Nedávno som zablúdila na stránky Slovenskej obchodnej inšpekcie, chcem kúpiť vianočné svetielka na stromček a chcela som vedieť, ktoré inšpekcia považuje za nebezpečné (ak to chcete vedieť, treba sa preklikať na január tohto roka). No a pri preklikávaní sa Nebezpečnými výrobkami som si uvedomila, že najčastejšie výstrahy sú na hračky! A čo horšie, riziko udusenia, ktoré osobne považujem za „miernejšie riziko“, lebo viem posúdiť, či hračku alebo jej súčasť dieťa dokáže prehltnúť, bolo uvádzané len zriedka. Druh rizika pri hračkách je „neviditeľný“ – ide o chemické riziko, testované hračky obsahovali nadlimit ftalátov.

Druh nebezpečenstva: chemické riziko

(Ak si chcete pozrieť zoznam škodlivých výrobkov, nájdete ich tu: http://www.soi.sk/sk/Nebezpecne-vyrobky/Narodny-trh-SR/contentInd/1.soi,)

Myslím, že „zostala som zhrozená“, nepopisuje môj stav, keď som si prečítala zoznam škodlivých výrobkov. Samozrejme, všetky testované a nevyhovujúce hračky pochádzali z „krajiny nebeského draka“ – Číny.

Ako som už spomenula, hračky predstavovali chemické riziko, pretože mali vysoký obsah ftalátov. To sú plastifikátory, ktoré zabezpečujú, že plast je mäkký a pružný. Poznáme približne 40 druhov, niektoré sú viac testované, iné menej. Ten najbežnejší, na ktorom bolo realizovaných aj najviac výskumov je di-2-ethylhexylftalát, skrátene DEHP. Úbohé myši, ktoré boli na testy použité nedopadli dobre. Poškodenia pľúc, pečene, obličiek, nezrážala sa im krv, rapídne oslabol imunitný systém a totálne sa znehodnotila reprodukčná schopnosť samcov. Keď sa výskum overoval na ľuďoch, výsledky boli rovnaké. Zistilo sa, že ftaláty poškodzujú testikulárne bunky, teda muži, ktorí v detskom veku boli vystavení priveľmi vysokej koncentrácii ftalátov, nedokážu produkovať spermie!

Najjednoduchšia cesta do tela

Dnes ráno som sa zobudila na to, že ma moje dieťatko ovoniava. Naozaj. Bol natlačený k mojej tvári oči mal dokorán a zhlboka dýchal. Nechcem si prehnane fandiť ale videla som, že si celým svojim telíčkom užíva našu blízkosť. Čo vám poviem. Pre kojacu matku prekypujúcu hormónami dôvod na pol hodinové dojaté rumázganie. 

V tom hormónovom rozpoložení sa mi vybavilo to, ako mi z detstva vonia moja maminka. Vybavila sa mi zvláštna vôňa, ktorá sa mi spája s nedeľou, keď sme spolu stáli v zadu v kostole, ona stála za mnou a ruky mala skrížené pod mojim krkom. Ruky jej voňali zeleninou do polievky a petržlenovou vňaťkou na pozadí krému na ruky, ktorý používala roky. Vybavila sa mi vôňa citrónu, ktorý mi kvapkala so čaju s paralenom keď pri mne sedela v horúčke. Vybavila sa mi vôňa atramentu keď mi umývala zababrané ruky pri prvých pokusom napísať veľké písané A. Zvláštna vôňa hrubej teplej deky, keď sme sa spolu hrali pod stolom na bunker. Vôňa vianoc. To ako voňajú mamine ruky keď pečie vanilkové rožky a medovníčky. Vôňa maminej postele, kam som vždy mohla prísť keď sa mi zdalo že v skrini mám ducha, pozn. to bolo dosť často 🙂 , a kde som dokonca spala noc pred štátnicami keď som sa triasla od stresu a vyčerpania a potrebovala som cítiť mamu. Vôňa dažďu a hliny, keď vždy na jar prišla zo záhrady celá šťastná že jej schádza cibuľka. Zvláštna vôňa starej žehličky a večery keď žehlila a rozprávala nám s bratom popletené rozprávky. Vôňa lekváru. Áno moja mama je lekvárová kráľovná🙂 . A veľa veľa iných vôní....

Na pozadí každej z tých vôní je však niečo, čo by som spoznala medzi miliónom iných. Je to vôňa istoty, bezpečia, lásky, vôňa bozkov, pohladení, prebdených nocí, splnených detských sníčkov. Je to vôňa mamy. Vôňa, ktorú má pre mňa len a len moja mama. Taká, ktorú mi v živote nič nenahradí.

Dúfam, že môj synček, ležiaci ráno pri mne a túliaci malú plešatú hlávku k mojmu lícu cítil zo mňa to isté. Dúfam, že si zapamätá vôňu mojich vlasov, vôňu našich hier, vôňu pesničiek čo mu spievam, vôňu môjho objatia. A že medzi tisícimi objatiami, ktoré v živote dostane bude podvedome vedieť, že takto vonia len maminkine objatie. 

Otázka, ktorú si vlastne mnohé ani nikdy priamo nepoložíme... ale priznajme si, niekde tam vzadu v podvedomí, v každodennom živote, v jeden ten zlý deň, ktorý ma 500 hodín a nemá konca...človek zapochybuje. Či urobil dobre, či rozhodol správne, či nekonal unáhlene, či nespravil chybu.

V doterajšom živote matky som dostala dve poklony na moju rodičovský hlavu - poklony ktoré rozbúchali moje srdce a mierne podlomili moje nohy. Prvá prišla, možno prekvapujúco, od môjho svokra. "Si super mamka!" povedal mi na prahu svojich dverí, keď sme si po niekoľkých ťažkých prvých týždňoch nakoniec niesli našu Haničku domov. Mne sa leskli oči a už neviem, či kvôli významu jeho slov alebo od strachu ako to ja sama zvládnem. Ako sama zvládnem byt MAMA.

Ako sa vraví, prvý rok je ťažký, druhy je ľahší, tretí je za odmenu 🙂

Prvý rok bol ťažký - prešli sme si kadečím a byť dobrou mamou asi v tom roku znamenalo "len" naplniť všetky základné potreby bábätka. Prebaliť, nakŕmiť, ponosiť, v noci vstať, večer okúpať. Robila som viac - nenechala som vyplakať, venovala som maximum môjho života, energie malej osôbke vedľa mňa. Postupne sme sa spoznali, začali sa ľúbiť. Lebo nie každá je hneď mama, lebo nie každej to asi dôjde hneď na začiatku 🙂 Robila som menej - od únavy plakávala, nevedela som si predstaviť ďalší jedne deň ako cez kopirák k tomu dnešnému, chodila som predýchavať do obývačky nekonečné uspávania, mliečny štrajk, vychádzajúce zuby.

Druhy rok bol lepší - ako dve parťáčky, s režimom, s miliónom hodín strávených vonku, na piesku, v tráve, na prechádzke. Robila som viac - vymýšľala aktivity, prispôsobovala svoj život aby bola ona spokojná, fotila stovky záberov našich jedinečných momentov. Robila som menej - kričala som, sťažovala som sa, buchla dvermi, odišla sa vyventilovať pomedzi regále v obchode, strácala som trpezlivosť.

Prišiel tretí rok, zatiaľ určite ten najlepší a vyzerá, že aj za odmenu 🙂 Ale práve niekedy v tom čase si človek uvedomí, že tu už nestačí prebaliť, nakŕmiť, uspať. Z bábätka so zakladanými potrebami sa stal malý človiečik, s vôľou, vlastným rozumom, prejavujúci vedome emócie (či už pozitívne alebo negatívne). Robila som viac - rešpektovala ju, uznávala pocity, motivovala, túlila cez deň aj v noci, chránila. Robila som menej - kričala som viac, poznáte to...kričíte hoci váš mozog vám vraví, že je to nesprávne, bezvýznamne, človek si uľaví hlavne sebe, že dieťa nie je nahluchlé a bude počuť aj keď mu to poviete tichšie. A po "búrke", keď prichádzali tie výčitky, keď si bez emócii človek uvedomí, aké nesprávne to bolo...vtedy sa ozve ten hlas v hlave, ktorý sa pýta, či som dobrá mama.

Ahojte mamičky. Máme tu ďalší rozhovor, tentokrát so Zuzanou Noskovou ml., vedúcou dvoch školských jedální pri materskej škole v Petržalke.

Zuzana nám vysvetlí, ako a z čoho prebieha zostavovanie jedálneho lístka a akých nariadení sa pritom musí držať.

Podľa zásad na zostavovanie jedálnych lístkov v zariadeniach školského stravovania (príloha č. 1 k vyhláške č. 330/2009 Z. z.) je týždenný jedálny lístok časovo štruktúrovaný nasledovne:

- týždenný lístok obsahuje jedno hlavné mäsové jedlo,

- jedno hlavné jedlo z rýb,

- jedno hlavné jedlo so zníženou dávkou mäsa (napr. mleté mäso s ryžou alebo vločkami),

Nosiče, ktoré často vidíme v obchodoch s detským tovarom, taktiež ktoré nanešťastie používa veľa známych osobností, nemá nič spoločné s ergonomickými nosičmi.

Neergonomické nosiče majú množstvo zjavných nedostatkov:

• chrbát dieťaťa je nútený byť v neprirodzenej rovnej polohe, bez rešpektovania jeho prirodzeného zakrivenia do tvaru „C“
• dieťa visí a váha tlačí na jeho genitálie
• nohy sú natiahnuté, nakoľko sedacia časť je veľmi úzka, takže nie je zaistená zdravotne optimálna „M“ pozícia nožičiek pre správne formovanie bedrových kĺbov
• spravidla sa propagujú obrázkom s dieťaťom pozerajúcm tvárou von od nosiaceho, pričom táto poloha je neprirodzená a nežiaduca pre chrbticu dieťatka, kedy nie je zabezpečený guľatý chrbátik, dieťa je neprirodzene prehnuté dozadu a hlavička tak tlačí na chrbticu, čo nie je žiaduce. Takto vystavujete dieťatko všetkým okolitým podnetom bez možnosti skryť sa pred nimi na Vašej hrudi.
• dieťa je príliš nízko a príliš oddelené od tela nosiaceho, čo presúva ťažisko a spôsobuje nepohodlie a zvyšuje riziko pádu
• hmotnosť nie je rozložená, prenáša sa na ramená nosiaceho, čo je veľmi nepohodlné a často to spôsobuje problémy s chrbátom a krkom
• nedajú sa prispôsobiť postave nosiaceho, nakoľko majú málo možností nastavenia
• opierka býva pevná, vystužená
• cena je príliš nízka oproti ergonomickým nosičom
• máte potrebu pridržiavať dieťatko

 Ergonomický nosič charakterizuje:

• mäkká chrbtová opierka rešpektuje prirodzené zakrivenie chrbátika dieťaťa
• dieťa nevisí, netlačí na genitálie, ale akoby sedí na zadku
• nohy dieťaťa sú pokrčené v kolenách a prevyšujú zadok, čím je zaistená zdravotne optimálna „M“ pozícia nožičiek pre správne formovanie bedrových kĺbov
• dieťa je uložené blízko tela nosiaceho a iba na vzdialenosť, kedy môžeme dať bozk na hlavičku dieťatka. To robí nosič pohodlný, pretože nemení svoje ťažisko.
• dieťa si vyberá podnety, ktoré chce vidieť a môže nájsť útočisko na hrudi alebo chrbte svojej mamy alebo otca, a tak si nerušene pospať
• váha dieťaťa je rozložená rovnomernejšie, keďže sa upevňujú jednak bedrovým pásom a jednak ramennými popruhmi, čo zabezpečuje maximálne pohodlie a možnosť dieťa nosiť aj dlhšiu dobu bez problémov

   Darček k narodeninám, k sviatku, vianočné darčeky prípadne dar k svadbe. V priebehu roka je tých príležitostí dosť a vymyslieť vždy niečo originálne je veľmi náročné. Ešte ťažšie je to, ak chcete potešiť rodinu na Slovensku a vy žijete niekoľko tisíc kilometrov od nich a nie vždy sa dá sadnúť do lietadla a priletieť.

Darčekové koše - jedna z možností ako urobiť radosť.

     Keď už nemôžete prísť na Slovensko osobne, tak môžete svojej rodine poslať darčekový kôš k narodeninám, k sviatku, alebo na Vianoce. Darček Vám vieme urobiť priamo na mieru. Napíšete nám, čo Váš blízky má rád, čo by ho potešilo. Ak chcete takýto darčekový kôš zhotoviť presne podľa Vašich požiadaviek je dobré nás kontaktovať skôr. Tak môžeme urobiť všetko tak, aby to zodpovedalo Vašim individuálnym požiadavkám.

K darčeku pribalíme Vaše osobné venovanie, ktoré bude napísané ručne perom.

Rýchle doručenie

     Ak si vyberiete kôš z našej ponuky vieme ho doručiť už do 48 hodín. Koše posielame aj do Českej republiky. V prípade požiadavky vieme zaslanie darčekového koša zabezpečiť aj kdekoľvek do zahraničia.

Zaujíma ma umývanie zubov bez pasty - len kefkou namočenou vo vode. Má to nejaké negatíva?

Základom čistenia zúbkov sú stieracie pohyby kefkou od ďasna do úst. Ako by ste chceli pozametať 
metlou podlahu, začnete na jednej strane izby (ďasno) a končíte na opačnej( ústa) . Nezabudnite na medzizubné priestory! Od 
tej doby, ako sa zuby dotýkajú, je potrebné používať medzizubné kefky, nite. Pasta nám uľahčuje čistenie, spríjemňuje 
rôznymi príchuťami. Výhodou pasty je, že obsahuje fluoridy. Fluoridy zvyšujú odolnosť skloviny voči kyselinám, 
remineralizujú mierne odvápnený povrch zuba, brzdí látkovú výmenu mikroorganizmov. Odporúčam od prvého zúbka 
používať malé množstvo zubnej pasty.

Vadí/škodí používanie pasty (nad 6r.) pre deti menšie ako 6r?

U detí od 6 mesiacov do 2 rokov odporúčam veľmi malé množstvo zubnej pasty s nízkym obsahom 
fluoridov. Od 2 do 6 rokov najlepšie sú pasty s obsahom fluoridoov 250-500 ppm F, použité 2x denne. Takú pastu detičky 
môžu prehĺtať. Pasta má byť veľkosti šošovičky, hrášku. Pasty pre dospelých obsahujú 1400 ppm F. Ak chcete tieto 
používať, naneste na zuby len malé množstvo pasty a je dobre, keď dieťa  ju vie vypľuť. Optimálna denná dávka fluoridov je:
0-2 roky     0,25 mgF/ deň    
2-4 roky       0,5 mgF/deň
4-6 rokov    0,75 mgF/deň 
od 6 rokov      1 mg F/ deň

Dajú sa pečatiť aj iné zúbky ako stoličky?

 Pečatiť sa dajú zuby, ktoré majú ryhy. Zuby musia byť zdravé, bez kazov. Pečatenie je preventívne opatrenie pri hlbokých ryhách. To neznamená, že potom nemusíte čistiť tie plôšky. Spojenie medzi zubom a pečatidlom treba pravidelne kontrolovať.

Ak čakáte bábätko, určite ste už počuli, že budete potrebovať látkové plienky. Dokonca, že ich budete potrebovať veľa a všade. Každá mama má o ich počte ale inú predstavu. Ja som bola pri nákupe detskej výbavičky radšej opatrná a spočiatku som ich mala naozaj málo. Že koľko je málo? Bolo ich okolo 20. Po krátkom čase od narodenia malého som dokupovala ďalšie a ďalšie. Možno sa čudujete, prečo sú tieto kúsky látky také dôležité? Tak sa poďme na to pozrieť.

1. Prebaľovanie. Látkové plienky možno použiť tým najtradičnejším spôsobom, na prebaľovanie bábätka tak, ako to kedysi robili naše mamy a babky. Prali, vyvárali, žehlili, vešali, prebaľovali a tak stále dokolečka. Dnešné mamy to však už majú oooveľa jednoduchšie vďaka moderným práčkam, žehličkám a moderným plienkovým systémom. „Látkovanie“ dieťaťa sa stalo v posledných rokoch trendom a pre mnohé mamy aj záľubou. Sama som tejto mánii na nejaký čas prepadla a nakúpila úctyhodnú látkovú výbavičku. Táto tematika je taká obsiahla a existuje také množstvo druhov látkových plienok určených na prebaľovanie a firiem, ktoré ich vyrábajú, že sa o tom dajú písať ďalšie a ďalšie články. V kontexte tohto článku píšem o plienkach klasických „štvorcových“, teda o jednoduchom štvorci/obdĺžniku látky. Pri látkovaní slúžia ako výplň rôznych druhov nepremokavých nohavičiek a tvoria to prepotrebné savé jadro. V tomto smere sú už však trošku zastarané, lebo ich nahrádzajú vkladačky ušité z viacvrstvových látok presne pasujúce do nohavičiek. Medzi mamičkami sa však nájdu zástankyne klasiky, ktoré vám budú prisahať, že žiadna lepšia vkladačka ako klasický bavlnený štvorec neexistuje. Rada by som len v skratke spomenula, aké sú hlavné výhody uprednostnenia látkových plienok pred papierovými:

-          S látkovými plienkami má bábätko zadoček v bavlnke, jeho pokožka neprichádza do kontaktu s bieleným  tvrdým papierom. Papierové plienky obsahujú parfumy a chemikálie, ktoré menia vodu na gél, aby plienky nepretiekli.

-          Traduje sa, že látkované deti sa skôr odplienkujú, lebo s látkovou plienkou cítia pri ušpinení väčšie nepohodlie a majú väčšiu motiváciu sa plienky zbaviť.

-          Viete koľko plienok potrebuje denne 1 bábätko? Dajme si priemer 6-7 plienok denne, to je za rok 2500, za dva roky teda 5000 plienok! A to je len vaše bábätko, rovnaký počet má vaša suseda, a jej suseda a ešte aj pani na piatom...Len vo vašej bytovke sa ročne minie povedzme 50 000 plienok. Koľko sa minie vo vašom meste, okrese, krajine, Európe, svete? Milióny a tony plienok. Tieto sa veľmi pomaly rozkladajú v prírode a tvoria veľký odpad.

-          Múdre hlavy vypočítali, že pri porovnaní všetkých nákladov na kúpu a pranie látkových plienok vychádzajú dokonca lacnejšie ako používanie papierových plienok – úspora okolo 500 Eur, závisí pre aké typy a značky plienok sa rozhodnete, a to už je pekná sumička. Ak plienky podedia aj súrodenci, úspora sa len a len zvyšuje.

Je to zaujímavé, keď je človek dospelý nepamätá si už tak dobre čo bolo pre neho tým najdôležitejším keď bol malé dieťa a tak pri výchove svojich detí často tápame, čítame stohy kníh a príručiek a na všetko existujú minimálne dva protichodné názory a kopa vedeckých argumentov. A tak som už dlhšie obdobie celkom stratená čo je vlastne to najlepšie pre môjho synčeka.

Vždy a všade sa hovorí o láske, vtipné je, že väčšina z nás nemá ani len šajnu o tom, čo táto pravá láska znamená a ako ju naším deťom dať. Áno poväčšinou ju zažijeme pri narodení nášho dieťatka, ale ako sa dostať do tohto stavu, keď sme spojení so zdrojom, žijeme tu a teraz a naozaj prežívame pravú lásku? V škole to v každom prípade neučia ani na predôrodnej príprave v nemocnici. A tak som sa vydala hľadať ďalej postupom času som zistila, že existuje viacero spôsobov počnúc bubnovaním, tancovaním, drogami až po nehybné sedenie 2 a viac hodín. Úprimne toto nie sú úplne praktické návody, pre výchovu detí 🙂 Ja som nejakým zázrakom objavila Kristiána Beňa a jeho kurzy Matrix a vedomé bytie a Kvantoví rodičia, kde mi ukázal ako sa dá tento stav dosiahnuť behom sekúnd. Veľká vďaka Kristián! Z môjho zázračného sveta sa stal super zázračný, pretože keď som si dnes spomenula, že chcem na ceste reštauráciu tak mi smerovka Reštaurácia skočila priamo do cesty, ale späť k deťom. Deti a zvieratá majú tento kanál prirodzene otvorený a keď si ho ja otvorím môžem nádherne pozorovať ako sa obe skupiny prídu proste napiť z tohto zdroja. Ako dokážem nadviazať úžasný okamžitý vzťah s neznámimi deťmi, keď si rozumieme bez slov. A najmä ako môj synček je spokojný, usmievavý a zdravý. Ako sám dokáže používať svoju intuíciu a na neznámom kúpalisku, kde sme prvýkraát s istotou zaveliť že týmto smerom bude dobrá reštaurácia na obed a ona tam fakt je. Ako sa učíme robiť zázraky a keď sa naposledy porezal, tak pôsobením tejto čistej lásky sa mu ranka zacelila a prestala krvácať. Ja sama si dokážem hranie s ním užiť úplne inak. Kým som nebola napojená tak sa priznám mnohé jeho hry ma naozaj nebavili, pozerala som na hodinky, pretože som vedela, že ešte musím urobiť kopu vecí. Teraz – viem, že všetko má svoj čas, čokoľvek čo príde je ok a má nejaký zmysel a najmä je úplne jedno čo spolu robíme ja sa proste teším z jeho prítomnosti, z toho že ho môžem pozorovať a len tak byť s ním.

Druhý úžasný zážitok a poznanie som si oddniesla dnes zo semináru Denisky a Richarda – Prepis limbického odtlačku. Aj vám obom veľká vďaka, za všetky semináre, ktoré sme spolu absolvovali! Tu sme si zatancovali 🙂 a v spojení so zdrojom som si presnívala svoju minulosť. Je úžasné, že mozog verí tomu čo vidí aj keď je to len predstava a tak si každý z nás môže vytvoriť minulosť aj budúcnosť akú chce. My sme snívali o období od stretnutia mojich rodičov, cez moje počatie, pôrod, detstvo až po 18rokov. Čo som si ja najviac odniesla z tohoto bolo, že najdôležitejší a najpríjemnejší pocit z tohto obdobia, bol pocit podpory od mojich rodičov.Počnúc tým, že keď som sa narodila, tak na mňa čakal nádherný prsník, z ktorého som sa mohla dosýta napiť a teda hojnosť je vždy na doah ruky odo mňa. Ako aj to, že obaja pevne stáli za mojím chrbtom, akoby ma podopierali a pre čokoľvek som sa rozhodla – študovať zemepis, objavovať nové krajiny, maľovať či rozvíjať sa akmýkoľvek smerom, tak ma podporovali. A áno už som to čítala od mnohých osvietených učiteľov ako Osho či Naomi Aldort, ale naozaj si to precítiť bol úžasný zážitok. Táto podpora mi dala možnosť a silu nasledovať svoje poslanie na tejto zemi. Prinášala mi pocit, že nemusím nikomu dokazovať, že som dobré a poslušné dievčatko, ani to že som dosť dobrá vďaka prestížnej pozícii, samým jednotkám či skvelému autu, ale vlievala mi dôveru v samu seba, že ja naozaj najlepšie rozumiem tomu, čo je pre mňa dobré.  A najväčším povtrdením bol okamih, keď na moje 16 narodeniny som si predstavila chlapca, ktorý ma očaril a moji rodičia ma s dôverou nechali s ním ísť do izby a verili mi, že som na svoje prvé milovanie pripravená a budem si vedieť stanoviť hranice a viesť toho muža tak aby to bol pre oboch nádherný zážitok.

Áno takto chcem aby vyrastal môj syn s vierou v samého seba, s cítením samého seba, so spojením so zdrojom, ktorý ho povedie tou správnou cestou a ja ho budem na tejto ceste s radosťou sprevádzať, podpierať ho vždy keď to bude potrebovať a cez jeho rameno sa tešiť z jeho nádherného života.

Pozrite ďalšie témy na ako: Som pracujúca mama a najdôležitejšie čo mám v živote sú vzťahy na: https://dvolekova.wordpress.com

A napíšte mi do komentára či by sa Vám taký kurz na presnívanie minulosti páčilo zorganizovať aj v Bratislave.

Na želanie užívateľky Myzma vám prinášam recept na typické španielske jedlo, ktoré si celkom jednoducho môžete upraviť a pripraviť doma.

Skôr, ako však k receptu pristúpime, pozrime sa na techniky, ktoré pri varení použijeme:

Vytopenie tuku - pomalým vytopením tuku z chorizo (klobásy) a slaniny v úvode varenia získame základnú chuťovú zložku nášho pokrmu.

Maillardova reakcia - sústava chemických reakcií, ktorá spôsobuje nádherné sfarbenie povrchu (karamelizáciu) potravín a zlepšuje ich chuťové vlastnosti. Deje sa pri teplote vyššej ako cca. 150°C.

Použijeme vývar namiesto vody. Dobre, použite vodu, ak sa inak nedá.

Šafran necháme pár minút vylúhovať v bielom víne alebo vývare, plne sa tak rozvinie jeho chuť.

Od septembra ponúka Schill Dental Cilnic svojim pacientom, hlavne tým najmenším, novinku - detskú ambulanciu s usmievavou pani doktorkou MDDr. Rékou Sabovou 🙂

Tak na úvod pár základných informácií o pani doktorke:

MDDr. Réka Sabová, detský stomatológ

Narodila sa v Rimavskej Sobote, svoje štúdium na lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ukončila v r. 2010. Stomatologickú prax začala hneď po ukončení štúdia. Po skončení svojich materských povinností sa pridala k tímu Schill Dental Clinic ako detský stomatológ. Jej cieľom je pristupovať k detským pacientom s citom a vštepovať im základné návyky v starostlivosti o detské zúbky už od malička.

Spolu s mojím synčekom Matúšom sme sa vybrali priamo na kliniku do Bratislavy. Stretnutie s pani doktorkou bolo naozaj veľmi príjemné. Ukázala nám svoju ambulanciu, ktorá sa vybavením síce nelíši od klasickej, ale keďže detičky potrebujú osobitý prístup, snažia sa hlavne spríjemniť ošetrenie detských zúbkov napr. púštaním rozprávok počas zákroku na monitore, čím sa odvedie pozornosť dieťaťa od často nepríjemného ošetrenia.

Nášmu drobcovi bola pani doktorka veľmi sympatická, vyskúšal si aj zubárkse kreslo - najviac mu však chutilo zrkadielko 🙂 

NIE JE NÁHRADA AKO NÁHRADA

Náhradné zuby, to nie sú len tie typické klapačky do hrnčeka. Zubné náhrady môžu byť ako celkové aj čiastočné. Niekedy pacientovi chýba len pomerná časť zubov, ktorú možno nahradiť zubnou náhradou ukotvenou na zvyšné zuby, ak sú relatívne zdravé a túto záťaž udržia.
Umelé zuby, to však neznamená rozlúčka so zubárom, ako by si to veľa ľudí prialo. Stomatológ sa venuje starostlivosti o ústnu dutinu a ak sa starostlivo venujeme aj svojim umelým zubom, mali by sme si z času na čas nechať zubnú protézu prekontrolovať, prípadne opraviť, či nechať zhotoviť novú. Niekedy môže totiž nesprávna protéza vyvolať v ústnej dutine zápal, prípadne otlak na ďasne. A toto je tiež prípad pre stomatológa.

KEFKU DO KOŠA? TO TEDA NIE!

Zubná náhrada, rovnako ako pred tým naše vlastné zuby, vyžaduje každodenné pravidelnú starostlivosť. Oponovať tvrdením, že vlastné zuby sa čistili len preto, aby nevyzerali, je mierne scestné. Aj zubná náhrada potrebuje vyčistit, a to nielen z estetického dôvodu, ale čo je oveľa dôležitejšie, ako aj z dôvodu antimikrobiálnej ochrany ústnej dutiny. Umelé zuby sa síce nekazia, ale ak sú nedostatočne dezinfikované, môžu zaniesť do úst infekciu, či podporiť rozvinutie ochorenia horných ciest dýchacích zavlečením patogénnych baktérií do organizmu. Navyše zle vyčistené zubné náhrady môžu prispievať aj k vzniku zápachu z úst. Predtým mali naši dedkovia a babičky naozaj len ten pohár na zuby, kam ich dávali na noc, a oplachovali ich len tak pod tečúcou vodou. Dnes má pacient k dispozícii veľa výdobytkov modernej medicíny, len nie všetky každý využíva. Avšak aj čistenie zubnej náhrady by malo mať svoj poriadok.

ČISTIACA TABLETA NIE JE SLUHA, ALE NÁSTROJ

Najčastejšie používaným preparátom pri starostlivosti o umelý chrup sú čistiace tablety. Na trhu je ich veľké množstvo a každý si môže vybrať. Rozhodne nie je vhodné používať na zubnú náhradu bežnú zubnú pastu. Povrch zubnej protézy je výrazne citlivejší ako prirodzená zubná sklovina a pasta by tak mohla protézu poškriabať. Bohužiaľ veľa ľudí si myslí, že tabletu stačí použiť raz do mesiaca a len uložiť zuby do roztoku vzniknutého rozpustením tablety na noc a hotovo. Tak jednoduché to zase ale nie je. Tableta nahrádza zubnú pastu a rovnako ako zubná pasta aj tableta vyžaduje následnú starostlivosť. Čo všetko môžem od svojej tablety očakávať? 
• dezinfekčný účinok 
• šetrnosť k materiálu zubnej náhrady 
• nezanechávajú nepríjemnú pachuť na povrchu protézy 
• pomáhajú odstráneniu zafarbenia vplyvom zvyškov jedla a pitia

Pozývam vás na moju fb stránku : https://www.facebook.com/papuckovo
ponúkame- súťaže
- aukcie
- stále nový tovar
- zľavy
- výhody
- zábavu

Dôvodov, prečo siahnuť po šatkách či nosičoch z druhej ruky je viacero. Nákupom použitých vecí, môžeme nielen ušetriť ale chránime aj životné prostredie a prispievame k trvalej udržateľnosti. Aké "nástrahy" na vás číhajú pri nákupe šatiek z druhej ruky sa dozviete v nasledujúcich odstavcoch.

Pri výbere šatky (nielen) z bazáru si treba zvážiť tieto aspekty:

-          Druh šatky (pevná/elastická)
-          Vek dieťaťa
-          Materiál šatky
-          Dĺžka šatky
-          Vzor, dizajn
-          Ročné obdobie

Detailný článok o výbere prvej babyšatky nájdete na mojom blogu tu:
https://www.modrykonik.sk/blog/cacika/article/vyber-babysatky-po-lopate-auc3oz/

Špecifiká pri nákupe cez bazár 

Pevné šatky z druhej (tretej/štvrtej...) ruky majú jednu veľkú výhodu – sú už ZANOSENÉ. To znamená, že vlákna sú dostatočne zmäknuté, šatka je poddajnejšia a jemnejšia na dotyk. Zvlášť to platí pri prímesových ľanových alebo konopných šatkách. Pri tomto type tovaru vo všeobecnosti platí, že používaním získava na kvalite a preto sa veľmi oplatí kupovať babyšatky práve cez bazár. Pozor, toto platí len pri pevných šatkách. Elastické šatky sa intenzívnym nosením znehodnocujú, môžu sa vyťahať a rôzne deformovať. Pri nákupe elastickej šatky je preto veľmi dôležité pýtať sa na to, ako dlho a intenzívne bola používaná.

Bolo to moje prvé tehotenstvo a ja som od začiatku brala všetko s úplnou ľahkosťou. Odvšadiaľ na mňa útočili články, nástrahy, skúsenosti iných mamičiek a prikrášlené lepšie aj horšie scenáre aké to byť mamou vlastne je. Snažila som sa ale naladiť na dobrú vlnu a to sa mi viac menej aj darilo. Poctivo som si študovala čo ma zaujímalo a zaujala som postoj, že nech sa deje čokoľvek, na svoje bábo sa nesmierne teším a budem sa snažiť byť tá najlepšia mama na svete. Negatívne skúsenosti ostatných som síce brala na vedomie, ale nepripúšťala si, že to zaiste čaká aj mňa. Moja predstava bola úplne jasná. Keď sa pôrod začne, určite to spoznám. Nie som typ čo panikári a tak som sa ako prvorodička nebála, že mi niečo ujde alebo že to bude planý poplach. Spoliehala som sa na svoj ženský a materinský inštinkt, ktorý je v každej z nás, či rodíme dieťa piate alebo prvé.  Manžel pri pôrode bol samozrejmosť a baby friendly pôrodnica v rámci možností bola tiež zahrnutá v plánoch. Poctivo som si študovala pôrodné želania ostatných mamičiek a podľa seba zhotovila ten svoj. Cítila som zodpovednosť aj za to maličké, chcela som urobiť všetko pre to, aby na tento svet prišlo čo najnežnejšie, nech náš prvý kontakt je príjemný pre nás oboch. Veci sa ale skomplikovali a moje pôrodné želania šli bokom, hoci ich prijímajúca lekárka schválila. Bolesti mi začali o 6 ráno na veľkonočný pondelok a ku večeru boli v rozmedzí 4-5 minút. O polnoci sme už dorazili do pôrodnice a ja na pokraji svojich síl som cítila akúsi úľavu. Veď príchod do pôrodnice = pôrod a konečne stretnutie s našim pokladom. Hoci nemocničné prostredie na mňa pôsobí nevľúdne, verila som , že o chvíľu je po všetkom. Vtedy sa však ešte len všetko začalo. Nepríjemné natáčanie monitoru, nepríjemné sestričky, klystír... Pôrod sa nerozbiehal a počas nasledujúcich hodín sa opakoval ten istý scenár. Neznesiteľné bolesti, keď už kontrakcie boli dlhšie ako pauzy  medzi nimi, bolestivé vyšetrenia, veľmi nepríjemné natáčanie monitoru a ofučané sestričky. Ráno pri zmene personálu všetko odznova. Pôrod sa stále nerozbiehal a na mňa tak strašne doľahlo celé to zúfalstvo, že po konzultácii s lekárom som súhlasila s oxytocínom, hoci som ho vyslovene predtým odmietala. Službukonajúca sestrička ma dokonca vyhrešila, že na čo sedím na kresle, keď tam mám fitloptu a sprchu, veď takto neporodím nikdy....čo mám na to povedať?

Náš Viliam sa napokon narodil v utorok na obed, vákuum extraktorom, po nevľúdnom tlačení na brucho, po bolestivom nástrihu a po totálnom chaose , či to ´dáme ´alebo radšej sekcia. Na všetko si spomínam veľmi matne. Bola len veľká bolesť a zrazu plačúce modré dieťatko, ktoré okamžite odniesli preč a ja som ostala ako ochromená. Žiaden bonding, žiadne dotepanie pupočníka, veď ja som MOJE dieťa ani nevidela. Vilkov prvý kontakt so svetom bol v kovovej vaničke, kde ho rýchlo okúpali, ponatierali krémom sponzorujúcim nemocnicu a doniesli v perinke na pol minúty ukázať rodičom. Neviem, čo spôsobilo nasledujúce problémy, ktoré prišli, ale keď sa na to spätne pozerám, dochádza mi, že všetko bolo presne tak, ako nemalo byť. A moja psychika bola od začiatku naštrbená. Predsa platí, šťastná mama=šťastné dieťa....no platí to ale aj presne naopak.

Vilka mi priniesli na dve hodiny poobede, aby sme sa s manželom z neho trošku tešili, no mne pripadal taký...cudzí. Znie to hrozne, ale bolo to tak. 9 mesiacov po srdcom a zrazu bol tu. Doudieraný, s krivou hlavičkou, uplakaný a s takým neprítomným pohľadom. Nepoznali sme sa...a to chcelo čas. Na noc mi ho vzali, čo mi pripadalo vtedy ako veľká úľava, pretože som od únavy nevládala nič. Dnes sa na to pozerám inak. Nepustila by som ho už ani na sekundu.

A tu sa začalo naše trápenie s dojčením. Moja skúsenosť s ním nebola žiadna. Mamka nás všetky tri deti odchovala na umelom mlieku, rovnako aj ostatné ženy v rodine, ktoré vychovali deti v ére jaslí a dojčenia v dĺžke maximálne 6 mesiacov. Bolo to pre mňa všetko nové a tak som už počas tehotenstva študovala Mamilu, dookola som si púšťala videá správneho prisatia a ujasnila si bludné pojmy ako slabé, zadné, riedke mlieko. Teória by bola, už LEN prax. Na prvé priloženie mi prišla pomôcť sestrička. Ukázala mi, ako malého držať, aké máme polohy, ako si podložiť vankúš. Pre mňa bol zázrak po šití si vôbec sadnúť a udržať novorodenca, manipulácia s ním bola pre mňa vyšší level. Prvá rana prišla, keď mi sestrička vysvetlila, že moje prsia nie sú celkom vhodné na dojčenie, a že ja vlastne s plochými bradavkami ani dojčiť nebudem. Mám skúsiť klobúčiky, možno to pomôže. Prisatie teda žiadne, dieťa plače a odtláča sa odo mňa. Ale ako je to možné? Veď ja som jeho mama! Ďalšia sestrička ma utvrdila v tom, že dojčenie proste bolí a to je údel ženy. To bolo v čase, keď som od klobúčikov mala na bradavkách ragády a obe mi už krvácali. Medzi tým Vilko vyhladol a plač bol neutíchajúci, kŕmili ho sestričky glukózou. Cez fľašu.... a naše dojčenie tak dostalo ďalšiu červenú. Psychicky som bola úplne mimo.  Nikto z personálu, ani lekárky, ani sestričky, ani vlastná mama ma nepodporili. Nie že by nechceli...len boli v tomto totálne negramotné. Podsúvali mi myšlienku umelého mlieka s argumentom, že to nie je jed. Napriek môjmu naozaj veľmi zlému psychickému stavu, únave a plaču, som sa ale myšlienky na dojčenie nevzdávala. Nevyšlo mi toľko vecí pri pôrode, musím zachrániť aspoň toto. Neviem, kde som brala silu. Ale ak by som sa o to nepokúsila, vyčítala by som si, že som pre svojho syna a seba neurobila naozaj všetko. Našťastie som mala rodinnú známu, ktorá ma v tom čase veľmi podporila , pretože si podobným scenárom sama prešla. Poskytla mi kontakt na dve LP v Košiciach a ja som ich hneď kontaktovala. Inštruktáže po telefóne boli dlhé a pre mňa vtedy absolútne neuskutočniteľné. Telo na telo? Veď sme každú chvíľu mali na izbe niekoho...raz sestra, potom vizita, potom raňajky, upratovačka, budúca mamička čo si chce pozrieť izbu,....to moje chlapča som nevedela ani vyzliecť z perinky a udržať ho. Sama som sa ledva vyštverala na posteľ, ako som ho mala dať na seba a užívať si vzájomnú blízkosť? Vtedy pre mňa nemožné....dnes sa nad tým už len usmievam. Vilkovi posledný deň nakoniec podali umelé mlieko, pretože veľa schudol... aspoň mi to tak veľmi často prizvukovali. Keď mi primárka novorodeneckého ráno oznámila, že môžeme ísť konečne domov, lebo Vilko pribral cez noc 20g, rozplakala som sa. Bola by som schopná zhrabnúť všetky švestky a dieťa a počkať na muža v tom vetre pred nemocnicou. Eufória so mnou lomcovala celé doobedie a mne sa zdalo všetko akési krajšie. Aj ten náš Viliam akosi menej plakal. Po príchode domov to bol ale skok do reality. Opar z pôrodu opadli, prišiel čas kŕmenia a ja som sa na krabicu pre istotu kúpeného Nutrilonu pozerala s odporom. Zložili sme spiace dieťa do postele a ja som mala chuť zmyť zo seba všetko nemocničné a cítiť sa konečne doma. Po mlieku dovtedy ani stopa, len horko ťažko získané kvapky kolostra. V sprche som ale zacítila kúsi bolesť v prsiach a po pár minútach sa mi prsia naliali, až sa to nedalo zastaviť. Vtedy som si uvedomila čoho všetkého je  schopná psychika. Do ďalšieho dňa, keď prišla k nám domov LP Adelka Boldižárová(sme inak takmer susedky, bývame cez ulicuJ ), sme nejako pretrpeli na malom množstve mliečka a jednej dávke Nutrilonu. Adelka bola veľmi zlatá. Volila vhodne slová aby mňa ako čerstvú mamičku neurazila, neznechutila, neodradila , ale naopak povzbudila a dodala silu. Všetko bolo pre mňa úplne nové a na prvý, aj druhý pohľad nezvládnuteľné. Zrazu som mala doma poháriky, cievky, plačúce hladné dieťa, šatku, knihy o dojčení, veľa možností ako si ho polohovať a kvapkajúce mlieko, ktoré moje dieťa nedokázalo samo prijať. Bol to čistý chaos, ale aj nádej, že pre naše kojenie niečo robím, a to bolo pre mňa najdôležitejšie. Boli to najťažšie dva týždne, odkedy máme Vilka doma. Plakal, v noci nespal, ja som dookola odsávala a on cez cievku všetko vypil, zvládol by aj viac. Senovku a Benedikta som nasadila, rovnako mnoho tekutín, manžel zháňal po celom meste hroznové šťavy a ja som na youtube bojovala s návodmi ako uviazať novorodenca, ktorý má zlomenú kľúčnu kosť a vykrútenú nožičku. Mnoho vecí naraz, únava, odsávačka, .... stres. Jedným slovom stres. Vtedy som nadobudla ale veľký pocit disciplíny, lebo stres bol to posledné, čo nám bolo treba. A tak sme sa s mužom ťahali, raz on mňa, potom on mňa, zase on mňa a občas aj ja jeho. Veľa krát počas tých dvoch týždňov som sa pohrávala s myšlienkou, že na to kašlem...no ešte stále to asi nebolo také zlé, aby som to urobila.

Adelka bola u nás asi 3x, s tým, že kŕmenie cievkou nám šlo, len to prisávanie nie. Ani za svet. Vilko bol maximálne spokojný s cievkou v puse a počas približovania sa k prsníku spustil strašný plač. A tak dokola. A to bolo pre mňa srdcervúce. Aj ráno, aj večer, aj v noci, keď som ho nevedela utíšiť. Bolelo ma srdce stále rovnako, zakaždým možno trochu viac. Všade som čítala o telesnom kontakte, o skin to skin, ale to sa nám nedarilo. Bolo mi ťažko kvôli rane, mliečko mi tieklo kade tade a Vilka som nevedela poriadne chytiť. Vrtel sa a mrnkal....bolo to zlé. Ale skúšali sme. Bola som sklamaná, naštvaná, unavená, a tak dokola. Napokon som sa na úkor spánku predsa len študovala šatkovanie. A skúsila to. S totálnou nedôverou. A... ono to zabralo. Pár hodín spolu v šatke. Spinkal, nemrvil sa a na najbližšom kŕmení sa prisal! Len tak máličko, len na pár sekúnd, ale aspoň neplakal....a tak sme to opakovali....no on zase nič...a pre mňa ďalšia facka. Pár dní nič a ja som to začala vzdávať. Cievku som neznášala a už aj môj muž mal toho dosť. A k tomu neustále napätie že som odsala len toľko a on by zjedol aj viac. Nad vodou ma ale držala myšlienka, že ak sa dokázal prisať raz, musí sa to podariť aj viackrát. Musí! A tak Adelku napadla kontrola uzdičiek v puse. Dokonca nám vybavila primára v nemocnici a sprevádzala nás s manželom, za čo jej nesmierne ďakujem. Bol to už tretí lekár, ktorý nám potvrdil, že uzdičky prirastené nie sú, no na naše naliehanie ich aj tak strihol. Po tom úkone svitla opäť nová nádej. No Vilko stále nič, len plač, odtláčanie sa od prsníka. A ja som sa v domnení, že mu prsník nesmiem znepriateliť prestala snažiť. Boli kŕmenia, keď jedol iba cez cievku, žiadne ponúkanie. Potom som to skúsila zase a po pár dňoch už ozaj psychického vypätia sa Vilko opäť prisal...dva krát, trikrát, stále viac...síce plytko, ale prisal! A tak sme trénovali a postupne cievku úplne vypustili. Ako som spomínala, trvalo to dva týždne, čo je teraz pre mňa úplne smiešna doba, no vtedy to boli muky.

Mamičky ktoré sa trápite, premôžte sa! Nie ste v tom samé a možnosť nevzdať sa a zabojovať  máme len krátky čas. Držím prsty, hlavne sa nevzdávať. Ďakujem Mamile za osvetu dojčenia, o ktorom drvivá väčšina zdravotníkov nemá ani páru. Ďakujem mojej laktačnej poradkyni Adelke, že bez ohľadu na čas, víkend nevíkend sa zaujímala ako sa máme, hľadala stále nové spôsoby ako to zvládnuť. Lebo toto bola pre mňa najväčšia opora, a teda vedomie, že v tom nie som až tak celkom úplne sama. Ďakujem, bez vás by sme to nezvládli.  A spomeniem si na to takmer vždy, keď sa dnes už takmer 7 mesačný Viliam krásne dojčí a ja by som si to nedala za nič na svete.

Povedali sme si ako môžeme našim drobcom pripraviť garantované peniaze na budúcnosť, aj ako poistiť základné úrazy a ich následky.  UNIQAČIK však toho dokáže ešte viac!

Okrem základného poistenia a zdravotno-úrazového pripoistenia si vieme vybrať ešte z voliteľných pripoistení a tým zabezpečiť kompletnú ochranu rodine až do konca trvania zmluvy. A že si teda je z čoho vyberať, to si ukážeme práve teraz 🙂

Viem, zle sa to číta, ale verte mi ešte horšie sa o tom píše...najzávažnejším problémom sú totiž kritické choroby, ktoré môžu postihnúť dospelých ale aj detičky ☹ V dnešnej dobe je už chvalabohu medicína pokročilejšia a častokrát sa nám podarí dostať z najhoršieho. Určite to chce veľa síl, lásky, času....a samozrejme aj peňazí - na cestovanie po doktoroch, lieky, zdravotné pomôcky ... nehovoriac o klasických potrebách dieťaťa aj rodiny. Toto pripoistenie nám  poskytne pomoc v podobe jednorazového finančného príspevku. Ide o diagnostikovanie  jednej z vážnych kritických chorôb dieťaťa medzi ktoré patrí (mimo iné)aj napr. potrebná transplantácia kostnej drene, vážne popáleniny či dokonca aj cukrovka.   

Veľmi zaujímavé a nápomocné vie byť aj prebratie platenia poistného kapitálového poistenia poisťovňou v prípade kritickej choroby dieťaťa - teda  poisťovňa opäť berie na seba náš cieľ- pripraviť mu peniaze na budúcnosť🙂.
S úrazom, či s chorobami, s UNIQAČIK-om na to nie sme sami 🙂)

Ak dieťaťu pripoistíme Asistenčné služby, UNIQAČIK nám prispeje  na nadštandardné ubytovanie nášho drobca aj nás v nemocnici (prípadne v najbližšom hoteli),  na taxík alebo inú dopravu do/z nemocnice, dokonca vedia zabezpečiť aj sprievod na kontrolné vyšetrenie s našim drobcom.  V prípade potreby sa postarajú o doručenie liekov pre dieťa až domov a to dokonca až trikrát za jednu poistnú udalosť a v prípade zhoršenia stavu dieťaťa preplatia aj výjazd doktora priamo k nášmu pacientovi trikrát do roka.  Aj keď rodič je tá najsilnejšia osoba na svete- môže sa aj nám stať, že zdravie vypovedá práve vtedy keď ho budeme potrebovať najviac. Tu sa opäť postarajú o naše dieťa a uhradia náklady na opatrovateľku až do výšky 500 eur...samozrejme aj s príjemným dovozom  jedla 🙂.
Ako píšem,UNIQAČIK toho ponúka veľa pre naše dieťa a tým aj pre celú rodinu. Poistený rodič si však tiež môže ešte pripoistiť krytie úplnej ale aj čiastočnej invalidity a vyplácanie sirotského dôchodku pre dieťa v prípade toho najhoršieho.
No ale už dosť!!

Tfuj, tfuj, tfuj....nech všetci prežijeme spokojný, krásny a zdravý život plný lásky a tešíme sa zo zdravého rastu  našich detí !  

Ako na ňu?

Jeseň je v plnom prúde a na dvere už pomaly, ale isto klope zima. Kým zasadneme pod vianočný stromček a budeme si užívať snežnú nádielku, je dobre sa na toto obdobie pripraviť. Je totiž plné nástrah, spojených s rôznymi vírusovými ochoreniami, prechladnutím a tak dobre známou chrípkou. Chrípka alebo influenza má tri typy. Prvým z nich je typ „A“, ktorý môže viesť až k úmrtiu a dokáže veľmi rýchlo mutovať. Výskyt tohto typu sa v prírode objavuje u cicavcov a vtákov. Druhý typ „B“ sa považuje za menej závažný, nakoľko spôsobuje podstatne menšie epidémie a z hľadiska genetiky sa tento typ nemení takmer vôbec. Postihuje najmä deti a mládež. Posledným typom influenzy je „C“, ktorý sa vyskytuje výhradne v ľudskej populácii. Tento typ je najmenej závažný, nie je dôvodom pre vznik epidémií a má oveľa miernejšie príznaky ochorenia.

A teraz sa chrípke pozrieme bližšie „na zúbok“ a vy sa máte možnosť dozvedieť, ako sa jej dá predchádzať a čo robiť v prípade, ak vás trápi ona alebo ste len jednoducho prechladnutí. Na otázky odpovedá MUDr. Hana Zemánková z polikliniky ProCare.

Aký je rozdiel medzi chrípkou a prechladnutím?

Skúsme sa najskôr pozrieť, čo je charakteristické pre prechladnutie. Toto ochorenie postihuje výhradne horné dýchacie cesty. Je sprevádzané faktom, že sa nevyskytne takpovediac z hodiny na hodinu, čo v praxi znamená, že je sprevádzané nízkou teplotou, ktorá trvá zväčša dva dni a prechladnutie vás neskolí enormne rýchlo z plného zdravia a elánu do stavu, kedy ledva vládzete „žiť“. Práve chrípka je tá, ktorá je definovaná ako vírusové a infekčné ochorenie a klinicky má priebeh vo forme akútneho zápalu už spomínaných horných dýchacích ciest. Pri chrípke sa veľmi rýchlo objavia typické príznaky, akými sú vysoké teploty, bolesti hlavy či svalov a kĺbov. Ďalším príznakom je nepríjemný pocit zimnice, ktorý sa prejavuje najmä v počiatku ochorenia. Ak si k tomu pridáme ešte aj suchý a dráždivý kašeľ, či bolesť hrdla alebo pocit škrabania v ňom a nádchu, vieme, že máme práve chrípku a nie sme prechladnutí. Vhodnou metódou na odlíšenie bakteriálnej a vírusovej infekcie je meranie CRP. Vyšetrenie je možné realizovať priamo v ambulancii lekára z kvapky kapilárnej krvi a výsledok mate k dispozícii ihneď, nie je potrebné čakať na výsledky z laboratória.  Na základe výsledkov môže lekár ihneď nasadiť liečbu. Všeobecne platí, že hladina CRP je vyššia pri bakteriálnych infekciách než pri vírusových.

Dá sa chrípke vôbec predísť?

"Pokiaľ by ste si do svojho šatníka mohli kúpit len jeden jesenný kúsok, čo by to bolo?“ Tak presne táto veta na mňa dnes ráno vyhŕkla z rádia. Premýšľala som, čo mi aktuálne najviac chýba… samozrejme, že nič! –Ako každá žena mám skriňu preplnenú k prasknutiu  (ale napriek tomu nič na seba! :D), a tak som sa jesenný „must have“ svojho šatníka pokúsila objaviť inak.. Ktorý kúsok mi za posledné obdobie urobil najväčšiu radosť? Okamžiťe sa mi vybavil zlatý kardigan zdobený flitrami! Objednala som ho pred pár dňami na modino a od tej doby by som ho nosila najradšej denne.

Nikdy som nebola priaznivcom Kardiganov – prišli mi beztvaré, zbytočne dlhé, takže vytŕčajú z bundy a vo väčšine prípadov tiež nudné (neurazia ani nenadchnú). Potom som objavila tohoto zlatého krásavca a razom som môj názor úplne prehodnotila! – Pokiaľ má kardigan kvalitný materiál, rozhodne nepôsobí beztvarým dojmom, v kombinácii s opaskom môže postave skôr lichotiť.. A vykukovanie spod bundy? Keď máte v skrini taký luxusný flitrovaný kúsok, bola by naopak škoda, aby schovať ho pod bundu, protože outfit ešte povýši! 🙂)

Súťažiť o nákupné poukážky môžeš  tu na koníkovi.

Na prvý pohľad možno nezmyselná otázka. Odpoveď predsa znie: každá, ktorá poteší dieťa. V dobrej hračke sa ale skrýva viac...

Určite si pamätáte na svoju obľúbenú hračku. Trávili ste s ňou noci a zverovali jej svoje detské tajomstvá. Martina Rusnáková, riaditeľka detského centra Bäumchen – Stromček vysvetľuje: „Ak by bolo dieťa len v bielej prázdnej miestnosti, hračky by mu pomohli vyvinúť si určité zručnosti. Ak dieťa žije v priestore, kde je plno obyčajných, každodenných vecí, ľahko využiteľných na hru, tak význam hotovej hračky klesá. No v dnešnej dobe sa stáva zriedkavým, že majú deti dovolené hrať sa s týmito obyčajnými každodennými vecami (pretože by ich mohli zničiť alebo zašpiniť) a v tomto prípade deťom hračky znovu pomôžu. Ale hračky treba vyberať s rozumom a nezabudnúť, že menej pre nich znamená viac.“

Výber hračky treba premyslieť

Dieťa si prechádza rôznymi vývojovými fázami. Mgr. Zuzana Palenčárová, klinická psychologička a detská terapeutka radí ako na výber hračky v jednotlivých obdobiach vývinu dieťaťa: „V rannom detstve sú to skôr senzomotorické hry a hračky, ktoré rozširujú zmyslovú skúsenosť dieťaťa. Neskôr dominujú hry ktoré povzbudzujú fantáziu, dávajú možnosť identifikovať sa. Do zhruba ôsmich rokov vládne detskému svetu takzvané magické myslenie. Všetko je pre nich čarovné a možné. Sú to rôzne postavičky, plyšáky, divadielka, autá, transformeri, kostýmy... Po ôsmom roku sú to už hry viac sociálne motivované ako napríklad spoločenské hry. Alebo výskumné projekty, teda spoznávanie sveta v jeho reálnej podobe.“

Kde hľadať kvalitné hračky

Každý rodič chce pre svoje dieťa iba to najlepšie. Navyše sa blíži čarovné obdobie Vianoc. Preto je dobré vedieť, čo charakterizuje kvalitnú hračku a kde ju môžete nájsť. Palenčárová radí: „Okrem samozrejmých vecí ako sú bezpečnostné kritériá a zdravotná nezávadnosť by mala byť hračka primeraná veku a vývinovej úrovni dieťaťa.“

Keď pršalo, mrholilo, žabiatko sa narodilo...

V tú sobotu, 19.9.2015, bolo presne také počasie, sychravé. Ráno sme vstali ako bežne, podľa pokynov našej malej herečky 🙂 naraňajkovali sa, pohrali a uvarili obed, slečna šla spať a manžel išiel dokončiť zatepľovačku, že to má na hoďku-dve robotu. Súhlasila som a dohodli sme sa, že keď skončí, dáme si kávu s laskonkami, na ktoré som sa veľmi tešila. Ja som upratala po obede a ľahla si trochu k notebooku, ešte som rozmýšľala:  "dokelu, už je sobota a ja stále 2in1." A vôbec som teda nemala chuť na pondelkovú poradňu a pravdepodobne vyvolávaný pôrod. Slečna sa zobudila, nabehla mi k notebooku a mne sa s ňou vôbec nechcelo bojovať, tak som jej doniesla obed do obývačky a kŕmila ju tam.

Ona sedela na gauči a ja na zemi, po pár lyžičkách som pocítila známe puknutie a zaliala ma voda. Bolo 15:10. Hneď som brala telefón a volala manželovi. Povedal, že akurát dokončil a uteká hore. Ja som obvolávala malej krstnú, jej sestru, aby som vedela, kto ostane s malou. Ani jedna z nich nemohla hneď, naši neboli doma. Slečna povedala, že ostane s mojim bráškom, ale nakoniec plakala, a tak išla k rodičom tých dvoch kamošiek (krstnej a sestry). Takže fofry, manžel do sprchy, ja na wecko, potom do sprchy, pomedzi to som balila veci malej, obliekala sa, plakala, stískala ju a manžel volal doktorovi a išli sme. Odovzdali sme Paulínku a 15:55 sme vyrazili a ja som práve vtedy pocítila prvú kontrakciu, dosť silnú. A keďže tie moje kontrakcie boli rovno každých 5 minút, ešte sa ma Lukáš pýtal, či stihneme ten Bardejov, či ma nemá odviezť len do Starej Ľubovne, ja som mu s istotou povedala, že stihneme, ale nebolo mi všetko jedno.

Takú jazdu som ešte nezažila, v niektorých úsekoch sme mali na tachometri aj 160km/h a niekde v polovici cesty sa intervaly kontrakcií skrátili na 2-3 minúty. Lukáš-manžel volal Jarovi-doktorovi (volám ho tak familiárne), že nech príde (predtým totiž povedal, že doktor, čo má službu ma vyšetrí a zavolá, čo a ako), ešte nás ubezpečil, že to stihneme. Dorazili sme v zdraví a vcelku, ledva som vyšla z auta do nemocky a tam sa ešte sbs-kár pýtal, načo nám má odomkúť výťah, pako jeden.

Na príjem som prišla o 16:55, Jaro do 5 minút po mne. Pozrel ma a zahlásil: "na 5 otvorená, ešte to trochu potrvá." Napojili ma na monitor a vypísali sme papiere. Jaro odišiel a mňa sestrička vyšikovala na wecko, klystír a potom sprcha. No na tom wecku som už skoro umierala od kontrakcií, lebo mne veľmi pomáhalo chodiť a tam som nemohla. Na sálu som došla o pol šiestej a vtedy za mnou pustili aj manžela. Vypýtala som si loptu a o pár minút som už mala tlaky, sestrička kukla a povedala, že už je to tak na 7-8 a ešte chvíľu mám pohopsať a bude to. A veru bolo, kontrakcie boli brutálne silné (oveľa silnejšie ako pri Pauli). Pamätám si, že som trochu aj "kričala", manžel ma upokojoval, držala som sa ho ako kliešť. Zavolali mi Jara, napolohovali posteľ a šli sme na to. Tlačiť som tentokrát vládala a nepočítala som tlačenia, ale nebolo ich veľa, asi tak 5 odhadujem a malý zaplakal. Mne sa uľavilo, že je to za mnou a znovu som zažila ten neopísateľný pocit, keď som sa Lukáša spýtala, či je to chlapec a Jaro mi ho vysmiaty hneď položil na brucho a mohla som si ho chytiť. Maxim v tom momente stíchol, Lukáš mal slzy v očiach, bolo presne 18:00. Ešte som prosila nech mu nechajú dotepať pupočník a Jaro mi povedal, že to už robia štandardne, tak som sa potešila a tepal mu ešte dosť dlho. Sestrička malého na mne trochu poutierala, zakryla ho dekou a takto sme si hoveli, kým Jaro šil a kecali 🙂 Lukášovi som nakázala fotiť a Jaro len konštatoval, že si ho nemám všímať a mám sa sústrediť na malého. A veru, šitie som takmer vôbec necítila. Keď som porodila aj placentu, tak sa ešte smial, že pri treťom už Lukáša poučí a rodíme doma 🙂 Nakázal sestričke, že chce malého miery, tak ho vzali, odvážili, odmerali a doniesli nazad. Trvalo to asi 3 minúty. Zatiaľ Lukáš volal jeho rodičom a ja mojim. Maximka mi doniesli nazad, stále holučkého, len pod dečkou a položili už vyššie, aby si dočiahol na prsník a nechali nás samých troch. Veľmi sme si to užívali a malý sa do pol hodiny ukážkovo sám prisal.

Proste nádherný, neopísateľne krásny pôrod, popôrodný priebeh a bardejovská nemocnica je proste top. (len tak pre zaujímavosť, obvod hlavičky Maxima pri prepustení 35cm, Pauli mala 28cm)

Na zdraví nešetrite, meňte ju pravidelne

Pýtal sa vás už váš zubár, kedy ste si naposledy menili zubnú kefku za novú?
Ak je totiž zubná kefka príliš opotrebovaná, neplní svoju funkciu poriadne a to je na kvalite vyčistenia zubov vidieť.

Vlákna kefky po určitom čase vplyvom používania strácajú pružnosť, kefka sa rozstrapkáva a nečistí zuby veľmi dobre. Ak pri umývaní tlačíte kefkou o zuby a ďasno priveľa, k rozstrapkaniu hlavičky dochádza ešte skôr.

Zdravé hygienické návyky nepustia…

Zoberme si ako príklad hubku na umývanie riadu. Môžeme ju bez výmeny používať aj celý rok. Zotierame ňou však z kuchynského riadu zvyšky jedla ako i baktérie, ktoré sú všade okolo nás. Hubka začne po čase smrdieť, je plná nečistôt a tak ju bez váhania vymeníme.

Tiež tam vidíte podobnosť s inou hygienickou pomôckou — zubnou kefkou? Aj ňou čistíme zvyšky jedla a baktérie uložené v zubnom povlaku. (Či by hubka aj po troch mesiacoch stále riad čistila a nie naopak, to už nechávame na vašu fantáziu, prípadne domáci experiment.)

Chodíme na logopédiu, ale výslovnosť dieťaťa je stále nesprávna.

Prečo? Čo robíme zle?

Keď sa ma niekto spýta na problémy s rečou „online“ – cez e-mail, telefonicky, na rodičovskom portáli – snažím sa posúdiť, nakoľko je vážny problém a poradiť. Pre presný návod na terapiu ich ale odporučím vyhľadať v ich okolí logopéda, ktorý urobí podrobnú diagnostiku. Čoraz častejšie sa mi však ozývajú mamičky, ktoré už na logopédiu chodia a pokrok nevidia. Čo je teda zle?

Čítajte viac na: http://aktivko.sk/2015/10/stale-to-nejde/

Dnes vám Mudr. Alexader Schill predstaví naše Röntgenové pracovisko – vyšetrovňu alebo inak - snímkovňu. Všetko pod jednou strechou, v pohodlí a bez stresu. Našim pacientom poskytujeme vyhotovenie panoramatickej röntgenovej snímky štandardne ako súčasť vstupnej prehliadky. Získavame tak kompletný prehľad o stave zubov a tvrdých tkanív. Naše dentálne centrum však poskytuje svoje röntgenologické služby a CTčko aj pre širokú verejnosť. O výhodách kvalitnej diagnostiky si vypočujte viac vo videu.

V dnešnej časti video blogu vám primár Schill povie všetko, čo ste doteraz nevedeli o IMPLANTÁTOCH. Niekto sa ich bojí, iný zas na ne nedá dopustiť. Ako to s nimi naozaj je? Aké benefity ponúkajú? Vypočujte si odpovede na všetky otázky, ktoré ste sa chceli o implantátoch opýtať priamo od primára Schilla.

E 621 L-glutaman sodný

Vo vyšších dávkach glutaman sodný poškodzuje nervové bunky, spôsobuje migrény, cukrovku, žalúdočné vredy, vyvoláva agresivitu a má negatívny vplyv na kvalitu spánku. Napriek tomu, že stále nepatrí medzi "zakázané éčka", neodporúča sa deťom, tehotným a kojacim ženám, dokonca ani pacientom v nemocnici. 
Lekári aj výrobci potravín sú minimálne 30 rokov oboznamovaní s nepriazdnivými účinkami glutamanu sodného, ale napriek tomu trvajú na jeho údajnej bezpečnosti.

Kde ho nájdeme? 

Glutaman sodný sa používa v potravinárstve ako dochucovadlo – látka zvýrazňujúca chuť a vôňu. Je používaný v asijskej kuchyni. Dodáva potravinám výraznú mäsovú chuť. Obsahujú ho koreniace zmesy, sójové omáčky, instantné pokrmy ako sú polievky a omáčky, v konzervované jedlá a polotovary. ďalej v mastných výrobckoch, vo výrobkoch z rýb, udeninách a niektorých syroch. Je pridávaný dokonca do niektorých alkoholických nápojov. Je súčasťou pochutín (zemiakové lupienky, čipsy) a slúží ako náhrada soli.

Glutaman sodný sa využíva aj vo farmaceutickom priemysle. Nachádza sa v mnohých voľne predajných liekoch. Je zložkou niekterých očkovacích látok. Používá sa vo vlasovej kozmetike (šampóny, trvalá ondulácia). Glutaman sodný tvorí prísadu do stravy aj pre psov a mačky.

Nežiadúce účinky