Chcete si tohtoročnú dovolenku užiť inak, než na pláži? Máte pekné spomienky z detstva na stanovanie s rodičmi a rozhodli ste sa pripraviť podobný zážitok aj svojim deťom? Alebo to bude vaša stanovacia premiéra? Nech je tak alebo onak, na stanovačku s deťmi sa treba poriadne pripraviť.

Výber lokality a kempu

Asi každý už vie, že stan si nemôžete postaviť, kde sa vám zachce, ale len so súhlasom majiteľa pozemku. Preto je najlepším riešením na stanovačku kemping alebo vyhradené miesto – táborisko. Výber najvhodnejšieho miesta závisí od vášho program. Ak si vyberiete kemp v blízkosti kultúrnych alebo prírodných pamiatok, odkiaľ budete podnikať výlety do okolia, počítajte s vyššou cenou a tiež vysokou obsadenosťou.

V mnohých kempoch sú už detské ihriská, malé bazény, dokonca aj detské kútiky, kde vaše ratolesti zabavia animátori. Spravidla sú tu aj možnosti na kúpanie, cyklistiku a ďalšie turistické atrakcie.
Dôležité je zistiť stav sociálnych zariadení a možnosti stravovania. Počet bufetov v areáli ešte nie je zárukou, že sa najete.

Pokiaľ chcete deckám dopriať pravé zálesácke dobrodružstvo, nájdite si osamelé miesto na stanovanie. Takýto adrenalínový zážitok však odporúčame len zdatnejším trampom.

Naplánovanie trasy

Rozhovor vznikol dňa 14. septembra 2013 v neziskovej organizácii Plamienok v Bratislave, ktorá pracuje s nevyliečiteľne chorými deťmi a rodinami, vyrovnávajúcimi sa so stratou blízkeho človeka. Riaditeľ centra nám odhalil možnosti Snoezelen prostredia pre deti, ktoré v živote prekonali traumu. Rozhovor pripravil a viedol M. A. Peter Mészáros.

Predstavte, prosím, vašu organizáciu.
Iván Goméz, odborný riaditeľ: Plamienok je centrum, kde pracujeme s rodinami, ktoré prekonali významnú stratu – stratu dieťaťa, stratu otca, matky alebo súrodenca. Môže sa jednať o stratu v dôsledku nevyliečiteľnej choroby alebo o náhlu stratu spôsobenú napríklad nehodou. Zameriavame sa tiež na prácu s deťmi, ktoré trpia nevyliečiteľnou chorobou.

Čo vás viedlo k tomu, aby ste vo vašom zariadení v Bratislave vytvorili multisenzorickú miestnosť? Aké boli vaše dôvody?
Iván: Inšpirovala nás práca Helen House, oxfordského hospicu pre deti, ktorý ako jeden z prvých využíval senzorické miestnosti v pediatrickej paliatívnej starostlivosti. Vychádzali sme z ich skúseností a mysleli sme si, že senzorická miestnosť nám umožní poskytnúť ďalšiu možnosť rodinám a deťom v kontexte poradenstva a paliatívnej starostlivosti.

Kedy ste zriadili vašu multisenzorickú miestnosť?
Iván: Zriadili sme ju asi pred rokom a pol.

Koľkí z vašich zamestnancov vedú aktivity v multisenzorickej miestnosti?
Iván: Miestnosť využíva ku svojej práci väčšina našich zamestnancov v závislosti od potrieb klientov. Senzorická miestnosť pomáha rodine relaxovať. Využívame ju s cieľom poskytnúť rodičom a súrodencom možnosť tráviť čas spoločne v príjemnej a pohodlnej atmosfére. V multisenzorickej miestnosti tiež rozprávame príbehy alebo s deťmi príbehy vytvárame. Vďaka kreativite dokážu deti vyjadriť seba samé a dostať sa do kontaktu s pocitmi viažúcimi sa k osobe, ktorá im chýba. Môžu vyjadriť svoje predstavy.

Aké je profesné zameranie vašich zamestnancov?
Iván: Každý z našich odborných zamestnancov absolvoval školenie v práci s pozostalými. Aktuálne máme v centre dvoch sociálnych pracovníkov, dvoch psychológov (jeden z nich je vyškolený v arteterapii) a pedagóga, vyškoleného v dramaterapii. Chodia k nám tiež dobrovoľníci, ktorí absolvovali ročné školenie, aby mohli pomáhať rodinám a deťom. Vždy pracujú len pod dohľadom jedného z našich zamestnancov. Všetci využívajú multisenzorickú miestnosť.