja.  Predsa len by sme mohli byť priatelia... Je asi  správny čas vysvetliť jej, čo sa deje. „Zavri oči, prosím.“ Neveriacky na mňa pozrela. „Prečo? Nechcem ísť nikam od nej.“ „Nepôjdeme nikam. Ostaneme pri nej.“ Sklonila hlavu a tvárou sa oprela o moje rameno. Ukázal som jej Lenku, aká bola šťastná s ňou, kým ma nepoznala. Ukázal som jej nás dvoch s Lenkou. Nás troch všetkých. Ukázal som jej, ako veľmi  ju má Lenka rada. Ukázal som jej aj to, že je pre ňu stále tá najdôležitejšia osoba na svete. Bola z toho mierne zmätená. „Takže vy obaja vidíte  myšlienky?“ „Nie len to. Sme proste iní. Vidíme a počujeme svoje myšlienky, minulosť, spomienky, pocity, proste všetko.“ „A to, že sme tu znamená čo?“ „Len to, že sa dokážeme premiestňovať. Môžeme ísť kamkoľvek. Hocikde, kde si len zmyslíme. Pomyslíme na to miesto a sme tam. Zvyčajne necestujeme takto. Pôvodné telo ostáva nehybne čakať na mieste odkiaľ sa premiestňujeme.“ „Prečo som tu ja? Veď ja nie som ako vy.“ „Čo som ťa tam mal nechať, aby ťa zabil? Potom by ona zabila mňa.“ Pousmial som sa. Myslím, že som ju trochu upokojil. Teda, aspoň prestala plakať. Usmiala sa na Lenku a znovu ju chytila za ruku.

+++

           Otvorila som oči. Nepríjemne ma rezali a pálili. Nemohla som pohnúť hlavou. Mala som ju zafixovanú v golieri.  Cítila som vôňu vanilkovej cigary. Viem, že som u Logana v Kanade. Niekto ma drží za ruku. Nie je to Logan. Je to ženská ruka. Je menšia ako Loganova. Martina? Čo tu robí? Ako sa sem dostala? Prečo sme tu? Skúsila som pohnúť druhou rukou ale ucítila som v nej niečo pichľavé. Kanyla?  Čo to má všetko znamenať? Nohami hýbať môžem. Skopala som zo seba prikrývku. Aspoň na seba upozorním a aj tak mi bolo teplo. „Už si hore?“ opýtala sa ma Maťa rozospatým hlasom. Postavila sa nado mňa, aby som ju videla.  Chcela som jej odpovedať, no ešte ma celkom nepočúval hlas.  „Ako sa cítiš?“ pýtala sa. „Dobre.“ Odpovedala som jej tak potichu, že to bolo sotva počuť. No tak, vzchop sa! „Čo sa stalo?“ opýtala som sa potichu. To už prišiel do izby aj Logan. Cítila som ho. „Ako sa cítiš?“ opýtal sa aj on. „Je to celkom dobré, pomaly sa mi vracia hlas.“ Zašepkala som. „Dnes sa na teba príde pozrieť doktor. Nepredpokladal, že sa preberieš takto skoro.“ Čože? Doktor?  Prečo?  A prečo tu vlastne ležím?  Povie mi konečne niekto, čo sa stalo. Do miestnosti vošiel aj Loganov otec. „Anthony je tiež iný, nemusíš sa ničoho obávať. Je to najlepší doktor akého poznám.“ Prehovoril na mňa našou rečou. Pozrela som na Maťu a ju to nijako neznepokojilo. „Už mi poviete, čo sa stalo?“ Začínala som byť podráždená.  „Našiel nás znovu. Ty si odpadla a máš zrejme otras mozgu. Nemalo by to byť nič vážne. Otec nás sem premiestnil a zachránil nám tak život všetkým.“ Povedal Logan. Hovoril našim jazykom. Bolo mi jasné, že nechce, aby sa tým Martina znepokojovala. „Vie to už?“ opýtala som sa ich a pohľad som namierila na Maťu. „Vie.“ Odpovedal mi znovu Logan. „Nechajte nás s ňou osamote. Chcem sa s ňou porozprávať.“ Logan vyzeral trochu sklamane, ale nakoniec odišiel bez zbytočných rečí. Počkala som kým za sebou zavrú dvere. „Mrzí ma to.“ Povedala som jej.  „Zlatko... Nič ťa nemusí mrzieť.“ Posadila sa ku mne na posteľ. „ Vďaka Loganovi stále žijem. Za to mu budem  vďačná do konca života.“ Chcelo sa mi plakať. Pamätám si, že som stratila vedomie a nebyť Logana a jeho otca, nebola by som nažive. „Vieš o všetkom?“ „Logan mi o tom hovoril. Niečo mi aj ukázal. Nevedela som, že sa vás nieto snaží zabiť. Prečo si mi o tom nič nepovedala?“ „Snažila som sa ťa pred tým uchrániť a mojou vinou si mohla zomrieť.“ „Nie zlatíčko . Nebola to tvoja vina. Nemohla si nič urobiť. Už chápem prečo ťa Logan od začiatku tak priťahoval. Verila si mu, zatiaľ čo ja som ho podozrievala, ale on ti nikdy nechcel ublížiť.“ „Maťa...“ povzdychla som si. „Ako dlho tu takto ležím?“ „Už je to skoro týždeň. Dnes je štvrtok.“ To snáď nie je možné. Čo, do pekla, sa stalo, že ma to vyradilo na tak dlho? Niekto zaklopal. „Nechcem vás vyrušovať, ale prišiel doktor a chcel by sa na teba pozrieť.“ Oznámil mi Loganov otec. „Vraj prišiel doktor.“ Tlmočila som Mati. Zoskočila z postele.  „Dobre. Pôjdem. Potom sa hneď k tebe vrátim.“ Pohladila ma po vlasoch. „Ďakujem.“ Usmiala som sa na ňu.

            Anthony má asi päťdesiat rokov. Možno ročník Loganovho otca. „Máte nejaké bolesti?“ opýtal sa ma s patričným odstupom. Zdalo sa mi, že sa ma bojí. „Teraz žiadne.“ Odpovedala som. „A mala ste nejaké pred tým?“ „Bolí ma len ruka.“ Trochu som podvihla ruku, v ktorej som mala zavedenú kanylu.  „To už môžem vybrať. Ak ste pri vedomí, nebudete to už potrebovať.“ Oznovu odmeraná reakcia. Snažil sa odo mňa držať, čo najďalej. „Čo sa deje? Snáď sa ma nebojíte?“ Trochu sa zarazil. Zrejme nečakal takúto otázku. „Myslím, že moje obavy sú adekvátne, slečna. Počul som toho o vás dosť.“ „Nemusíte si robiť starosti. Neplánujem vám nijako ublížiť.“ „Veď práve, slečna. Vy toho veľa nestíhate plánovať.“ A dosť! Som zvedavá, kto mu čo o mne narozprával. Nikomu som ani vedome a ani nevedome, neublížila. „Nemal by ste veriť všetkému, čo vám povedia. Myslela som, že ste lekár, mal by ste brať ľudí bez rozdielu.“ „Zdá sa vám, že k vám pristupujem málo profesionálne?“ Idiot... „Tak som to nemyslela. Kto vám o mne hovoril? Je váš zdroj dostatočne dôveryhodný?“ Posadil sa ku mne. „Pokúste sa pomaly otočiť hlavu doprava.“ No jasné, samozrejme. Veď prečo nie? Hlavou nemôžem ani pohnúť. „Bohužiaľ, to nepôjde.“ Oznámila som mu ironicky. Rozopol klipsu na ľavej strane golieru. „Skúste to znovu.“ „Neodpovedal ste na moju otázku, či je váš zdroj dôveryhodný.“ Otočila som hlavu doprava. Trochu ma zabolelo v oblasti spánku. „Povedzte mi vy, slečna. Ako veľmi dôverujete človeku, ktorého milujete?“ Pomaly mi otočil hlavu späť. „Bezvýhradne.“ Odpovedala som s pohľadom namiereným priamo do jeho očí. „Tak potom iste chápete moju obozretnosť voči vám. Otočte hlavu doľava, prosím.“ Otočila som ju. Nič ma nebolelo.  „V poriadku?“ opýtal sa. „Áno.“ „Ak dovolíte.“ Dvihol mi ruku. Čakala som, čo vlastne chce. „Potrebujem kvapku vašej krvi.“ Podala som mu ukazovák. Podvedome. Neuvedomila som si žiadnu súvislosť. Je to predsa len odber krvi. „Iný prst, prosím.“ Zazrel po mne. Ako by som mu chcela odhryznúť hlavu... Podala som mu prostredník. Snáď bude spokojný. Bol. Otrel ho alkoholom a pichol mi do neho malou ihlou. Do malej tuby nabral dve alebo tri kvapky. „Potrebujem zistiť, či máte správnu hladinu cukru, bude to trvať necelú minútu.“ Odišiel k stolu pri dverách. Naozaj trvalo veľmi krátko, kým prístroj zapípal. Chvíľu kontroloval výsledky na monitore a porovnával ich s papierom v ruke. „Je všetko v poriadku?“ opýtala som sa ho. Chvíľu mlčal. „Myslím, že áno. Je až neuveriteľné, ako rýchlo ste sa zotavili.“ Znovu sa vrátil ku mne. Sadol si na kraj postele. „Ak chcete, môžete sa skúsiť posadiť. Ale len posadiť.“ Podával mi ruky. Nedôverčivo. Najprv dokonca cukol. „Pozerajte priamo pred seba, nikam inam.“ To teraz neviem, či sa obáva, že ho uškvarím pohľadom, alebo je to naozaj potrebné. „Netočí sa vám hlava?“ pustil ma. „Nie.“  Vydýchla som. „Skúste sa poobzerať.“ V pohode. Kde to som? Je to Loganova izba? Alebo nejaká hosťovská? Je zaujímavá, celá obložená dreveným obkladom. Vyžaruje z nej teplo. „Smiem si dať nohy do tureckého sedu?“ opýtala som sa. „Ak to dokážete.“ Mykol plecom. Vybral z náprsného vrecka malú baterku, ktorá vyzerala skôr ako pero. „Pozerajte sa na môj prst.“ Dobre sa ubezpečil, či nie je v mojom zornom poli. Začínala som pociťovať pyšnosť.  Niekto oveľa vyspelejší má predo mnou takýto rešpekt? Fakt?  Zaškvŕkalo mi v bruchu. No ďakujem pekne. Po týždni bez jedla len s infúziou s cukrom, by sa patrilo niečo zjesť. „Kedy môžem začať znovu jesť?“ opýtala som sa, keď odložil baterku. „Oči sú v poriadku. Mozog pravdepodobne tiež. Motorické funkcie rovnako. Pokiaľ máte hlad, odporúčam vám začať dnes niečím diétnym. Ak vám nebude zle, zajtra už môžete jesť normálne. Ale pár dní žiadna káva ani cigarety. Beriete antikoncepciu?“ Nie je to tak trochu osobná otázka?  Alebo je okrem iného aj gynekológom? „Neberiem žiadne tabletky. Nechávam si pichať injekcie.“ „Všetky tieto aspekty by totiž mohli ovplyvniť váš stav a mohlo by sa stať, že by váš organizmus znovu skolaboval.“ „Viete mi povedať, čo sa mi vlastne stalo?“ Prosím, nech to vie aspoň on, keď už nikto na túto moju otázku doteraz neodpovedal. „Nedokážem to presne určiť. Podľa toho, čo mi povedal Logan, vás podľa všetkého zasiahla nejaká vlna neznámej energie. Nevedel som však presne určiť, aký dopad by to mohlo mať na vás. Očakával som, že sa preberiete neskôr, ak sa vôbec preberiete. Zdá sa, že to nebola silná energia. Šlo len o to, aby vás vyradila na krátky čas. Čo si z toho okamihu pamätáte vy?“ „Stála som medzi dverami do spálne a začalo mi hučať v hlave. Bolo to akoby som hlavu mala priamo pri lodnej trúbe. Po niekoľkých sekundách sa to už nedalo vydržať. Potom som mala pocit, ako keby do mňa niečo veľkou silou narazilo a zrazilo ma to k zemi, ale nič som nevidela. Viem, že som si udrela hlavu pri dopade na zem a viac si už nepamätám.“ „Takže tá energia prišla zpredu? Čo  bolo pred vami?“ „Gauč a potom je tam už len stena.“ Agáta... Za tou stenou je predsa jej byt. Ale prečo by na mňa takto útočila? Anthony vybral z tašky prístroj na vyšetrenie sluchu a kázal mi, aby som otočila hlavu nabok. Ten zvuk ich nijako nepoškodil, bola to len myšlienka. Ten zvuk bol len v mojej hlave. „Myslím, že ste v poriadku.“ Prehlásil a zdvihol sa. „ Moja úloha tu končí. Ak by sa vám priťažilo povedzte o tom Thomasovi, on mi dá vedieť.“ „Ďakujem.“ Pokorne som poďakovala. Mala som pocit, že sa silou mocou snaží utiecť. Nebudem ho zdržiavať, ale Logan by si za tie reči, čo mu nehovoril, zaslúžil poza uši.

           Len, čo Anthony odišiel, vrátila sa nazad Maťa. Logan ho určite spovedá na chodbe. „Tak čo? Je všetko v poriadku?“ opýtala sa. „Myslím, že áno.“ Usmiala som sa na ňu. „Chvalabohu, mala som o teba strach.“ Ukázala som jej nech ide ku mne na posteľ. Objala ma. Ďakujem všetkým za to, že ju mám. Bez nej by som tu dnes už nebola. Dokáže človek milovať dvoch ľudí? Nehovorím o sexuálnej orientácii, ale dokáže človek mať skutočne rád viac, než len jedného človeka? Môže. Tak ako každá matka ma svoje srdce rozdelené na toľko častí, koľko má detí, tak aj ja mám svoje srdce rozdelené na dve presné polovice. Jedna patrí Martine a druhá Loganovi.

Balíky posieláme do 21.12.2015,dovtedy vieme zaručiť aby sa doručili na Vašu poštu do Vianoc.Od dnes do pondelka máte poštovné zdarma 1.triedou🙂 Tak šup šup na našu stránku www.simfashion.sk vybaviť ešte posledné nákupy.Poštovné Vám odrátame automaticky pri vybavovaní objednávok..

Na obrázku je ukážka, čo všetko sa nachádza na pár cm2 v bežnom nečistenom matraci v domácnosti. Viete ,že možno aj Vy na takomto niečom práve ležíte? Prach, špina , zvyšky kože.. Aj na toto máme riešenie!

Sofinka a vila Zuzka 

Kde bolo  tam bolo, zila raz zubkova vila. Volala sa Zuzka. Zubkova vila Zuzka vzdy vedela komu ,kedy vypadol zubok. V jednom dome macicke Sofinke sa zacal kyvat zubok. .Vila sa potesila ,ze ju za  chvilu navstivi a za zubok jej tam necha eurko. Kazdy vecer sa vila Zuzka pozerala do svojho carovneho zrkadla, ci uz macicke Sofinke nevypadol zubok. Zubok nechcel ist von.Lepsie mu bolo v macickinych ustockach .Drzal sa tam zubami -nechtami az raz........Macicka Sofinka s chutou zahryzla do jablcka ,zubok ostal v jablcku.Sofinka utekala za svojou mamickou,zubok z jablcka vybrali a vycistili. Vecer ho dali k oknu,aby ho vila Zuzka dlho nehladala. Vila Zuzka sa kazdy vecer pozerala do svojho carovneho zrkadla. A co nevidi ? macickin zubok caka na nu .. Ta rychlo prisla, potichucky,zubol zobrala ,zan dala Sofinke euro. Rano to videla macicka Sofi a potesila sa. Za euro od vily si kupila dalsie jablcko ,lebo vie ,ze o zubky sa musi stale starat   🙂

Oslahana dazdom a vetrom nepohody, tuzila som zase vidiet slnko. Vybrala som nam vulkanicku vypuklinu zeme leziacu v Atlantickom oceane. Lezi 580 km zapadne od pobrezia Maroka a 980km juhozapadne od Lisabonu. Vyhovovalo nam ,ze let nebol dlhy a po 4 hodinach prijemneho letu z Edinburghu sme pristali na pristavajucej drahe vycnievajucej do mora nedaleko hlavneho mesta Funchal. Ostrov je naozaj jeden velky kopec vulkanickeho povodu prebrazdeny polickami zeme na ktorych rastu tropicke rastliny a ovocie. Nas s detmi cakala vilka na juznom pobrezi, vysoko na konci s vyhladom na Atlantik, obklopena bananovymi plantazami. Ich zelene listy suchotali v tepom jemnom vetriku. Hned prve rano som s pozitkom ochutnala na ranajky male zlte bananiky od farmara. Zvnutra mali oranzovy odtien a sladku chut . Aj napriek tomu ze bol december, vsetko kvitlo a ovocie dozrievalo. Na ostrove nie su ziadne prirodzene piesocne plaze, len umelo vytvorene. Moje deti si zamilovali plaz v Cathlete s pieskom dovezenym z Maroka.  Prechadzala som po nom bosimi nohami a deti zatial santili vo vlnach atlantiku. Nejeden vecer sme stravili v restauracii, kde sme ochutnali Bolo de caco tradicny potrugalsky chlieb a jedla z morskych plodov. Ocarili nas tradicne potrugalske latky, vysivky, koberce.  Starsi muzi s tmavou pokozkou vysedavali v malych krcmickach a tempo ako by bolo pomalsie....Vecer som sedela na verande a koncert mi robili cvrckovia. Citila som nesmierny pokoj a bezpecie...daleko od vsetkeho zhonu a stresu..daleko od nepokojnej europskej pevniny. Nas maly raj..kde sme boli stastni a kde sa chceme urcite vratit. Spomienky nanho nas budu hriat celu zimu.

Je tichý večer. A zrazu ...ÁÁÁÁÁuuu....Mamíííííííí !!!! Ozýva sa z kúpeľne veľký detský krik...Bežím rýchlo, čo sa deje....

Mami, kýve sa mi zúbok, bojím sa, čo ak mi v noci vypadne a ja ho spapám?..kričí moja dcérka Lenka na mňa...

Hmm, Leni zúbok musí von....Ved drží len na kúšteku!

Nie, nie ja nechcem....

Neviem ako dalej a tak skúsim známu vetu: Keď si vytrhneš zúbok, dáš ho pod vankúšik, príde zúbková víla...zoberie zúbok a tebe pod vankúšikom nechá darček !

Dcérka sa zamyslí....Mami? A chodí aj k neposlušným deťom? (zasmejem sa :- ) )

Ahoj,

volám sa Natálka a v januári budem mať 6 rokov. U mňa ešte zúbková víla nebola ,ale predstavujem si ju ako krásnu bytosť,ktorá vymení pod vankúšom vypadnutý zúbok.

Troška bližšie Vám ju predstavím pomocou malej básničky a kresbičky (v prílohe) a pomocou mojej mamičky 🙂

List Zubilke (zúbkovej víle)

Ku mne si ešte neprišla,

krásna víla zúbková.

Dobrý deň, rada by som sa s dcérkami zapojila do súťaže so zúbkovou vílou,ktorá je vyhlásená v skupinke Schill na Modrom koníkovi, vedená som tam ako @irenaliza.

Som maminkou 4 dcérok 10,7,4 ročnej a naša najmladšia má 1 a pol.

Keď som ja bola malá o zúbkovej víle som nepočula, ani si nepamätám, že by mi doniesla niečo a ani som si zúbky nedávala pod vankúš. Ani mojej najstaršej dcérke som o zúbkovej víle nehovorila, ale pri pozeraní rozprávok a aj v niektorých knižkách počula o deťoch, ktorým zúbková víla nosí zlatú mincu pri pekných zúbkoch ale aj pastu a kefku,ak vypadnutý zúbok bol škaredý.  Naša najstaršia išla do 1.ročníka a ešte mala všetky zúbky, bola smutná,že ostatným detičkám zúbky padajú a jej nie. Rozprávali sme sa, že predsa zúbky vedia, kedy majú vypadnúť a asi sa im v jej ústočkach páči. Ale... Až raz, zrazu dcérka prišla o úsmevom a radosťou a ukazovala mami, pozri začal sa mi kývať zub. A tak každý deň čakala, kedy vypadne a konečne aj ona bude mať dieru a narastú jej "dospelácke" zuby. a hlavne, že jej za zúbok zúbková víla niečo donesie. Nakoniec sa dočkala a zúbok vypadol a, keď išla spať zúbok dala pod vankúš ale mala strach, čo ak sa jej zúbok víle nebude páčiť a nič jej nedonesie...Ale ráno bol krik a radosť,výskanie, zúbková víla doniesla mincu a aj dva balíčky koníčkov-jeden si nechala a s druhým sa podelila aj so svojou mladšou 4 ročnou sestrou. A tak dcérka ešte , keď jej vypadol ďalší a potom tretí zúbok, stále chcela, aby jej víla niečo doniesla. Postupne sme sa dohodlli, že víla nenosí darček po vypadnutom každom zúbku, lebo má na starosti veľa detičiek a tak musí rozdať darčeky aj iných de)tom, ale ešte jej dva krát doniesla- opäť mince a malú hračku.

A potom aj naa druhá dcérka, ktorá tak trochu závidela, aj ke´d stále niečo od zúbkovej víly jej staršia sestrička dala, aj tak chcela, aby iba jej doniesla a stalo sa. Opäť prvý zúbok vypadol a zúbková víla doniesla mincu a gumičky, super, vtedy dcérky skákali od radosti a spievali pesničky zúbkovej víle, lebo je veľmi dobrá.

A teraz aj naša 4 ročná dcérka by chcela a pýta sa, kedy aj je zúbková víla donesie a kedy jej vypadne prvý zub a teraz už jej staršie sestry jej rozprávajú, že musí počkať a určite donesie, veď ešte jej zúbky sú krásne a má  čas a tak sa tím, kedy opäť príde, veď ešte máme 2 dcérky , ktoré navštívi víla . A dcérky, keď svojej sestričke rozprávajú a bavia sa spolu, je super ich počúvať, lebo podľa nich je zúbková víla krásna s krídla, má dlhé šaty, usmieva sa a rada spieva a tancuje a tak dcérky pre Vás v SCHILL Dental Clinic vyrobili podľa seba dve zúbkové víly, ktoré pre Vás majú od dcérok prianie KRÁSNE VIANOCE a tak sa pripájam aj ja a prajem všetkým v Schill Dental Clinic krásne sviatky a v Novom roku iba milých pacientov.

Zubkova vila Belinka a princezna Zari.

Princezna Zari byvala v krasnom zamku. Vsetko tam bolo biele, ciste ako zubky princeznej. Ale nie vzdy tomu bolo tak.....Zarka ma rada sladkosti., co zubkova vila Belinka nerada vidi ."ved sa jej pokazia zubky, ked bude iba kolaciky papat " hovori Belinka. Zarinka papala kazdy den kolaciky, palacinky, ,ktore ich kuchar piekol,lebo to ma rada princeznicka. 

Prislo na slova zubkovej vily. Zarinku zacal boliet zubok. Kralovna maminka ju zobrala k zubarovi. Ujo zubar len pokrutil hlavou " v zubku mas dieru ako svet .myslis si, ze zubkova vila Ti nieco donesie ,ked budes mat pokazene zubky? Musis si ich pekne umyvat a jest aj ovocie a zeleninu a nie len sladkosti . " Ujo zubar zubok opravil a Zari vysla z ordinacie smutna. Myslela si, ze kazdemu dietatu ,ktoremu vypadne zubok vila nieco donesie.Zlakla sa. Odvtedy si princezna umyva zubky a papa ovocie.  .Jej zubky su zdrave a biele. .Zarinke sa to pacilo, a cakala kedy sa jej zacne kyvat zubok .Aj Belinka to uz cakala. Zarinkin zubok sa kyval coraz viac. Raz pri cisteni zubkov princznej nieco cvrnglo. do umyvadla. nevedela co to bolo,.Zistila to  az ked sa usmiala do zrkadla. . Chyba jej kyvajuci zubok. Ale kde ho najde ,ked ho nema ? Zari zacala plakat. kralovna mala dobry napad a zubok spolocnymi silami vytiahli z umyvadla . Umyli ho  a princezna si ho dala  pod vankus a zaspinkala. Zelala  si, aby jej vila zan doniesla malinku plysovu macicku. Zubkova vila prisla  potichucky  v noci, potesila sa krasnemu zdravemu a bielemu zubku a Zarinke zan dala to  co si zelala. Rano v kralovstve  bolo teda radosti. .Urcite ste to aj vy deti  poculi. 🙂 Preto umyvajte si zubky ,aby aj Vam zubkova vila Belinka doniesla to, co si zelate. 

V krajine

kde každý veselý je,

v zúbkovom kráľovstve si žili

krásne dve zúbkové víly.

Keď zúbok deťom vypadol už,

dali si ho pod vankúš.

Zúbková víla

Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami, tam, kde končila dúha, bývala jedna víla, ktorá sa volala Olívia. Bola veľmi svedomitá a mala veľmi dôležitú úlohu. Celý deň si zapisovala a dávala pozor na to, ktorému dieťaťu vypadol zúbok, aby ich mohla obdariť malých darčekom. Viedla si zoznam a tam poctivo zapisovala mená detí. Večer chodila k deťom a keď spali, vybrala im spod vankúša mliečne zúbka a vložila tam malú drobnosť. Sem tam jej tam pribudlo meno rýchlo, keď ujo zubár, alebo pani zubárka narýchlo vytiahli deťom prvé mliečne zúbky. Väčšinu detí však mala v zozname a dopisovala, vyškrtávala a pripisovala nové mená. Jedného dňa sa pozrela na zoznam a rozhodla sa skontrolovať deti v meste na Slovensku, ktoré si večer vložili zúbok pod vankúš, aby tam ráno našli nejaký malý darček. Mala veľmi rada ten pocit, keď sa deti tešili. Milovala ich rozžiarené očká a úprimnú radosť. Ako tak lietala z domčeka do domčeka, uvidela jedno malé dievčatko, ktoré usedavo plakalo. Nazrela do svojho zoznamu a videla zapísané meno dievčatka zelenou farbou. Znamenalo to, že mu mal zúbok každú chvíľu vypadnúť. Dievčatko sedelo a plakalo. Zúbok sa kýval a mamička stála pri dievčatku a utešovala ju, že čoskoro ju navštívi Zúbková víla. Ona ich však pozorovala a posielala dievčatku energiu, aby ju to vôbec nebolelo. Kristínka, lebo tak sa dievčatko volalo, si vreckovkou kývala zúbok a čakala, kedy to už konečne bude.

Mamička priniesla dievčatku jabĺčko a povedala, že nech nechá zúbok tak a dá si kúsok jabĺčka. Kristínka nechcela a ale nakoniec sa nechala presvedčiť. Keď zahryzla do jabĺčka, odrazu pocítila maličkú bolesť a keď sa pozrela, zubček bol tam. Rýchlo si išla vypláchnuť pusu a vybrala zub, položila ho pod vankúš a ľahla si spať. Zúbková víla sa veľmi potešila a vydýchla si. Keď Kristínka zaspala, rýchlo vytiahla zúbok spod vankúša a vložila tam darček. Rýchlo odišla potešiť a obzerať aj iné deti, aby aj ony mohli dostať darček.

Ahojky tato tema nas velmi zaujala 🙂) hlavne preto ze akurat sa nam kyval horny zub  a prave dnes vypadol 🙂 Mojmu Oliverovi je to moj 7 rocny syncek 🙂 tak som mu povedala aby porozpraval ako si taku vilu predstavuje 🙂 Takze takto citujem Oliho : Ja si predstavujem zubkovu vilu ako krasneho motyla hoci som ju nikdy nevidel lebo vzdy ked dam pod vankus moj vypadnuty zub tak tam rano uz nie je ale miesto zubka tam vzdy najdem peniaztek 1 euro s ktoreho sa velmi velmi tesim pretoze si sporim na lego  tak verim ze urcite vila  je 🙂Zubkova vila urcite prilieta z nebicka ktoru priviezli hviezdicky z nebicka aby potesila vsetky deticky nielen mna . Myslim si ze zubkova vila papa vela vela vitaminiek ovocie  aby vladala a mala silu potesit vsetky deti  podla mna taka vila sladkosti nejedava aby mala krasne biele zuby a bola prikladom pre deti  . Som stastny lebo prave dnes po obede ked som jedol pernik ktory mamka upiekla tak  mi vypadol dalsi zub  prikladam ti ho na kres

bu mojej zubkovej vili ma hona sukni 🙂 tesim sa lebo ked pojdem spat dam si ho pod vankus a rano ma uz bude cakat dalsia euro ktore si odlozim na moju vysnivanu hracku , alebo som rozmyslam otom , lebo mamka hovori ze treba potesit inych takze by som za tie peniazky kupil babiku mojej malej sestricke Eliske ktoru velmi lubim  ona ma 1 rok  inac Eliske zubky este len rastu  a mne zas padaju mliecne 🙂 raz porozpravam o zubkovej vile aj mojej sestricke neviem ako si ju bude ona predstavovat ale ja si ju predstavujem ako krasnu super vilu a hlavne dobru kedze mi stale necha 1 euro 🙂 tak a teraz si drzime palce kiez by sa aj na nas usmialo stasticko mali by sme krajsie vianoce . Ale drzime palce vsetkim detickam 🙂 sme radi ze sme sa mohli zapojit do sutaze a prajeme vam krasne a pokojne sviatky a pekne pozdravujeme zubkovu vilu 🙂 

Predstavujeme si ju ako lietajúcu vílu, ktorá sleduje komu vypadne zúbok, a potom sa v noci zjaví v izbe, zoberie zub a niečo nám tam nechá.Niekedy sú to dve eurá ale aj nová zubná kefka. Podľa nášho obrázka má dlhé blondavé vlasy,modré krídla, obrovské pery, farebné šaty, vysoké čižmy a ako na obrázku idú za ňou vypadnuté zúbky. Býva vo veľkom bielom zámku pod horami, v ktorom sa nachádza rozsiahla miestnosť so všetkými zúbkami,ktoré zozbierala od detí.Zámok má špeciálny názov Zub- Castle. Ešte sme ju nikdy nevideli, ale takto si ju predstavujeme. Je veľmi milá a má široký úsmev. Keď zájde do našej rodiny, všetci sme šťastní a tešíme sa.Síce sa so zúbkami potrápime, kým nám vypadnú, ale vždy sa nám rozžiaria očká, keď vidíme ako nám rastie nový, zdravý zúbok. 🙂

Ako sa zúbkové víly rodia 🙂 som zistila po rozhovore s mojou dcerou 🙂

Opýtala som sa Tamarky 4,5 r. či mi rozpovie príbeh zúbkovej víly.

Tak vzniklo toto:

Zúbková víla, je človek ktorému narástli skutočné krídla., aby mohla lietať keď ju budú bolieť nohy.  Býva v Lesk Angeles.- podľa rozpravky tajomsvo vil 🙂  Keď vypadne niekomu zub ona to počuje a priletí si ho vziať. Postup: zdvihne hlavičku dieťata zub si vezme a nechá zaň čokoládový peniažtek.  Má zelené vlasy .

Zúbková víla bola aj v škôlke namiesto Miluláśa, lebo niektoré deti  sa Mikuláša boja. Vysvetlila ako sa zúbky umývajú a ako sa deti majú o zúbky starať a odletela. Odvtedy  sa Tamarka taktiež chce sta´t zúbkovou vílou má doma aj krídla cvičné, kým jej nenarastú naozajstné 😀

Takže povolanie mojej dcéry je spečatené.... Bude z nej zúbková víla 

A tak prišiel deň, kedy nás pustili z nemocnice. Zubaté novembrové slnko zafúkal vietor za sivasté mraky. A len zablúdené lúče odkrývali lízance na oknách. Volala som manželovi, aby prišiel pre nás, že už čakáme len na prepúšťaciu správu.

Na pol zadku si sadnem na nemocničnú posteľ, ťuknem posledné volané. A tam vybafne teta, číslo, ktoré voláte, je momentálne nedostupné. Prevrátim oči raz doprava, raz doľava a volám na druhé číslo. A čuduj sa svete, zase tá istá ženská. Číslo, ktoré voláte je

momentálne nedostupné.

Adrenalín stúpa. Začínam predýchavať. Nádych. Výdych. Skúsim ešte raz. Číslo, ktoré voláte... A ešte raz. Číslo,... Začínam behať ako lev v klietke. Toto dokáže len môj muž!!! Niežeby čakal a hypnotizoval displej telefónu, kedy sa mu jeho drahomilovaná manželka ozve, aby si pre ňu konečne prišiel a odviezol si ju aj s malinkou princeznou domov a tam si ich bude hýčkať... a budú žiť šťastne a bla bla bla... Hormóny pracujú. Namiesto toho, číslo, ktoré voláte...

Volám svojmu otcovi. Podám si ho. On si včera zavolal svojho zaťka, že musia zapiť jeho prvorodené vnúča. Tak nech ide pekne k nám domov, ak bude treba, nech karate chmatmi vyrazí dvere a zobudí toho starostlivého novopečeného otca a ráči mu oznámiť, že čochvíľa nás z nemocnice vyhostia. V tom pip pip, smsky. Číslo, ktoré ste kontaktovali je opäť dostupné. Jeho zobudilo asi 10 strážnych anjelov. Lebo inak... O minútu mi zvoní telefón: „No čo maminka, ako ste sa vyspinkali?“

Prosím ťa a kde ty si? Prečo si si nenabil telefóny,... a blaa blaaa blaaa. Radšej nepokračujem. Kým pre nás prišiel, pobalila som sa. Toto by si zaslúžilo článok samo o sebe. Mamičky, ktoré ešte majú pôrod pred sebou. Prosím starostlivo vyberajte, čo si necháte od návštev priniesť. Domov som šla ako predavačka z Miletičky, igelitky plné jabĺk, keksíkov, koláčov, džúsov, minerálok. No hrôza. Do toho moja cestovka s vecami, malej cestovka s vecami, kufrík vzoriek, čo dostanete v pôrodnici, vajíčko so 4 kilovým dieťaťom. A samozrejme miesto na parkovanie pred nemocnicou žiadne. Ale vravím si, rozpačitý začiatok dňa, lepší bude koniec.

Blížia sa sviatky radosti, pokoja a lásky. Väčšina z nás si praje byť s ľuďmi, ktorých máme radi...mnohý z nás tak urobia a mnohým z nás sa nedá navštíviť príbuzných, či priateľov z druhého konca Slovenska alebo ešte ďalej. 

Aj keď najväščie čaro má pre mňa obyčajná pošta, tiež kažoročne dostávam na Vianoce aj na Silvestra množstvo e-mailov aj sms-iek... samozrejme vždy každému odpíšem...

...väčšinou je to .....ďakujem......... podobne🙂..... aj vám prajeme krásne sviatky...sem-tam nejaký vinšík- ale iba krátky, lebo nestíham dovárať🙂)

A tak som si tento rok povedala, že posnorím na internete a nájdem si niečo špeci- tak snáď pomôžu aj iným🙂

...niečo z tohoto použijem na pohľadnicu vyrobenú mojimi deťmi:

                      Ja snehuliak maličký,
                     síce iba z chladničky,
                     vinšujem Vám šťastíčka,
                     hojnosť, lásky, zdravíčka.
                     Krásne sviatky vianočné a šťastný Nový rok praje …

Ahojte. Tak začnem od začiatku. Mala som 16 rokov keď sme sa spoznali. Bola to zhoda náhod. Spoznali sme sa čisto náhodou vďaka mojej kamarátke ktorá ma pozvala na pizzu s nimi. Padli sme si do oka. Hneď na prvý pohľad. Ja som nevedela dovtedy aké to je mať frajera keďže som žiadneho nemala. A viete ako to je 🙂 pobláznené dievča. Ako asi každé dievča v mojom veku. Nevedela som ako čas rýchlo plynie. A zrazu bol večer a musela som ísť domov. Tak sme počkali na bus ktorým som išla. A ako som prišla domov tak sme začali písať a písať až do rána. Bolo to nádherné vedieť že niekto o mňa stojí. A nežiada zato nič. Bola som proste šťastná. Na ďalší deň ráno sme sa stretli zas. Odprevadil ma so školy. A aj ma prišiel počkať po škole. Zas sme boli spolu. Večer sme si volali asi cca.4 hodiny. A dali sme sa dokopy. Po dlhom váhaní z mojej strany. A naše rána a poobedné stretnutia pokračovali. Jasné boli problémy že nesme na rovnakej škole. A ja som bola ešte len prváčka na obchodnej akadémií. Tak som prestúpila na jeho školu. Chodili sme spolu ráno do školy, poobede zo školy. Jasné zoznámil sa aj s mojimi rodičmi. A tak cez víkend chodil k nám a ja v nedeľu k ním. Až pokiaľ som nezačala utekať z domu kvôli nemu a nechodila som do školy. Vtedy to začalo. Nemohol on k nám ani ja k ním. Chodila som potajomky k ním. Bolo to raz, dva krát, tri krát, a aj som prespávala u nich. A jasné môjho otca to naštvalo a poslal moje veci k ním. Takže ma vyhodil. No ale mama to nedovolila a pomohla aby som sa mohla vrátiť domov. Vedela som že mi to oco nebude tolerovať navždy. Začal ma biť. Oco ma začal biť, a frajer nútil chodiť k nemu s vyhrážkami. Asi 2x som tak utiekla. A skončil u mojich rodičov už celkovo. Potajomky som chodila k ním miesto školy a tak. Minulé leto sme išli spolu do Čiech k mojej tete. Jasné predo mnou nadávali na neho a pred ním na mňa. Hádali sme sa deň čo deň. Stalo asi aj pár krát že som v noci ostala vonku. Radšej nech by som mala byť s ním v jednom dome. Proste začali ma tam psychicky ničiť. Raz som si ich vypočula ako na mňa nadávali pred frajerom. Bolo to niečo hrozné. Ľudia ktorí ma nevideli minimálne 12 rokov začali o mne rozprávať že ma poznajú a vedia že aká som. Že si ľahnem do postele s hocikým. Že popri ňom mám ešte ďalšieho frajera. Ja som sa zrútila už po tomto celkovo. Začala som mať stavy že sa chcem zabiť. Ku koncu už môj frajer prišiel nato že o tom viem. Začal mi hovoriť rozprávky. Že on ma miluje. A že im neverí. Ale ja som vedela čo si presne hovorili. A mala to v pamäti. Ale nechala to tak. On odišiel po mesiaci preč. Ja som ostala lebo mali prísť moji rodičia a sestra. A aj prišli. A jasné otvorili fľašku a môj oco sa opil. Začal mi hovoriť prečo som taká že som taká nebola a také veci. Jasné moja teta a jej muž sa z toho smiali. V tú chvíľu mne došlo o čo im vlastne išlo. Rozhnevať ma s rodičmi čo sa im aj podarilo. Po 2 týždňoch sme prišli domov. Nejako to ustálo. Myslela som že bude dobre. Ale nebolo. Vyhrážky od frajera začali zasa. A ja zaľúbená po uši som ho počúvala. Potom nato prišli aj moji rodičia. Určitý čas to nechali tak. Začala škola. Zase to bolo také isté ako predtým. Nešla som do školy ale k nemu. V novembri som mala Birmovku. Jasné keď nás spojili s vedľajšou dedinou tak bolo aj veľa chlapcov. No a začalo to. Aký tam boli, boli pekný že? A prečo si sa k nim ozvala keď si so mnou. Proste otázky ktoré nemali zmysel. Začiatkom decembra som utiekla zasa k nemu. Prišla som na ďalší deň domov. Oco zase dostal nervy zbil ma. Vtedy sme nevedeli že som tehotná už viac ako 2 mesiace. Odpadla som. Mama ma opatrovala. Oco sa ani neozval. O pár dní som mala narodeniny. Napísal mi kamarát k narodeninám a pridal na koniec pusinku. A už bola hádka. Ako si to mohol dovoliť a prečo sa s nim bavím. Veď ja som s ním. Nemám sa čo baviť s inými chlapcami. Prišli potom Vianoce. Písali sme. Ani mame som nepomáhala len aby som s nim písala. No ani to nedobre. Mám ísť k nemu. Ale ja som nechcela zažiť zasa scenáre z predchádzajúcich mesiacov. Nešla som. Tak sme spolu skončili. V januári sme do školy nastúpili. Nerozprávali, proste ignorovali ako keby nepoznali. No koncom Januára ma mama zobrala ku gynekológovi. Bola som v 16tom týždni tehotenstva. Jasné jemu som nič nepovedala. Ale niekto áno. Začal mi písať volať. Zmenila som si číslo. Ale aj to si zistil. Hoci som sa mu vyhýbala všade, nakoniec ma vystihol keď som čakala bus. Tak sme sa porozprávali. A potom sme to už skončili celkovo. Ale iba pre mňa. On začal znova. Písal mojej mame že som kurva a j***m za peniaze. Čomu moja mama neverila. Začal každému písať že ma po****l spolužiak len preto že si rozumieme. 2 týždne pred nástupom na materskú som šla po chodbe. Začal po mne kričať či ma spolužiak dobre po****l atď. Jasné že som neostala ticho. Začala som aj ja čo som mala na srdci. Pohádali sme sa pred celou školou. Ďalší týždeň sme mali prezentáciu školy. No ja som sa už ráno cítila zvláštne. Ale povedala som si veď som tehotná možno som niečo zjedla. A tak išla do školy. Poobede som prišla domov. Večer už som v nemocnici ležala s diagnózou predčasného pôrodu. Jasné že to nenechal len tak. Vraj som sa išla ku***ť. Pokiaľ ma nevidel v nemocnici a nezistil že naozaj som hospitalizovaná. Po týždni som prišla domov. Jasné bola som na liekoch proti kontrakciám. A ako dni išli blížil a dátum pôrodu. A začal písať po susedkách aj spolu s mojou tetou či už niečo mam a najviac ich zaujímalo či som porodila zdravé dieťa. A áno chvalabohu mám zdravé dieťa.

No malá sa podobá na neho a jasné každý mu hovoril že sa podobá na neho. Tak vyhlásil že je neplodný. Začal nadávať na mňa aj na malú. Že sa ňou mám zadusiť. A presne na 2 mesiace po pôrode sa oženil. A teraz sa stará o malú tak že sa pýta iných na ňu. Ale mne nenapíše a ani nezavolá.

POCHOPILA SOM ŽE ŽIARLIVCA NIKDY NIKTO NEZMENÍ.

Už asi dva roky rozmýšľam nad tým, ako pomôcť chorým deťom. Asi viete, že sa zaoberám efektívnou výchovou detí, a preto som sa rozhodla , že využijem to, čo som sa naučila, a podám to ďalej... Práve pre tento učel slúži 5-krokový intenzívny kurz o výchove detí, ktorým chcem pomôcť.

Tento projekt bol vytvorený pre tento konkrétny zámer a verím, že bude aj vďaka vám úspešný. 

Mojím cieľom je každý rok vytvoriť niečo, čo ľuďom pomôže, dá hodnotu, a tak podporiť  dieťa, ktoré pomoc potrebuje. 

Tento rok podporujeme  dievčatko, ktoré sa volá Gabika. Gabika  je postihnutá a pripútaná na vozíček  už niekoľko rokov. Prekonala už veľa ťažkých chvíľ, no s pomocou svojej rodiny to zvláda statočne. Aj napriek tomu všetkému nestráca optimizmus a nádej. Je to silné a úžasné dievčatko.

Finančné náklady na chod rodiny sú vysoké, a preto im chceme na Vianoce pomôcť a urobiť im život o niečo krajším. Prispejeme k  skvalitneniu jej  života a života  jej rodiny. 

Tento projekt sme vytvorili tak, aby bol prínosom pre obe strany (darcu aj obdarovaného). Aj keď už pocit z pomoci je dobrou motiváciou. 

MDDr. Réka Sabová zo Schill Dental Clinic 

Cieľom prevencie u detí je zabrániť vzniku ochorení a ich komplikácií. Detské zuby sú ohrozené predovšetkým zubným kazom. U detí majú zubné kazy často rýchly priebeh, preto je nevyhnutné kontrolovať detské zuby častejšie, preto je potrebné dvakrát do roka navštíviť zubára. Na preventívnej prehliadke sú rodičia poučení ako sa majú starať o chrup dieťaťa. Dostanú informácie o technike čistenia zubov, o rôznych pomôckach, prípadne o potrebe návštevy dentálnej hygieny. Počas prevencie upozorňujeme rodičov na zlozvyky vo výžive, ako je napríklad frekvencia konzumácie sladkostí u detí. Odporúčame fluoridáciu detskou zubnou pastou, u väčších detí aj fluoridačným gélom.