Tento víkend sme boli s deťmi na "chatovici" kúsok od Brezovej pod Bradlom. V rámci sobotnej kultúry sme sa rozhodli, že pôjdeme pozrieť rodný dom M.R.Štefánika a Mohylu na Bradle.

Štefánikov rodný dom sme si bohužiaľ nemali šancu pozrieť, keďže od októbra do apríla majú cez víkend zatvorené (je to škoda). Ale hore na Bradle je nádherne a Mohyla je waw.

Dostanete sa k nej pešo značenou ľahkou turistickou cestou z Košarísk. Trvá to cca  hodinku. Pre neturistov a rodiny s malými detičkami je možnosť vyviezť sa hore pod Mohylu autom a poprechádzať sa po okolí. Zhora je nádherný výhľad do okolia.

A ešte pár zaujímavostí:

- Mohylu M.R.Štefánika na Bradle navrhol známy architekt Dušan Jurkovič, ktorý sa preslávil hlavne návrhmi kúpeľných domov v Luhačoviciach

- Mohylu stavalo 150 až 200 robotníkov, a to nepretržite po dobu 280 dní

Prokrastinácia je umenie nevykonať nič zmysluplné počas určitého časového obdobia. Podľa definície sa jedná o chorobné odkladanie dôležitých vecí na neskôr. Nájdete mnoho návodov, ako ju prekonať. Dokonca aj tu na konci článku. Ale otázkou ostáva, čo ju spôsobuje? Kde je ten pomyselný začiatok?

Čo na to neurológovia?

Limbický systém v mozgu je veľmi primitívny.  Nájdeme v ňom pudové jednanie, hľadanie odmeny a vyhýbanie sa bolesti. Funguje najmä prostredníctvom emócii a to rýchlo a veľmi silno. Narozdiel od neho prefrontálny kortex (mozgová kôra v prednej časti mozgu) je flexibilný a veľmi inteligentný. Ale je unaviteľný, nie dosť silný a rýchlo mu vysrší energia.

Keď niečo veľmi, veľmi chcete, limbická časť riadi tento proces. Keďže reaguje rýchlo, žije ako by tu a teraz, nemá vzťah k dlhodobým horizontom.

Prefrontálny kortex povie, že budete držať diétu a pravidelne cvičiť. Máte peknú vyhliadku do budúcnosti, ako ležíte na pláži so sexi zdravým telom. Ale potom príde limbický systém a povie, že je v špajzi výborná čokoláda. A prehluší všetko, čo hovorí prefrontálny kortex.  Ako to dopadne, to viete aj samé.

Čo na to psychiatri?

Zvláštny názov „prokrastinácia“ pochádza z latinského „pro crastinus“, čo znamená „na zajtrajšok“. Aj vy patríte medzi ľudí, ktorí ju dotiahli do dokonalosti?

Pátrala som po spôsoboch, ako sa jej ubrániť. Niekoľko z nich som našla a začala poctivo praktizovať. Moje efektivita sa zvýšila a s ňou aj množstvo voľného času, ktorý môžem venovať rodine a psovi.

Spisujem zoznamy

Možno to občas preháňam, ale skutočne to so zoznamami funguje! Vždy, keď potrebujem niečo spraviť, napíšem to na lepiaci papierik. Postupne dopisujem a vyškrtávam, čo som už stihla. Ihneď ako dopíšem tento článok, budem môcť vyškrtnúť ďalšiu vec.

Odporúčam vám zapísať si aj malé úlohy. Aj také venčenie psa, pozametanie dlážky, prebalenie dieťaťa alebo vynesenie smetí je veľmi príjemné, keď to následne môžete vyškrtnúť zo zoznamu.

Zaručujem vám, že ten pocit, keď sa začne zoznam krátiť, je na nezaplatenie.

Milé maminky, nemaminky, alebo len obyčajné milovníčky sladkých dobrôt ako ja!

V tomto článku by som vám chcela priblížiť a zároveň zhrnúť naše testovanie Panna Cotty od Raja. Tak ako každé iné testovanie, tak aj toto začalo samotným zapojením mojim príspevkom s popisom, prečo práve ja by som mala byť vybraná do testovania. 

Brala som to ako skvelú príležitosť vyskúšať túto uľahčenú prípravu tohto dezertu, keďže doposiaľ som ju pripravovala klasicky zo smotany a želatíny a na druhej strane som bola aj zvedavá ako môže takýto "polotovar" v krabičke chutiť a či sa vôbec môže priblížiť jej ozajstnej chuti.

Šťastie sa na mňa tentokrát usmialo a o týždeň po oznámení, že som bola vybratá, mi zazvonil kuriér aj s balíčkom. Aké bolo moje prekvapenie, keď okrem 4 krabičiek s Panna Cottou, som objavila aj rozkošné formičky na jej prípravu? Popravde, tie mi urobili asi ešte väčšiu radosť ako samotný dezert. 🙂

Možno sa medzi nami nájdu aj také, ktoré ani netušia, čo je to za dezert. Tak aspoň v skratke. Panna cotta je taliansky dezert z oblasti Piemont a doslovne znamená "varená smotana".  Je to vlastne uvarená smotana so želatínou, cukrom a mliekom, ktorá sa ešte horúca naleje do nádob a necha vychladiť, aby stuhla.

Nám ale prišla uľahčená verzia, ktorá sa dala pripraviť dvoma jednoduchými spôsobmi:

K napísaniu článku ma vždy privedie nejaká osobná skúsenosť či príbeh, ktorý niekde začujem, prinúti ma nad vecou porozmýšľať a mám chuť sa s tým ďalej podeliť. 

V posledných týždňoch sa mi takých vecí –žiaľ negatívnych stalo niekoľko. Ale všetko postupne a poporiadku.

Počas dennej služby v práci som sa s deťmi vybrala na prechádzku a na nej sme našli v tráve peňaženku. V nej občiansky, vodičský, zdravotný preukaz, kreditné karty a ešte nejaké zákaznícke karty a k tomu hotovosť cca 500€. Presne neviem, hádam len podľa farby bankoviek. Dotyčná bývala skoro na druhom konci dediny ale čert to ber, rozhodla som sa zaniesť jej tú peňaženku veď už musela byť riadne nervózna z jej straty. Vybavovanie dokladov nie je príjemná a ani lacná záležitosť a aj tá hotovosť je vysoká, tak sa určite veľmi poteší, že sa všetko našlo. Deti boli už unavené, umrnčané, hladné no i napriek tomu mi svedomie nedalo nechať trápiť dotyčnú čo i len minútku dlhšie a tak sme v ceste pokračovali ďalej. Zazvoním, žena víde vonku a toto je náš rozhovor:

Ja: „Dobrý deň. Našla som vašu peňaženku a priniesla som vám ju.“

Žena bez pozdravu a jediného slova mi ju vytrhla z rúk a začala sa v nej prehrabávať.  Deti už fakt boli dosť zlé, tak som sa teda otočila na odchod keď v tom....

Žena: „Chýba 10€.“