Choroba si nevyberá. Zasiahne nám do života vtedy, keď to najmenej čakáme. Možno sa stalo aj vám, že váš partner, deti, rodičia či priatelia bojujú s rakovinou. Avšak, práve rodina a najbližšie okolie môžu byť pre pacienta najväčšou oporou.

Keď sa dozvieme, že náš blízky má rakovinu, je to pre nás veľký šok a niekedy možno ani nevieme ako zareagovať , ako ho podporiť a pomôcť mu prekonať náročné obdobie v jeho živote, aj keď by sme veľmi chceli. Možno aj vy denne prežívate spolu s vašim blízkym, ktorý bojuje s rakovinou, všetky starosti a problémy, ktoré ochorenie prináša. Možno niekedy neviete ako ďalej a potrebovali by ste poradiť.

Práve na tému komunikácie s onkologickým pacientom sa Liga proti rakovine zamerala vo svojej tohtoročnej kampani „Rozprávajme sa...“, ktorú organizuje v rámci tradičného jesenného projektu s názvom Týždeň Ligy proti rakovine, ktorý aktuálne prebieha. 

Ak potrebujete rady, informácie, pomoc a podporu, počas Týždňa Ligy proti rakovine, v termíne od 23. do 27. októbra 2017, sa môžete obrátiť priamo na psychológov na novej bezplatnej linke Ligy proti rakovine 0800 11 88 11. Tá je pre verejnosť k dispozícii 12 hodín denne - v čase od 8:00 do 20:00 hodiny.V prípade, ak nezastihnete psychológa na linke, otázku mu môžete poslať aj mailom na rozpravajmesa@lpr.sk.

Po skončení Týždňa Ligy proti rakovine bude nové bezplatné telefónne číslo 0800 11 88 11 dostupné pre pacientov, ich blízkych a verejnosť celoročne. V čase hodín Onkoporadne, ktorá nahradí doterajšiu Linku pomoci, sa môžete obrátiť na skúsených lekárov, psychológov, výživových asistentov a sociálno-právne poradkyne, ktorí vám ochotne pomôžu a zodpovedajú vaše otázky. Onkoporadňa sa bude riadiť rozpisom služieb odborníkov na aktuálny týždeň, ktorý bude dostupný na stránke www.lpr.sk.

Niekoľko rád a odporúčaní, ako komunikovať s onkologickým pacientom nájdete aj v informačnom letáčiku Ligy proti rakovine, ktorý si môžete stiahnuť TU. 🙂

                    Dostala som možnosť vyskúšať jesenné novinky od Yves Rocher 🙂

                                                            No neskús to! 😀

     Veľmi ma táto možnosť potešila a zároveň som si uvedomila, že som moje telo od jari do konca leta „týrala“ tréningom, váľaním sa v bahne, plazením pod ostnatým drôtom, behaním cez prekážky od výmyslu sveta.

     Starostlivosť oň bola obmedzená na rýchlu sprchu, potretie škrabancov, modrín...

     Moju pokožku by som definovala ako suchú, nie však extrémne. Najviac vysušenú ju mávam práve v jesennom období, keď sa začnem po lete viac obliekať, keď sa začne kúriť.

     Balíček od Yves Rocher obsahoval Regeneračný sprchovací balzam, Regeneračné telové mlieko a Regeneračný balzam pre veľmi suchú pokožku.

Dnes som sa rozhodla podeliť s vami o tom ako som to oznámila manželovi.

Kto si prečital môj 1.článok vie, že naše bábo je vytúžené a zároveň je to také malé prekvapenie.

Takže na to, že som tehotná som prišla keď som už bola v 4+2tt podľa MS (asi preto, lebo tú menštruáciu som stále nemala ideálnu, ale držala som sa tej poslednej).

Ako sa mi na prvom teste hneď ráno objavili dve čiarky, tak som tomu nemohla uveriť a manželovi som zatial ešte nič nepovedala. V ten deň, som si cestou z práce kúpila ešte jedno dvojbalenie testov.

Ďalšie ráno som si teda jeden test spravila a tie dve čiarky tam boli stále 🙂. Celou cestou do práce som sa usmievala, takže som asi na ľudí okolo seba pôsobila ako blázon alebo ako pod vplyvom. Čo som vlstane aj bola :D, keďže som už bola pod vplyvom tehotenského hormónu.

Po pár hodinách v práci som sa rozhodla si spraviť aj ten druhý test (pre istotu), stále dve čiarky. Úsmev na perách silnel a ja som začala premýšľať ako to povedať manželovi. Predsa len niečo také, že bude otcom neoznamujem každý deň. Deň v práci ubiehal, ľudia na mňa rozprávali, ale ak mám byť úprimná ani netuším ako som tento deň v práci dokázala vydržať. 

Kojila som 3 roky a 9 mesiacov. Pár mesiacov sme boli v procese samoodstavenia. Nočné dojčenie už môj syn posledných pár mesiacov nepotreboval a cez deň posledné dva mesiace len pár cucov. Pár sekundové kojenie. Nazvala som to "posledné dozvuky". Keď sa mi syn narodil nemyslela som,že budem kojiť tak dlho, ani som netušila čo všetko to obnáša. Počas tehotenstva som stretávala väčšinou ženy, ktoré kojili veľmi krátko ( 3 mesiace) alebo vôbec. A v Holandsku ,kde žijem, je kojeniu prikladaný význam len prvé mesiace. Materská dovolenka tu trvá 16 týždňov, a začína už 6 týždňov pred pôrodom. Takže ženy su nútené ísť do práce veľmi skoro , a deti sú nasilu odstavené. Hoci asi do pol roka má žena nárok, aby jej priniesli dieťa do práce a ona ho mohla nakojiť. Ale neviem koľko žien túto možnosť využíva. 

Rodila som plánovaným cisárskym rezom. Dôvod bol, že synček sa neotočil hlavičkou dole . Aj vám poviem, naštastie!,  lebo ja som nízka, veľmi štíhla a syn mal pôrodnú váhu vyše 4 kilá. Tak si vravím, chlapček môj dobre si to zariadil, veď by si ma roztrhol, keby mám rodiť normálne. 

Výhodou v holandských nemocniciach je, že aj počas cisárskeho rezu môže byť s vami blízka osoba na pôrodnej sále. Takže partner bol celý čas pri mne. Najkrajšie slová , ktoré si pamätám počas zákroku ( všetko som vnímala, bola som len pod čiastočnou anestéziou) boli slová asistentky. Priam vykríkla nadšenim, a mne sa aj dnes tlačia slzy do očí, keď na to spomínam. Jej slová zneli : Už vidím nožičky... už vidím ručičky... už vidím hlavičku... 

Potom ho zdvihli do výšky a prvý krát sme uvideli naše bábätko. Na pár minút ho vzali ,ale len k vedlajšiemu stolu, tak som všetko videla. Zabalili do osušky a priložili na hruď počas doby kedy ma zašívali. Ale ešte sa nedojčil. Na dve hodiny ma odviedli na pooperačnú sálu. 

Tu má každá rodička svoju vlastnú izbu komplet vybavenú, aj s lôžkom pre partnera, s televízorom,so záchodom, sprchou, kuchynkou, aj s vybavením pre bábätko. Myslela som, že kým som na pooperačke muža už odviedli tam ( mali sme tam už prinesené veci) a o malého je postarané v nejakej inej miestnosti. 

Aké bolo moje velké prekvapenie, keď ma priviezli na izbu a videla som naše bábätko spolu s partnerom na izbe. Nikde ho neodviedli ,celé tie dve hodiny bol s tatom. Samozrejme bol hladný ako vlk, umeleho mlieka mu veľa dávať nechceli, vraj aj tak vypil viac než mal.