Nápad na rýchlu a dobrú večeru alebo obed?

Všetko nájdete na stránke www.mccain.sk Veľa dobrých receptov, či už na prípravu mäska alebo aj omáčok, stránka je prehľadná a vždy tam nájdem super inšpiráciu.

Ich hranolky a zemiačky zbožňujem. Nemám obľúbené hranolky z ich ponuky, lebo vždy mám chuť na niečo nové a iné a vždy si viem vybrať. Dnes som na obed spravila šampiónové ragu a k tomu McCain 1 2 3 Fri´Style boli výborné chrumkavé a keď ich pripravíte v rúre bez použitia oleja, sú tie najlepšie.

Dobrý deň,

chcela by som vás - ostatné mamičky, poprosiť o radu.

Mám 4 ročné dievčatko. Malá je šikovná, ukecaná, hravá papulka, len mám s ňou problém s ktorého som už dosť zúfalá.

Netoleruje iné dospelé osoby- myslím okrem rodiny.

Pozdraví sa len keď niečo chce, ale neodpovedá na otázky, ktoré sa jej iný ludia pýtajú.

Čo sa týka škôlky, tak s deťmi vychádza dobre, ale učiteľkám nepovedala ešte ani pol slova.

Často sa stretávame s otázkami ohľadom debničkovania, jeho pôvodu, či podstaty, a preto sme sa rozhodli zhrnúť naše vedomosti v krátkom článku, ktorý, pevne veríme, zodpovie všetko, čo Vás o tomto spôsobe nákupu potravín zaujíma.

 Pôvod debničkovania

Je ťažké presne určiť kedy sa myšlienka ponúkať farmárske produkty priamo konečnému spotrebiteľovi stala novátorskou, keďže ešte nedávno to bolo niečo prirodzené a ľudia sa inak ani stravovať nevedeli. Obchody boli zásobované lokálne vyrobenými produktmi, na vidieku žilo stále dostatok ľudí, ktorí chovali zvieratá, či pestovali plodiny a predávali ich priamo konečnému spotrebiteľovi.

Zmena prišla s nástupom veľkých obchodných sietí v druhej polovici minulého storočia. Nápad sústreďovať všetky produkty pod jednou strechou, s možnosťou výberu spomedzi desiatok rôznych, domácich a zahraničných výrobcov bola lákavá nielen pre obchodníkov, ale predovšetkým pre nakupujúcich, ktorým tento spôsob šetril čas, energiu a peniaze, keďže obchodné siete začali rapídne tlačiť ceny produktov smerom nadol. Pokiaľ ostaneme v intenciách Európy, postupne sa veľkoobchody stali štandardom, malé rodinné obchody začali miznúť a farmári prestali byť schopní konkurovať cenám zahraničných produktov. Prečo tomu tak bolo je otázka na samostatný článok s ekonomickým zameraním; dôležité je, že tento trend sa rozšíril po celej Európe a vidiek každej krajiny to bolestivo pocítil.

Stúpajúci počet produktov vo veľkoobchodoch je bohužiaľ priamo úmerný klesajúcej kvalite. Jednak je nesmierne ťažké zachovať kvalitu produktov v procese výroby pokiaľ dopyt po nich neustále rastie a treba stíhať zásobovať trh, a takisto je pre prevádzkovateľa veľkého obchodu ťažké ustriehnuť, či všetko jedlo v poličkách a chladiacich boxoch dostáva starostlivosť, ktorú si zaslúži a ktorá zabezpečí jeho čerstvosť a kvalitu.

Volanie po návrate kvalitných produktov sa začalo ozývať, ako inak, v západnej Európe – supermarkety tam dorazili ako prvé, a tak si ľudia, ktorí prizerali väčšmi na kvalitu ako cenu, mali viac času uvedomiť, že tento spôsob zásobovania trhu je nesprávny, škodiaci krajine, lokálnej ekonomike, životnému prostrediu a v konečnom dôsledku aj ľudskému zdraviu. Osemdesiate roky minulého storočia dali vzniknúť prvým debničkárskym spoločnostiam vo Veľkej Británii, ktorá sa stala priekopníkom tejto idey na území starého kontinentu.

Vlani som bol na dovolenke v tomto zaujímavom historickom mestečku.Cesta z Prievidze mi trvala s prestávkami  9  hodín.Dá sa prejsť aj rýchlejšie,ale nejdem o preteky,cestujem na dovolenku.Benzín som si nabral doplna v Bratislave.Doplnil som palivo vo Vilachu.Nie na diaľnici,ale na pumpe Eni ,Italien Strasse 57.Benzín je cca o 20centov na litri lacnejší ,ako keď tankujete na diaľnici.(súradnice pumpy:S 46.60323´stupňa,V13.84031stupňa.)Pokiaľ necestujete na noc doporučujem sa zastaviť v Klagenfurte.Minimundus(minisvet-najznámejšie budovy, stavby  v malom).(S 46.62062, V 14.26429).

Caorle je pekné historické mestečko.V sobotu sa tu konajú trhy.Neďaleko autobusovej stanice.(S45.60450 ,V 12.88433).Nákupy doporučujem robiť s supermarkete Aliper.(S 45.58068, V 12.85970).Ceny ako u nás.Priamo z centra sa dá dostať loďou do Benátok.Aź do centra vedie kanál,kde kotvia lode..Mestečko je malé ,v pohode sa dá prejsť celé peśi.Ak by ste chceli navštíviť Benátky autom,doporučujem zaparkovať  na Piazzale Roma 467 (S 45.43774, V 12. 31735).Bližšie to už nejde.Cena parkovného je 26€/12hodín.Ak som niekomu pomohol s pár informáciami budem rád.Ak by ste v niečom potrebovali poradiť a budem vedieť ,napíšte mi na e-mail:ronam0212@gmail.com.

Príjemnú dovolenku všetkým milovníkom Talianska.

                                                                                                  Roman

S označením niekoho za podvodníka sa stretávam niekoľkokrát denne. Pritom ozajstní podvodníci na koníku sú rarita. Je ich málo a väčšinou sú odhalení skôr ako by narobili škody (aj vďaka vám a vašej pozornosti). Prípadov, keď tu pôsobí podvodník a narobí veľké škody je naozaj minimum (aj toto je vaša zásluha). Naopak, označenie niekoho za podvodníka je veľmi časté a býva prekážkou pri riešení problému. Veď kto by to nebral osobne! Keď sa problém presunie do osobnej roviny, je naozaj ťažšie nájsť riešenie. 

Ale poďme k veci - čo to je podvod naozaj je? Podľa definície z wikipedie: “Podvod je čin, ktorého sa dopustí ten, kto zneužije cudziu nevedomosť k vlastnému obohateniu. Typicky ide o vylákanie peňazí pod nejakou zámienkou (najčastejšie ide o bazár), ktorú ale podvodník nesplní a obeť príde o  svoje peniaze.” Túto definíciu by som rád doplnil o dva pojmy - úmysel a čas.

Úmysel musí byť jasný - oklamať. Preto osoby, ktoré tu pôsobia dlhodobejšie a majú popri pozitívnych aj negatívne hodnotenia, majú málokedy úmysel podviesť. Väčšinou spolupracujú pri riešení a majú snahu problém riešiť s adminmi. Prečo to ale nejde priamo medzi dvomi používateľmi? Dôvod je jednoduchý - používanie prisilných slov, označenie za podvodníka, prípadne až urážky. Čo vy môžete niekedy vnímať ako správanie podvodníka, pre mňa je len prenesenie sporu do osobnej roviny. 

Druhé dôležité doplnenie definície je - čas. Je ideálne, ak všetko prebehne rýchlo a hladko. Ale niekedy sa stane, že osoba sa odmlčí. Prípadne ich reakcie sú na váš vkus pomalé. Treba si uvedomiť, že nežijeme v ideálnom svete. Väčšina používateľov sú ľudia, ktorí majú toho počas dňa naozaj veľa. Deti, práca, rodina, niekedy nevedia, kde im hlava stojí. Môže ochorieť dieťa a aj týždeň ich nenapadne prísť na koníka. Samozrejme, záväzky si treba plniť a je aj slušné o tom informovať. Ale nedostatok taktu či slušnosti nie je predsa podvod. V takýchto prípadoch ak naozaj máte záujem o riešenie, treba byť trpezlivejší.  

Používanie silných slov a priveľká netrpezlivosť problém nikdy nevyrieši! Ak niekoho označíte za podvodníka, môže sa stať, že z neho povodníka naozaj spravíte. Ľudia časom zvyknú byť taký, za akých ich okolie považuje. Odmalička si túto skutočnosť neustále všímam okolo seba. 

Mal som spolužiaka, ktorý bol naozaj dobráčisko. Nikdy nebol pri ničom zlom, až raz jedného dňa jeho spolusediacemu zmizlo pero (alebo guma či ceruzka) a on z krádeže obvinil práve tohto dobráčiska. Začalo to nevinne, ale časom bol tento “podvodník” vytláčaný z kolektívu. Dávali mu pocítiť, čo si o ňom myslia, správali sa k nemu ako k zlodejovi a on sa časom tak aj začal správať. Cítil sa ukrivdený, bezdôvodne zahnaný do kúta a časom začal všetko oplácať. Jeho správanie sa zhoršilo. Nie, nestal sa z neho zlodej, ani podvodník, ale z chalana bol veľmi dlhé obdobie celkom slušný grázel.  

Milé mamičky, tento krátky príbeh nebude o utrpení ako boli predošlé, ale naopak - bude o šťastí – dokonca šťastí ŠTVORITOM! Príbeh poskytol @otino

S manželkou Jankou máme dve deti, staršiu dcéru Janku a syna Petra. Obaja už žijú svoje životy so svojimi partnermi.

Bola krásna aprílová sobota, ktorú sme trávili ako rodina pokope. Pri debate syn oznámil radostnú správu – že naša nevesta je tehotná a budú mať dvojičky.

Dcéra Janka sa v tej chvíli zatvárila inak ako prekvapene a zahlásila: „Aj vy budete mať dvojičky?“ Syn sa na ňu nechápavo pozrel a opýtal sa: „akože aj my?“ A dcéra Janka opäť na to: „Lebo aj my čakáme dvojičky.“

A takto nenápadne vyšli obe naše deti s pravdou von a my s manželkou sme sa dozvedeli radostnú správu o tom, že z „nulových“ starkých sa stanú štvornásobní starí rodičia.

Dňa 18.10. prišli na svet synove dve dievčatká a opäť sa v našej rodine zopakovalo čosi duplicitné a nezvyčajné, pretože o 4 dni neskôr porodila dcéra Janka ďalšie dve dievčatká.

Po pár mesiacoch v Keni som sa už cítil nad vecou. S prácou, deťmi a životom som bol vyrovnaný. A to bola chyba!

Tento blog som schválne nechcel publikovať počas sviatkov, lebo by sa do tohto obdobia ani nehodil. Najskôr je dôležité opísať základné fázy, ktorými deti prechádzajú od príchodu k nám. 

Prvá fáza - tú mám najradšej. Deti sem vždy prídu ako malé vystrašené kôpky nešťastia. Doslovne obhorené, bičované, bité, znásilnené, väčšina má od hladu nafúknuté brušká. Pri písaní to znie len ako nejaké vzdialené slová, ale pre ne to bola realita. Ak získate dosť veľkú otrlosť na jednotlivé príbehy, túto fázu musíte mať najradšej. Prvé dni sa snažia zapadnúť, sú nadšené z nášho centra. Poslúchajú, nezištne pomáhajú, delia sa. Prichádzajú aj prvé znaky dôvery. Vždy keď ma nové dieťa chytí za ruku či sa usmeje, je to neopísateľný pocit. Náš psychológ mi raz povedal, že im tým dávame omnoho viac ako si myslím. Ja mám však pocit, že omnoho viac tým dostávame my.

Po prelomení ľadov prichádza druhá fáza. Prestávajú si vážiť čo majú, skúšajú hranice, začínajú viac myslieť na svoj prospech. Vzájomnú interakciu so mnou už neberú ako niečo výnimočné, ale ako samozrejmosť. A keď ju nedostávajú, sú zlostný. Aby to nebolo jednoduché, veľa z toho „zlého“ správania sa je ovplyvnené tým odkiaľ sú, čo zažili. Preto je veľmi ťažké nájsť tú správnu hranicu a zvoliť prístup k jednotlivých deťom. A už sa dostávame k tým ťažším dňom.

Život je cesta a prekonávanie prekážok počas nej (foto: Andrej Budai). Pre viac fotografií kliknite tu.

Všetko začalo jedným dievčatkom, ktoré prežilo za svoj krátky život viac, ako hociktoré dieťa ktoré je u nás. Na začiatku to bolo milé dievča, ktoré si vážilo každý úsmev a neboli s ňou žiadne problémy. Ale časom začala mať isté „záchvaty“.

Každú chvíľu dochádza k zvýšeniu cien. Ceny sa stále šplhajú hore a zdraženie najviac zasahuje rodiny s deťmi. Najobľúbenejšie plienky Pampers budú navyše od februára zdražovať v priemere o 10%.

Milé mamičky, poradíme vám, ako na zvyšovanie cien dozrieť a nakupovať plienky za stále rovnaké ceny.

Neplaťte za plienky viac, ako je nutné

Starostlivosť o bábätko je práca na plný úväzok. A tiež poriadne drahá. Dojčenská výživa, kozmetické potreby, oblečenie a predovšetkým plienky. Zdražovanie zodvihne rodinný rozpočet o desiatky EUR mesačne. Ale aj na neustále zdražovanie sa dá dozrieť. Vieme, kde si zaobstaráte plienky za stále rovnaké ceny. Feedo.sk myslí na všetky mamičky, nezdražuje a ceny plienok drží pekne pri zemi.

Neplaťte za plienky viac»

Čo je to GMO?

Skratka GMO (genetically modified organism) pochádza z anglického jazyka a znamená: geneticky modifikovaný organizmus. Ide o vedomé pozmenenie genetického materiálu vybraného organizmu tak, aby u neho prevládali preferované kvalitatívne vlastnosti, či aby sa stal odolným voči určitým typom ochorení, prípadne chemickým postrekom. Nie všetci s termínom geneticky modifikovaný  organizmus  súhlasia, keďže proces genetickej zmeny nastáva aj prirodzenou cestou pri rozmnožovaní, preto sa používa aj spojenie genetické inžinierstvo.

O účinkoch potravín vyrobených týmto spôsobom sa stále vedú polemiky, avšak už teraz je jasné, že tie negatívne prevládajú.

Hrozby GMO

Mnohé nezávislé štúdie poukazujú na možné ohrozenie zdravia človeka. Americká organizácia Organic Consumers Association uviedla 10 dôvodov, pre ktoré nemožno GM potraviny považovať za prirodzené, či zdraviu prospešné:

1. Genetické inžinierstvo je nepresné, keďže zmenou jednej časti materiálu vyvoláva ďalšie nepredvídateľné zmeny v proteínovej a biochemickej štruktúre organizmu, ktorá vedie k vzniku toxínov,  či alergickým a výživovým poruchám.
2. Modifikácia organizmov prebieha za pomoci „genetickej pištole“, ktorá vstreľuje cudzorodé gény do miliónov buniek, prípadne za pomoci baktérií, ktoré majú nainfikovať DNA konkrétnej bunky. Väčšina týchto cudzorodý génov sa do DNA bunky nikdy nedostane, a ak aj áno, je nemožné predvídať aké zmeny a následky tento prienik bude mať na pôvodné gény tejto bunky.
3. Genetickí inžinieri málokedy venujú pozornosť tomu, aké vedľajšie dopady cudzorodý gén môže mať, pretože by to vyžadovalo dlhodobé, podrobné vytváranie štúdií a výsledky by pre GMO priemysel mali neblahé dopady.
4. Pozmenenú DNA, ktorá sa prostredníctvom GM potravín dostáva do nášho organizmu, nemusí náš imunitný systém byť schopný rozoznať, a teda ju vnímať ako „narušiteľa“, čo vedie k vzniku alergických reakcií, poruchám imunitného systému, či problémom so zažívaním.
5. Nové, pozmenené gény sa nerozpadnú počas tráviaceho procesu, naopak môžu byť prenesené do krvného obehu a vytvárať zhluky, ktoré je možno nájsť aj v pečeni, či svaloch.
6. Pri vzniku GMO nestála snaha o zlepšenie kvality potravín, ale o vytvorenie organizmov odolných voči konkrétnym insekticídom a  pesticídom, konkrétnych spoločností, ktoré z následného predaja budú profitovať.
7. Fakt, že GM rastliny sú odolné voči konkrétnym herbicídom neznamená, že sa ich pri ich pestovaní používa menej. Medzi rokmi 1996 a 2011 narástlo používanie herbicídov v Spojených štátoch o takmer 240 miliónov kilogramov. 
8. Sója je najrozšírenejšou rastlinou, ktorá je odolná voči herbicídu nemenovanej americkej spoločnosti. Ten spôsobuje postihnutia u embryí žiab, či sliepok, a to už pri dávkach oveľa nižších v porovnaní s bežnými herbicídmi. Takisto existujú dôvody veriť, že spôsobuje hormonálne poruchy, poškodenie DNA, rakovinu a nervové ochorenia.
9. Jeho stopy boli nájdené v daždi, vo vzduchu, v podzemnej vode, ľudskom moči, či ženskej krvi.
10. Bt-kukurica je vytvorená tak, aby vyprodukovala toxín z pôdnej baktérie Bacillus thuringiensis (Bt), ktorá spôsobuje praskanie vnútorností škodlivého hmyzu, čím ho rýchlo hubí. Tento toxín bol nájdený u 93% tehotných žien a u 80% ich malých detí.

Srdečne pozývame všetky detičky a ich rodičov na  rozprávkovú zimnú dovolenku počas polročných prázdnin,  s lyžovačkou. 

To pravé pre malých nezbedných lyžiarov a lyžiarky 

Poďte s nami do snehového kráľovstva, kde pobehujú rozprávkové bytosti a dejú sa zázraky.  Skamarátime sa so snehuliačikom Jožkom a pomôžeme večne hladnému diviačikovi vyriešiť jeho problém 

Čaká nás tajomstvo okuliarikov pátračiek …ale tu pomôžu len čary a kúzla!  A v tom sa najlepšie vyzná snehová čarodejnica. Podarí sa nám nájsť jej snehový poklad?

Nebudú chýbať ani ranné šašorozvičky, snehoviny, noc kúziel, tvorivé dielne a super veselý karneval na snehu s guľovačkou a tancovačkou  Pobyt vhodný pre deti vo veku 2 – 9 rokov.

Teší sa na Vás šašo Jašo a jeho rozprávkový kamaráti….. 

Čo počúvajú naše deti:

• Nelietaj! Pohni sa! Pomaly! Ponáhľaj sa! 
• Nechytaj to! Dávaj pozor! Dojedz to!
• Vyčisti si zuby! Neušpiň sa! Zašpinil si sa! 
• Buď ticho! Čo som povedal! Čo som ti povedala! 
• Ospravedlň sa! Pozdrav! Poď sem! 
• Nemotaj sa stále okolo mňa! Choď sa hrať! 
• Nevyrušuj! Nebehaj, nech sa nespotíš! 
• Dávaj pozor, aby si nespadol! 
• Hovorila som ti, že spadneš! 
• Tvoja smola, nedávaš nikdy pozor! 
• To nezvládneš! 
• Si na to malý, to urobím ja! 
• Na toto si už príliš veľký! 
• Choď spať! Vstávaj! 
• Urobíš to neskôr! 
• Mám veľa práce! Hraj sa sám! 
• Prikry sa! 
• Nechoď na slnko! Buď na slnku! 
• Nerozprávaj s plnými ústami!

Čo by naše deti rady počuli:

 ♥ Mám Ťa rád. 
♥ Mám Ťa rada. 
♥ Si krásny/a. 
♥ Som šťastná, že Ťa mám. 
♥ Poďme sa rozprávať o Tebe. 
♥ Nájdeme si spolu trochu času. 
♥ Ako Ti je?
♥ Si smutný? 
♥ Máš strach? 
♥ Prečo sa Ti nechce? 
♥ Si roztomilý/á. 
♥ Si jemný/á. Si něžný/á. 
♥ Povedz mi, čo si vyskúšal/a.
♥ Si šťastný/á? 
♥ Veľmi sa mi páči, keď sa smeješ. 
♥ Môžeš plakať, ak chceš. 
♥ Si nespokojný/á? 
♥ Čo Ťa trápi? 
♥ Čo Ťa nahnevalo? Môžeš povedať všetko, čo chceš. 
♥ Verím Ti.
♥ Páčiš sa mi. 
♥ Páčim sa Ti? 
♥ Kedy sa Ti nepáčim? 
♥ Počúvam Ťa. 
♥ Si zamilovaný/á? 
♥ Čo si o tom myslíš? 
♥ Je úžasné byť s Tebou. 
♥ Mám chuť sa s Tebou rozprávať. 
♥ Mám chuť Ťa počúvať. 
♥ Kedy sa cítiš veľmi nešťastný/á? 
♥ Páčiš sa mi taký/á, aký/á si. 
♥ Je krásne, keď sme spolu. 
♥ Povedz mi, ak sa mýlim...

Okolo nás je veľa dospelých ľudí, ktorí ešte stále čakajú na slová, ktoré chceli počúvať ako malé deti.

Ďakujeme Vám všetkým za to, že Ste nás prijali. 
Presne takto pred rokom 1.1.2013 sme spustili náš obchodík a nesmierne sa tešíme, Vášmu ohlasu a prejavenej dôvere.
Prajeme Vám v roku 2014 veľa toho, čo Vám v minulom roku 2013 chýbalo a po čom Ste túžili.
Vaše 3prasiatka 

Nestihli ste obdariť svoje detičky vianočným darčekom?
Nezúfajte, máme pre Vás v ponuke originálne poukazy, ktorými môžete dobehnúť zameškané. Neváhajte a obdarujte deti po Vianociach užitočným a výnimočným darom ...

6-týždňový zimný kurz Spievanky, začína v stredu 8.1.2014 o 10.15 hod. v jasliach Trpaslík, cena 24 Eur, prihlasovanie na muzikoterapia1@gmail.com, počet detičiek v skupinke je obmedzený!

6-týždňový zimný kurz Muzikohrajky (hudobný kurz s prvkami muzikoterapie), začína v piatok 10.1.2014 o 10.00 v jasliach Trpaslík, cena 36 Eur, prihlasovanie na muzikoterapia1@gmail.com, počet detí v skupine je malý a obmedzený!

Milí rodičia ponúkame Vám jedinečnú možnosť prihlásiť svoje dieťatko do zimných kurzov Spievanky a Muzikohrajky pre detičky.

SPIEVANKY:
Hudobný kurz venovaný detičkám (cca 1,5 r. – 3 r.) a mamičkám/oteckom na materskej/rodičovskej dovolenke. Spievanky sú vedené formou hudobnej spolupráce, imitácie a improvizácie maminky/otecka s dieťatkom. Dôraz je kladený na elementárny hudobný prejav s využitím hudobnovýchovného systému Orff Schulwerk.
Cena kurzu: 24,- € (4,-€/ 1h)

Termín: začíname 8.1.2014 (6 stretnutí , 1x týždenne každú stredu 10.15 – 11.00)

MUZIKOHRAJKY:
Stretnutia s hudbou pre detičky a ich mamičky/oteckov na materskej/rodičovskej dovolenke. Muzikohrajky sú hudobným kurzom s prvkami muzikoterapie. Kurz je vedený formou hudobnej spolupráce a komunikácie maminky/otecka s dieťatkom. Od spoločného nosenia, tancovania, spievania sa dostaneme k minimuzicírovaniu, poznávaniu detských hudobných nástrojov a potešeniu z hudby. Deti v tomto krehkom období veľ mi potrebujú spoločný kontakt s rodičom, hru s ním a citové uspokojenie. Prostredníctvom pôsobenia muzikoterapie sa môžu detičky stimulovať, upokojovať, oddýchnuť si, pokojnejšie zaspávať a celkovo zdravo prospievať. K ponúkaným aktivitám hudobná znalosť nie je vôbec potrebná.
Cena kurzu: 36,- € (6,-€/ 1h)

Termín: začíname 10.1.2014 (6 stretnutí , 1x týždenne každý piatok 10.00 – 10.45)

NA OBA KURZY SA MôŽETE PRIHLASOVAŤ TU:
Prihlásenie na: muzikoterapia1@gmail.com

Lektorka oboch kurzov: Mgr. Eva Maslíková

(kurzy vedie spolu s 2-ročným synom)

https://www.facebook.com/Muzikohrajky

Jeden mladý pár vošiel do najkrajšieho obchodu s hračkami v meste.  Manželia si dlho prezerali fa­rebné hračky, ktoré boli v policiach poukladané až po strop. Hračiek a rôznych krabíc s nimi tu bolo neskutočné množstvo vo veselom neporiadku. Boli tam bábiky, ktoré plakali, elektronické hračky, maličké kuchynky, v ktorých sa piekli torty a koláče, a ďalšie a ďalšie hračky.

Manželia sa nevedeli rozhodnúť.

Prišla ku nim milá predavačka.

Žena sa jej snažila vysvetliť: "My máme malé dievčatko, ale sme celý deň preč a často aj večer."

"A dievčatko sa tak málo smeje," pokračoval muž.

"Chceli by sme jej kúpiť niečo, čo by jej urobilo radosť, keď nie sme doma. Niečo, čo by ju potešilo, keď je sama." povedala žena.

Dlho som rozmýšľala, či tento môj zážitok zverejním, ale rozhodla som sa, že áno, urobím tak ako chválu na bardejovskú pôrodnicu. Bola som tam veľmi spokojná a určite odporúčam  🙂

Bola streda, 11.12.2013, keď som si pomyslela, "jééj, aký pekný dátum", ale to bolo všetko, lebo s bábom v brušku sme mali dohodu, že tam minimálne do 12.12. vydrží. Presne na ten deň mal totiž manžel sľúbené, že doženieme isté veci, čo sme  počas celého tehotenstva  robiť nemohli a ja som sa tešila, že si všetko pekne pomaly vyupratujem a napečiem vianočné pečivo.

No naša malá drobka v brušku sa rozhodla zmeniť všetky naše plány a o 15:10 mi začala odtekať plodová voda. Chystala som akurát večeru, krájala zeleninu, keď som ju mala hotovú, tak som šla cikať, ako skoro neustále a zdalo sa mi, že som počula puknutie, ale neriešila som, veď v kostiach mi puká odjakživa. Vrátila som sa do kuchyne a zrazu len pocit mokra, pozerám, že kokso, to už? Utrela som dlážku a beriem do ruky mobil, že idem volať manželovi, no telepatia fungovala a už mi volal on. Vravím mu, že mi odteká voda a nech volá doktorovi a on si myslel, že si robím srandu. Tak som šla do sprchy, pochystala som si veci na oblečenie, kufor sme už vozili pár týždňov v aute. Prišiel drahý a vyrazili sme do Bardejova, máme to cez 70km, o piatej sme už zvonili na pôrodnej sále, môj pán doktor bol v Košiciach, ale službukonajúci už o nás vedel.

Napojili ma na CTG a popri tom vypisovali všetky formality, záznam neukazoval žiadne kontrakcie, a ani som žiadne necítila, ale na posteli im po mne ostala potopa. Dr. ma vyšetril a zahlásil, že to ešte tak skoro nebude, lebo hlavička je vysoko a som otvorená len na špičku prsta. Vzali mi krv, pichli antibiotiká pre istotu a šla som na oddelenie, na tú istú izbu, kde som ležala na  začiatku tehotenstva, len som si nevybrala „svoju“ posteľ, ale posteľ pri okne. Drahý mi šiel kúpiť vodu a niečo na jedenie a čítanie a poslali ho domov s tým, že to teda potrvá.

O desiatej večer mi začali kontrakcie, opakovali sa každú pol hodinku a boli celkom  v pohode, sestrička mi povedala, že keď sa zintenzívnia, mám na ňu zazvoniť, o pol štvrtej som zvonila, kontrakcie boli každých 15-20 minút a už o čosi bolestivejšie. CTG neukázalo nič, ale dr. ma znovu vyšetril a povedal, že hlavička už nalieha a som otvorená na 3 (neviem či prsty či cm) a idem teda na sálu, že mám zavolať manželovi a on, že zavolá môjmu doktorovi. Tak som si zbalila potrebné veci a odcupkala so sestričkou na sálu, bolo 5 hodín ráno. O pol šiestej prišiel môj doktor a povedal, že keď privrie oko, tak som otvorená na 4 a pol.....kontrakcie boli každých 15 minút, len záznam neukazoval nič. O šiestej prišiel môj milovaný manžel a ja už som bola najspokojnejšia na svete, boli tam všetci, ktorých som tam chcela, nič mi nechýbalo. Okolo pol ôsmej som už mala kontrakcie tak každých 10 minút, no ešte vždy sa dali v pohode predýchať, manžel ma rozptyľoval, nemyslela som na bolesť, len na to, že o pár hodín uvidím naše tajnostkárske bábätko. Dorazil ma pozrieť doktor, že si potrebuje naplánovať deň, že má tri sekcie a mňa....otváranie sa nejak zastavilo, pichli mi teda buscopan (aspoň myslím), kontrakcie sa stupňovali, aj častosťou aj intenzitou bolesti, ale zvládala som a doktor išiel na prvú sekciu. Po nej prišiel znovu, no stále som sa neotvárala, tak mi ešte pichli tramal (tuším), dr. odišiel na ďalšiu sekciu. Počas tejto som už mala bolesti riadne intenzívne a takmer neustále, hopkala som si na lopte, držala manžela za ruku a predýchavala a tešila sa na bábätko. Môj pán doktor stihol ešte aj tú tretiu sekciu a práve keď sme počuli plakať bábätko, tak sa moje kontrakcie vystupňovali a už som cítila tlaky, doktor nabehol, pozrel a povedal, že ešte tri kontrakcie mám predýchať a ideme na to, bolo 9:55.

Nastavili mi kreslo, vysvetlili ako dýchať počas tlačenia, manžela som sa držala ako kliešť, išlo do tuhého.   Tlačenie bolo ale náročné, nevládala som s dychom, no medzi kontrakciami ma doktor povzbudil, že už len tak 3-4 krát a bude bábo na svete....no na naše prekvapenie to bolo už len jedno zatlačenie, keď som počula čľup a naše dievčatko bolo na svete, trošku zaplakala, doktor mi ju hneď dal na brucho, síce len na chvíľku, ale veľmi ma tým potešil. Potom ju vzali lekári z novorodeneckého a po chvíľke sme ju už mali nazad, položili mi ju k prsníku a maličká si olizovala bradavku, prisať sa jej nejak nechcelo, ale boli to tie najkrajšie chvíle... Vôbec ma netrápilo, že ma doktor šije, že sa jeho partnerka - gynekologička pozerá, že ani len netuším koľko ľudí stojí za mojou hlavou, bolo mi to jedno. Bola som najšťastnejšia žena na svete. A potom všetci odišli a my sme ostali sami traja, drahý volal jeho aj mojim rodičom, v očiach mal slzy šťastia a ja som driemala od únavy. Manžel ostal v ten prvý deň aj noc so mnou na izbe a bol mi veľkou oporou pri chodení na wc a do sprchy, aspoň som nemusela stále zvoniť na sestričky. Jediné čo mi je ľúto, je, že malinká mala nízky cukor  a ako predčasniatko, musela byť v inkubátore, snívala som totiž, že bude hneď s nami, lebo som sa cítila veľmi fajn. Keby mi doktor neurobil nástrih tak ani neviem, že som rodila.

Buff® je svetoznáma značka originálnych multifunkčných bezšvových šatiek tvaru tunela. Tieto multifunčné šatky sú vyrobené z polyesterového mikrovlákna, ktoré ich predurčuje na využitie pri rôznych športových aktivitách ale aj na bežné nosenie.

Multifunkčná šatka Buff® je vďaka polyesterovému mikrovláknu, z ktorého je vyrobená vetruvzodrná, priedušná, rýchloschnúca, jemná, ľahká. Má ochranný faktor 10-15 UPF a môžete ju kľudne prať v práčke nakoľko nestráca svoj tvar, farby a ani funkčné vlastnosti. 

Buff® sa dá nosiť ako: čelenka, čiapka, kukla, šatka na krk, potítko, maska, pirát... .

Fenomén Montessori – termín, ktorému dnes ujde skutočne len veľmi nepatrný počet rodičov hľadajúcich predškolské zariadenie pre svoje dieťa. „Pracujete tiež s Montessori pedagogikou?“, býva potom častá otázka pri uchádzaní sa rodičov o zápis dieťatka do škôlky. V čom je teda výhoda tejto metódy? Skrýva zvučný názov aj plnohodnotný a farbami žiariaci obsah?

Na tejto metóde najviac nadchne jeho na jednej strane jednoduchosť – na druhej strane neskutočná prepracovanosť a význam každej maličkosti s ktorou pracuje. Pani Montessoriová, talianska lekárka, prispôsobila všetok „hrací“ alebo ak chceme „pracovný“ materiál dieťaťu a jeho vývinovým potrebám. Tieto potreby odvodila od tzv. senzitívnych období, ktorými každé dieťa prechádza počas svojho rastu –senzitívne obdobia sa špirálovito opakujú, no na vyššom stupni už pracujú s vyššou pridanou hodnotou.  K podporným argumentom tejto metódy pre mňa patrí fakt, že každú jednu hračku, ktorú pani Montessoriová vytvorila, vyrobila na základe pozorovania detí, doslova na základe ich žiadosti, nikdy nie iba jednoduchým bádaním v prostredí oddelenom od detí.

Pre mňa základným pilierom tejto pedagogiky sú: dávam ti slobodu pracovať v rámci vymedzených hraníc, no v rámci týchto hraníc si úplne slobodný. Správam sa k tebe tak, ako by som chcela, aby si sa správal ku mne – svojim vystupovaním toto deklarujem. Nerob všetko za mňa, pomôž mi, aby som to dokázal sám. V Montessori pedagogike sa nikdy neporovnáva a nesúťaží. Dieťa súťaží iba samé so sebou – porovnáva sa jeho rozvoj za určité obdobie a je tu snaha budovať silnú vnútornú motiváciu. Každé dieťa je uznávané ako jedinečné, každý vývoj individuálny. Dieťa má vlastný navigačný systém, ktorému táto pedagogika plne dôveruje.

Jednou zo základných oblastí montessori pedagogiky sú aktivity každodenného života. Táto oblasť je základom, z ktorého vyrastajú ďalšie konáre rozvoja malého človeka. A je to práve táto oblasť, ktorá je najzaujímavejšou pre detičky vo veku 0 – 3 rokov. V podstate je to všetko to, čo si malý človiečik prirodzene sám pýta prvé tri roky, no vediac o týchto potrebách a vediac aké sú dôležité je veľký benefit. Toto porozumenie nám môže pomôcť pochopiť a v tom je hlavná devíza rodiča, ktorý pracuje s týmito princípmi. Je dôležité si uvedomiť, že dieťatko do jedného roka veľmi intenzívne, funguje ako malý „nahrávač“. Malo by vidieť všetko to, na čom sa členovia domácnosti účastnia, vidieť čo najviac zo života rodiny, pretože tieto kvalitné „nahrávky“ sú preňho zdrojom práce pre nasledujúce roky. Vyzdvihuje sa význam nosenia detičiek v šatke, aby videli z vyššieho uhla. Upozorňuje sa na fakt, že dieťatko po narodení – do svojho deviateho mesiaca, žije v stave tzv. externej gravidity – to znamená, že potreba mamičky je vysoká – a hlavne potom potreba byť s ňou fyzicky spojený – nosený.

Prvou obrovskou oblasťou ktorá sa u detí rozvíja je celotelové vnímanie. Bábätko vníma celým svojim telom – vníma teplotu, svoje oblečenie, fyzický kontakt. Malé bábätko vníma seba ako jednotu, a všetky tieto podnety dávajú vzniknúť nesmierne dôležitým nervovým prepojeniam – základom budúceho učenia. Vyzdvihuje sa teda už spomínaný fyzický kontakt, nasýtenie tejto potreby je podkladom pre úspešné zvládnutie ďalších období.  Ako naplniť potrebu celotelového vnímania u starších detí? Napríklad taká kúpeľ v gaštanoch alebo iných prírodných materiáloch je fantastická J Samotná voda je výborným elementom pre deti, cítiť ju nielen celotelovo, ale potom aj v rámci rozvíjania jemnej motoriky. V detských centrách je to kúpeľ vo farebných guľôčkach.  Deti často vyžadujú hojdanie na rukách, aby pocítili celú svoju váhu. Výbornou pomôckou aj v domácich podmienkach je detská trampolína.

Ďalej sa postupne rozvíjajú horné končatiny – pretože je dôležité si uvedomiť, inteligencia dieťatka sa rozvíja cez jeho ruky. Veľmi rozšírená hyperaktivita u detí je spôsobená v 80% nenasýtením vnútorných potrieb sensitívnych fáz a prebývaním prebytočnej energie v tele dieťatka, ktoré potom pôsobí rušivo a nekontrolovane.

"Na dobro Vam došla Badnja večer!! týmto tradičným pozdravom vítame a zdravíme v Chorvátsku v dnešný podvečer.

Ako tieto najočakávanejšie, najmilšie, najveselšie a najkrajšie sviatky v roku oslavujeme v Damácii? Trochu inak ako na Slovensku ... ale veď prečítajte si ...

Kedysi  sa v oblasti medzi mestami Split a Trogir, na Štedrý deň, 24.12. alebo po chorvátsky „Badnjak“ dodržiaval prísny pôst. Podľa starého zvyku sa chystali pôstne jedlá s orechami a medom,  neodmysliteľné fritule a samozrejme ryba. Tradične sa v prímorskej oblasti pripravoval takzvaný „bakalar“, po slovensky treska, ktorá sa sušená dovážala zo severných častí Európy. Kedysi najlacnejšia ryba a jedlo chudobných, je dnes výnimočnou špecialitou. U nás v meste Kaštela ju gazdinky pripravujú tradične, takzvane na bielo: so zemiakmi, olivovým olejom, cesnakom a petržlenovou vňaťou. Vôňa variaceho sa bakalara a smažených fritúl sa v tento deň šírila po celom meste. Keďže sa cez deň nejedlo takmer nič, len kúsok chleba alebo orech, večera bola síce pôstna, ale bohatšia. Za slávnostným stolom sa zišla celá rodina. Kedysi gazda naložil na ohni veľké poleno, takzvaný „badnjak“ (podľa ktorého dostal chorvátsky Štedrý deň svoje meno), pokropil ho svätenou vodou ako aj všetky miestnosti v dome. Badnjak pomaly tlel na ohnisku alebo v peci až do ďalšieho rána, v niektorých krajoch až do troch kráľov. Podľa domáceho zvyku bol štedrovečerný stôl ozdobený zelenou pšenicou zasiatou na sviatok Svätej Lucie, v jej strede stála sviečka previazaná stužkou v chorvátskych národných farbách. V strede stola stál chlieb, pečený na tento deň býval ozdobený mandľami, ďalej fritule a plody tunajších polí ako orechy, mandle, jabĺčka či sušené figy. Pri stole sa sedelo spievajúc vianočné piesne až do neskorého večera, kým sa išlo na polnočnú svätú omšu. Hneď po omši sa začalo sláviť božie narodenie, ľudia si navzájom blahoželali, zvonili zvony, mladíci strieľali z pušiek a tak dávali na známosť radosť príchodu malého Ježiška. V prvý sviatok vianočný sa pripravovalo pečené mäso, teľacie alebo bravčové, piekli sa domáce zákusky a slávnostné torty. V tento deň sa dobre a do sýtosti jedlo v každom dome. Bolo nepísaným pravidlom, že bohatá gazdiná naložila do košíka kadejaké dobroty a odniesla ich chudobnejším susedom. V tieto sviatočné dni nik nesmel hladovať.

Rovnako ako na Slovensku, aj tu tradície našich prababiek a pradedov ovplyvnili slávenie súčasných sviatkov. Začiatkom 20.storočia sa aj v Dalmácii začali ozdobovať jedličky alebo borovice. Na rozdiel od nášho Československa, počas komunizmu sa v bývalej Juhoslávii katolícke Vianoce oslavovať nesmeli. Vďaka tomu mnohé staré a krásne obyčaje upadli do zabudnutia a dnes ich spomínajú len tí najstarší.

Tak ako aj kedysi, na Štedrý deň je hlavným jedlom už spomínaná ryba bakalar, len s tým rozdielom, že dnes to nie je jedlo chudobných, ale pomerne drahá záležitosť. V Dalmácii ako inak už spomínané fritule a aj iné zákusky: rafioli, kroštule, mandulat. Pôst je dobrovoľný, ale mäsa sa nik nedotkne. Štedrý deň je v Chorvátsku ešte dňom pracovným, aj keď sa skoro v každej firme pracuje kratšie a v rámci pracovného času sa oslavuje. V Splite je dobrým zvykom majiteľov firiem pozvať zamestnancov na Štedrý deň na obed: menu je samozrejme bakalar. Bakalar sa pripravuje aj na námestiach a  nábrežiach dalmatínskych miest, kde ho zadarmo môžu ochutnať všetci okoloidúci. Nezabúda sa ani na chudobných a bezdomovcov.

 Na Štedrý deň sa v domácnostiach ozdobuje stromček, pod stromček sa ukladá mach a naň sa rozložia jasličky. Gazdiné chystajú večeru a dokončujú zákusky na vianočný stôl. Vonku je zvyčajne krásne počasie,  slnečno, niekedy sa teplota cez deň vyšplhá na slniečku aj do 18-20 stupňov. Nepredstaviteľné na Vianoce, však?

Radosť s príchodu Spasiteľa, nech vo Vašich srdciach pretrváva a v novom roku, nech sa sprevádza pokoj a Božie požehnanie Krásne sviatky vianočné praje naša celá rodinka svojím priateľom a známych a všetkým užívateľom a šťastný Nový rok P.F.2014

VianoceKeď je večer vianočný,
rada snívam krásne sny.
V kúte stojí krásna dáma,
sviečkami je obsypaná.
Hviezdička je veselá,
anjelik sa usmieva...

A na zemi hračiek hŕba-
vidím vlak, loď, bábu, Kuba!
Je to krása, nádhera,
čo sa na mňa pozerá!
Otvoriť hneď očká chcem,
nech to nie je iba sen!

Máme tu najkrajšie sviatky roka, sviatky pokoja, radosti, hojnosti,  oslavujeme narodenie Ježiša Krista. Z detstva si pamätám nejaké zvyky, ktoré dodržiavame dodnes, krájanie jablka, nesmeli sme vstať od stola, peniaze pod obrusom, motlitba pri stromčeku. Trošku som googlila a hľadala aké zvyky a tradície sa ešte k vianociam viažu...tak som to spísala aj pre vás...ak sa u vás dodržiava niečo iné, budem rada ak to pripíšete pod článok a dozviem sa niečo nové. 🙂

ŠTEDROVEČERNÁ VEČERA

Štedrovečrná večera by sa mala niesť v duchu štedrosti a hojnosti. V minulosti sa pod biely obrus dávali peniaze a nechávali sa tam počas celých sviatkov. Boli symbolom bohatstva a mali zabrániť, aby do domu prišla chudoba. Starý zvyk vyžadoval, aby všetko čo sa bude jesť bolo vyložené na štedrovečernom stole.  Jedlo prináša na stôl len jedna osoba – zvyčajne gazdiná, ktorá počas večere nesmela vstať od stola, aby jej sliepky neprestali kvokať. Niektorí túto tradíciu dodržiavajú aj dnes. Zo všetkých jedál, ktoré sa podávajú má každý člen rodiny aspoň ochutnať, aby rodina pokojne a usporiadane spolunažívala. V minulosti sa jedlá po večeri neodkladali zo  stola, ostávali na ňom obvykle do nasledujúceho rána.

Štedrovečerná hostina sa vždy začína prípitkom, ktorým je víno alebo pálenka. V niektorých rodinách si pripíjajú aj vlastnoručne vyrobeným likérom, rascovým alebo vajcovým. V minulosti po prípitku podával chlieb alebo vianočka s cesnakom.  Ľudia verili, že konzumácia cesnaku počas Vianoc im prinesie zdravie po celý nasledujúci rok. V súčasnosti sa namiesto chleba a vianočky podávajú oplátky s medom a cesnakom. Oplátky sú symbolom pokoja a radosti, pre kresťanov majú symbolický význam – telo Kristovo na úvod večere,  cesnak má zabezpečiť zdravie pre celú rodinu a med, ktorému sa odjakživa pripisovala magická moc, má posilňovať lásku a dobré vzťahy v rodine. Ďalším chodom sú opekance (bobaľky, pupáky) s makom a medom. Pečú sa z kysnutého chlebového cesta, zalejú sa vriacim mliekom alebo vodou, aby zmäkli a posypú sa makom a ochutia medom. Sú najstarším vianočným jedlom. Po predjedle prichádza na rad kapustnica. V niektorých rodinách sa namiesto kapustnice varí šošovicová alebo fazuľová polievka. Podľa tradície konzumácia strukovín pomôže znásobiť rodinný majetok. V niektorých regiónoch sa jedáva aj rybacia polievka. Hlavným chodom štedrovečerného menu je kapor, najčastejšie vyprážaný. Niektorí ľudia ho nahrádzajú lososom alebo inou rybou, podáva sa so zemiakovým šalátom.

ĎALŠIE ZVYKY A TRADÍCIE

ZLATÉ PRASIATKO –  v minulosti, ale aj dnes ľudia verili, že ak celý deň dodržiavať prísny pôst,  nebudú nič jesť, alebo jesť len veľmi málo uvidia zlaté prasiatko (zatiaľ som ho nevidela J)

Po dlhsej odmlke vam prinasam dalsiu cast nasho pribehu. Nie, nezabudla som, ale necakana hospitalizacia chlapca s modrymi ocami mi nedovolila napisat skor.

5.časť - Anjel po mojom boku

   Nase dni plynu tak isto ako dni inych ludi.Chlapec s modrymi ocami uz nieje babätko,vyrastol z neho chlapcek ktory o par dní sfukne štyri sviecocky zo svojej torty. No pre mna je den jeho narodenin dnom narodenia mojho anjela, zhmotnenim lasky,bolesti a novej nadeje.Svojho chlapca poznam uz dlho,poznala som ho skor ako som ho mohla objat svojimi rukami. Preto je pre mna anjelom,zmenil mi zivot a ukazal inu cestu nez tu ktorou by som kracala keby jeho nebolo.

Obcas sa vraciam v case spät,obcas vidim v tvarach svojich blizkych otazku. Otazku, ci by som vratila cas spät, ci by som znova dala zivot choremu dietatku. Som kto som, som dcera, som manzelka, som mama...no som clovek. No nebola by som tym clovekom ktorym som dnes keby som po svojom boku nemala jeho, chlapca s modrymi ocami. Nebola by som tu a teraz na tomto mieste, nevedela by som to co viem, nehnala by ma ta neuveritelna sila vpred...neviem kde by som bez neho bola ale ani ma to nezaujima. Ano, mala by som viac casu, viac penazi ale do konca svojho zivota by som ho mlcky nosila vo svojom srdci a spolu s nim trpkost svojho strachu.

Dnes som tu, stojim hrdo a vo svojej dlani ukryvam malu rucku svojho dietata.Budem s nim kracat kamkolvek, budem s nim plakat aj sa smiat, budem s nim zit nas zivot lebo takto to malo byt. Nas pribeh nekonci, nas pribeh sa len zacina. Jeho napisanim som chcela priniest male posolstvo pre vsetkych kto vydrzal citat tieto riadky popisane nasim zivotom.

Nikto nikdy nevie co ho stretne. Kazdy si ideme svojou cestou a hladame. Hladame lasku, stastie, uspech...hladame cloveka co bude tou cestou kracat s nami. Cesty klukate, cesty zaviate, cesty plne ludskych stôp, osudov a nadeji. Casto nieje v nasej moci si vyberat, obcas musime prijat to co nam osud nadelil a ist hrdo vpred aj ked nam srdcia krvacaju. Mne osud postavil do cesty jeho, chlapca s modrymi ocami. Bolo len na mne rozhodnut o jeho zivote. Rozhodnut sa ci budem svojou cestou kracat s tuzbou v srdci alebo nou budem kracat ruka v ruke so svojim anjelom.

Na niekoho vianočné svetre pôsobia ako gýč, iní si bez tohto vtipného a štýlového kúsku oblečenia Vianoce ani nevedia predstaviť.

Vianočné svetre so sobíkmi, snehuliakmi, tučniakmi, či jeleňmi sú jednoznačne trefou do čierneho na lyžovačku s priateľmi, zdobenie stromčeka v kruhu najbližších, na vianočnú párty či Silvester na chate s priateľmi. Vianočné zvieratká a symboly (soby, tučniaci, jelene, ľadové medvede,  snehové vločky, snehuliaci, domčeky atď.) sa stali už takmer klasikou aj u nás.

Tým, ktorým prídu vianočné zvieratká príliš gýčové či infantilné,  určite navodia tú pravú vianočnú atmosféru obľúbené nórske vzory, ktoré sú v kurze i túto sezónu.

Od škaredých nemoderných svetrov k módnej vychytávke

Vianočné svetre sa stali populárnymi v Anglicku okolo roku 1980 keď ich veľa televíznych hviezd začalo nosiť počas vianočného obdobia. Často boli prezentované ako ručne vyrábané vianočné darčeky od starých mám. Neskôr v  rokoch 1990 - 2000 boli považované za niečo nemoderné, gýčové až trápne. Viaceré z nás si možno okamžite vybavia Denník Bridget Jones a nemiestny darček, z ktorého nebol nikto nadšený. Návrat k popularite zaznamenali pred rokom 2010 keď vďaka nim online predajca Amazon dosiahol 600% nárast tržieb.

Ako sa z historického kroja severských krajín stal nestarnúci módny trend

Vo štvrtok 12.12.2013 sa v bratislavskej Incheba Expo Aréne konal už 31. ročník Vianočného benefičného koncertu Úsmev ako dar. Viac ako 1000 detí z detských domovov, náhradných a ohrozených rodín si na ňom „rozbalilo“ svoj prvý vianočný darček – pocit porozumenia a spolupatričnosti.

Obdarovať sa dá aj slovom alebo hudbou. Dôležitá je pri tom dobrá vôľa a porozumenie pre život ľudí, ktorí to nemajú ľahké. Vianočný benefičný koncert Spoločnosti Úsmev ako dar je najstarším benefičným podujatím v strednej Európe a vznikol práve z iniciatívy ľudí, ktorým osudy  opustených detí neboli ľahostajné. Už viac ako tri desaťročia šíri svoju misiu porozumenia aj medzi verejnosťou.

Tohtoročného koncertu Úsmev ako dar sa zúčastnili deti z 58 detských domovov a 11 zariadení náhradnej starostlivosti z celého Slovenska. Slávnostným galavečerom ich sprevádzali: Adela Banášová, Matej „Sajfa“ Cifra, Katka Brychtová, Roman Pomajbo, Juraj Kemka, Marián Miezga a Milan Junior Zimnýkoval.

Svojím umením prišli deti obdarovať známi umelci slovenskej populárnej scény: Miro Žbirka, Peter Bič Project, Majk Spirit s Monikou Bagárovou, HEX, Fragile, Sendreiovci a tanečná skupina Pastels. Niektorí z nich vystúpili na koncerte Úsmev ako dar po prvý raz, iní sú, naopak, už ostrieľanými priaznivcami úsmeváckej benefície. Napríklad Miro Žbirka zaspieval deťom na koncerte už 15. krát. Na otázku, či by si vedel predstaviť Vianoce bez tých najbližších, odpovedal:

„Samozrejme, že si ich predstaviť viem, ale nechcel by som si ich takto predstavovať. Ten čas je krásny práve tým, že sme spolu. U nás sa stále niekam cestuje, často nás povinnosť ťahá z domu, no a na Vianoce môžeme byť všetci pohromade. Veľmi nerád by som tento zvyk menil.“

Nie všetky deti z detských domovov môžu stráviť sviatočný čas so svojimi najbližšími. Aj oni však majú svoje túžby a želania. V rámci koncertu ich spolu s balónmi prianí vypustili do sveta a oživili v sebe nádej, že sny sa plnia nielen na Vianoce.