Milé maminky, nemaminky, alebo len obyčajné milovníčky sladkých dobrôt ako ja!

V tomto článku by som vám chcela priblížiť a zároveň zhrnúť naše testovanie Panna Cotty od Raja. Tak ako každé iné testovanie, tak aj toto začalo samotným zapojením mojim príspevkom s popisom, prečo práve ja by som mala byť vybraná do testovania. 

Brala som to ako skvelú príležitosť vyskúšať túto uľahčenú prípravu tohto dezertu, keďže doposiaľ som ju pripravovala klasicky zo smotany a želatíny a na druhej strane som bola aj zvedavá ako môže takýto "polotovar" v krabičke chutiť a či sa vôbec môže priblížiť jej ozajstnej chuti.

Šťastie sa na mňa tentokrát usmialo a o týždeň po oznámení, že som bola vybratá, mi zazvonil kuriér aj s balíčkom. Aké bolo moje prekvapenie, keď okrem 4 krabičiek s Panna Cottou, som objavila aj rozkošné formičky na jej prípravu? Popravde, tie mi urobili asi ešte väčšiu radosť ako samotný dezert. 🙂

Možno sa medzi nami nájdu aj také, ktoré ani netušia, čo je to za dezert. Tak aspoň v skratke. Panna cotta je taliansky dezert z oblasti Piemont a doslovne znamená "varená smotana".  Je to vlastne uvarená smotana so želatínou, cukrom a mliekom, ktorá sa ešte horúca naleje do nádob a necha vychladiť, aby stuhla.

Nám ale prišla uľahčená verzia, ktorá sa dala pripraviť dvoma jednoduchými spôsobmi:

K napísaniu článku ma vždy privedie nejaká osobná skúsenosť či príbeh, ktorý niekde začujem, prinúti ma nad vecou porozmýšľať a mám chuť sa s tým ďalej podeliť. 

V posledných týždňoch sa mi takých vecí –žiaľ negatívnych stalo niekoľko. Ale všetko postupne a poporiadku.

Počas dennej služby v práci som sa s deťmi vybrala na prechádzku a na nej sme našli v tráve peňaženku. V nej občiansky, vodičský, zdravotný preukaz, kreditné karty a ešte nejaké zákaznícke karty a k tomu hotovosť cca 500€. Presne neviem, hádam len podľa farby bankoviek. Dotyčná bývala skoro na druhom konci dediny ale čert to ber, rozhodla som sa zaniesť jej tú peňaženku veď už musela byť riadne nervózna z jej straty. Vybavovanie dokladov nie je príjemná a ani lacná záležitosť a aj tá hotovosť je vysoká, tak sa určite veľmi poteší, že sa všetko našlo. Deti boli už unavené, umrnčané, hladné no i napriek tomu mi svedomie nedalo nechať trápiť dotyčnú čo i len minútku dlhšie a tak sme v ceste pokračovali ďalej. Zazvoním, žena víde vonku a toto je náš rozhovor:

Ja: „Dobrý deň. Našla som vašu peňaženku a priniesla som vám ju.“

Žena bez pozdravu a jediného slova mi ju vytrhla z rúk a začala sa v nej prehrabávať.  Deti už fakt boli dosť zlé, tak som sa teda otočila na odchod keď v tom....

Žena: „Chýba 10€.“

Keď mi prišla správa, že som bola na Modrom koníku vybraná na testovanie CEWE fotoknihy, najskôr sa mi nechcelo veriť. Ešte nikdy som sa totiž do žiadneho testovania nezapojila, na koníku som aktívna len v zopár skupinách a zrazu takáto šanca. Avšak potešila som sa, bola to pre mňa trochu aj výzva. Prvotná dilema však nastala hneď po tom, ako som začala uvažovať, aké fotky do fotoknihy vlastne dám. Naše rodinné som použiť nechcela, a aj keď sa venujem foteniu portrétov, detí a rodiniek, fotokniha zostavená z týchto fotiek by mi asi len ležala na poličke bez ďalšieho využitia. Fotoateliér totiž nemám, a tak ma ľudia kontaktujú ohľadne fotenia prostredníctvom internetu, kde si rovno nejakú tú fotogalériu prezrú a majú o mojej tvorbe predstavu. Potom sa mi však v hlave zrodil nápad, vytvoriť niečo, čomu sa poteší možno niekto aj o 100 rokov, nezávisle od toho, či ma poznal alebo nie. Ale pekne po poriadku. 🙂

Okrem fotenia osôb sa v chvíľach voľna venujem aj mapovaniu môjho rodného mesta. Zbieram staré fotografie, pohľadnice, spomienky – často kvôli nim musím navštíviť pamätníkov, ktorí už na tom s pamäťou nie sú najlepšie a fotografií, ktoré by mapovali niektoré lokality je málo, menej ako by chcela a ako by mi pomohlo vytvoriť si v hlave predstavu ako v ktorom období vyzerali. Je to také skladanie čriepka s čriepkom, pričom niekedy treba použiť naozaj veľa lepidla. Keby som natrafila na dobový fotoalbum alebo na fotoknihu výlučne s fotkami môjho mesta, bolo by to pre mňa ako nájsť poklad. Tak som si teda povedala, že si jeden takýto poklad z mojich fotografií vďaka Cewe vytvorím. A že možno sa mu o tých 100 rokov skutočne niekto poteší. 🙂

Ale aby som prešla k samotnej Cewe fotoknihe. 🙂

To, čo mi odjakživa na fotoknihách veľmi nesedelo, je že podľa mňa fotky umiestnené v nej treba už fotografovať ako šité na ňu. Myslím tým predovšetkým formát fotiek, ak nepoužijete výlučne fotografie orientované na výšku alebo na šírku (prípadne nejaký crop, napr. štvorec), tvorba knihy a samotné rozloženie fotiek vám zaberie viac času. Treba tiež samozrejme myslieť nato, aby spolu jednotlivé fotky ladili, či už farebne alebo motívom.

Ako prvý krok si teda nainštalujete softvér na tvorbu fotoknihy, stiahnete si ho zdarma na stránke www.cewe.sk, alebo na webovej stránke Fotolabu (možno ešte aj inde, nepátrala som do detailov). Inštalácia softvéru zaberie nie dlhú chvíľu, pri mojom cca 8 ročnom PC to trvalo asi 4 minúty.

Po nainštalovaní softvéru sa môžete pustiť smelo do práce, pričom najskôr si vyberiete formát fotoknihy – je na výber celkom slušná škála možností od miniknižôčky až po knihu na panoramatické zábery alebo XXL knihu. Nasleduje výber kvality papiera, ja som si zvolila lesklý fotopapier – fotografie podľa mňa na ňom vyznejú profesionálnejšie a možno trochu dramatickejšie ako na matnom.

Počasie za oknami už nasvedčuje tomu, že sa opäť blíži kolotoč nepríjemných soplíkov, kašľov a teplôt. Keď už sa tak stane, chceme len, aby sa drobcovi čo najskôr uľavilo a bol opäť fit. Kašeľ vie byť veľmi nepríjemný a malého pacienta neraz poriadne vytrápi. Poradíme vám, ako rozoznať jednotlivé druhy kašľa a správne ich liečiť.

V prvom rade je dobré vedieť, že kašeľ nie je náš nepriateľ. Ide o prirodzený obranný mechanizmus tela, ktorý má za úlohu dostať z dýchacích ciest to, čo tam nepatrí. Dráždenie na kašeľ môže mať viacero príčin (cigaretový dym, peľ, prach, suchý vzduch, vdýchnutie nejakého malého predmetu, ...). Pokiaľ ho má na svedomí baktéria alebo vírus, je dobré mať na pamäti, že kašeľ je príznak a nie choroba. Preto ho netreba silou mocou zastavovať, ale všímať si aj iné signály toho, že s dieťatkom nie je niečo v poriadku. Napríklad či má nádchu, zvýšenú teplotu alebo horúčku, sťažuje sa na bolesť hrdielka.

Nie je kašeľ ako kašeľ

• Suchý kašeľ spoznáte podľa toho, že dieťa veľmi dráždi na kašeľ, niekedy ho až napína na vracanie a veľmi ho vyčerpáva. Snaží sa akoby čosi vykašľať, no žiaden hlien nevykašle. Ten je zatiaľ príliš hustý na to, aby ho telo dokázalo dostať von. Suchý kašeľ býva sprevádzaný aj škriabaním v hrdle a dieťa sa neraz sťažuje, že je kašeľ bolestivý. Jeho čas prichádza najmä večer, keď si malý pacient ľahne do postele a nie a nie zaspať. Ochorenia horných dýchacích ciest začínajú spravidla týmto typom kašľa, ktorý trvá asi 5 dní a potom sa mení na vlhký.
• Vlhký kašeľ, hovoríme mu aj produktívny, nakoľko pri ňom dieťatko vykašliava hlieny či laicky povedané zatekajúce soplíky, nie je bolestivý a ani nevysiľuje, zvykne však trvať o čosi dlhšie ako suchý.

Liečte kašeľ správne

Vedieť rozoznať suchý kašeľ od vlhkého má svoj význam. Na každý z nich totiž platí niečo iné.

„Konečne sme sa zbavili tých nepríjemných sopľov,“ odľahne vám. No prejde sotva týždeň a sú späť. Soplíky, soplíky, soplíky. Kto by nepoznal ten kolotoč, ktorý nás neprestajne trápi od jesene do jari. Ako si poradiť s detskými soplíkmi? Čo robiť a čo naopak nerobiť, keď vášho drobca prepadne nádcha?

Odhliadnuc od alergie, zväčšenej nosnej mandle či prerezávania zúbkov sú veľmi častou príčinou soplíkov u detí vírusy a baktérie. Čo sa v takom detskom nošteku udeje? Po tom, čo si doň nájde cestu vírus a začne sa tam množiť, dôjde k opuchu sliznice nosa. Takýto opuch vedie k sťaženému dýchaniu, alebo inak povedané k pocitu upchatého nosa. Ani sa nenazdáte a z malého nošteka začne vytekať číry, vodnatý soplík, ktorý po pár dňoch zhustne. Pokiaľ na takto oslabenú sliznicu nošteka sadne baktéria, soplíky zmenia farbu na žltozelenú. Nemusíte byť teda ani lekár a len z farby ľahko rozoznáte, s čím práve bojuje váš malý sopľoš. Ak sú soplíky číre alebo biele, bude to vírus, no pokiaľ sa mu pod nosom zelená, s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o baktériu.

Čistý noštek je základ

Neliečenou infekciou horných dýchacích ciest môžete dieťatku poriadne zavariť. Tá môže z hlienov, ktoré zostávajú v nošteku a v nosohltane, preniknúť až do uška a spôsobiť zápal stredného ucha. U detí, ktoré už vedia smrkať, je čistenie nosa hračka. Čo ale s tými menšími? V tejto otázke sú, žiaľ, odborníci nejednotní. Kým jedny tvrdia neodsávať, druhí sa prikláňajú k čisteniu nošteka. Odsávať teda, či nie? Ako to už býva, konečné rozhodnutie zostane na rodičovi. No pokiaľ sa rozhodnete pre čistenie nošteka, treba odsávať správne a hlavne s mierou.

Vyberáme odsávačku hlienov

V prvom rade je potrebné zaobstarať si odsávačku hlienov a tých je na trhu hneď niekoľko. Kúpiť sa dajú v lekárni, v obchodoch s detským sortimentom alebo v drogérii.

Musím sa priznať, že som ešte nikdy nič netestovala. Kozmetiku La Roche-Posay poznám z "videnia", teda z lekární už dlhšie, nikdy som ju však reálne nevyskúšala. Preto ma veľmi oslovila možnosť zapojiť sa do testovania. Čuduj sa svete - vybrali ma, a tak som už len netrpezlivo očakávala kuriéra. Ten bol veľmi rýchly, a tak testovanie mohlo začať. 

Vždy v jesennom období ma trápi suchá pokožka. Najmä nohy sú vždy suché a drsné ako rašpľa, tiež ruky a tvár mám ako sušenú slivku. Keďže jeseň práve nastupuje, prišiel mi tento balíček veľmi vhod. Testovala som telové mlieko a sprchový gél.

Sprchový gél Lipikar Gel Lavant ma veľmi pozitívne prekvapil. Mdlo vyzerajúca 400 ml fľaštička s gélovou konzistenciou príjemne prevoňala celú kúpeľňu, na túto vôňu sa namotali aj moje deti. Ocenila som najmä to, že gél je celotelový, teda som s ním mohla umývať i deťom vlásky. A tiež to, že je vhodný pre celú rodinu, čomu zodpovedala aj jeho veľkosť. Ja osobne som ho využila pri holení aj po športe. Pokožka zostala jemná, vláčna a voňavá. Nebol až taký hydratačný, ako som očakávala, ale našťastie - bolo k dispozícii i telové mlieko, ktoré to zachránilo.

Mlieko Lipikar Lait/Lotion je veľmi jemné, príjemne a ľahko sa rozotiera, je bez vôňe a má objem 200 ml. Musím sa priznať, že mi chýbala vôňa, no inak bolo veľmi dobré. Nielen, že premastilo celú pokožku tela, ale používala som ho raz za týždeň aj ako hydratačnú masku na tvár. Výsledok bol veľmi dobrý, zmizlo svrbenie, pálenie i pocit napnutej pokožky. 

Či by som odporučila tieto 2 produkty značky La Roche-Posay na základe vlastných skúseností? 

Za mňa áno, no najmä ľuďom, ktorí nemajú príliš suchú až atopickú pokožku. Oba výrobky sú univerzálne a vhodné pre celú rodinu, čo ocenia najmä ľudia, ktorí majú radi minimalizmus a nevyžívajú sa vo fľaštičkami preplnenej kúpeľni. Tiež je vhodné vziať si ich na dovolenku - v kufri nezaberú veľa miesta, stačia vám tieto dve veci a zubná kefka s pastou 🙂