V Európskej únii patrí Slovensku predposledná priečka v kazivosti chrupu detí v predškolskom veku. Odborníci radia medzi hlavné príčiny nedostatočnú ústnu hygienu a zlé stravovanie. Vďaka projektu Dental Alarm sa od roku 2006 takmer stotisíc slovenských škôlkarov a žiakov základných škôl dozvedelo, čo a na čo vlastne zúbky sú, ako sa o nich majú starať a prečo, čím zúbky kŕmiť a naopak, čo im škodí. A to všetko hravou formou v podaní vyškolených študentov zubného lekárstva, priamo v priestoroch ich škôlky či školy. Bola som zvedavá, ako sa dá udržať pozornosť neposedných deťúreniec a tak som sa do jednej škôlky šla presvedčiť na vlastné oči. 

Celé "školenie" pozostáva zo štyroch návštev v triede škôlkarov, pričom jedna trvá 45 minút a na každú sú pripravené iné témy, aktivity a darčeky. Cieľom je deťom  správne vysvetliť všetko okolo zúbkov a pomôcť im vybudovať správne návyky. Tie neprávne totiž spôsobujú zubné kazy a krvácajúce ďasná, ktoré vedú k bolesti, prebdeným nociam, opuchnutým lícam a často aj k strachu z ošetrenia a k celoživotnej traume z prostredia zubnej ambulancie. 

1. Dentálna hygiena

Školitelia rozdajú deťom dve kefky Curakid - jednú na čistenie zúbkov doma a jednu v škôlke. Deti sa učia správne čistiť svoj chrup, školiteľ pritom demonštruje pohyby na veľkom modeli. Aj učitelia musia dávať pozor, budú totiž v škôlke deťom s dočisťovaním pomáhať. Páčilo sa mi, ako školiteľka vysvetľovala deťom rozdiel medzi dobrou a zlou kefkou čistením "povlaku" (múky) zo stola kefkou s rovnými a cik-cak zastrihnutými štetinkami. Každý si mohol pokus vyskúšať sám, čo decká veľmi bavilo. Každé dieťa sa naučilo, ako si môže množstvo nahromadeného povlaku na zúbkoch skotrolovať samé - vlastným nechtíkom. 

Keď sa deťom vysvetľuje ideálne držanie kefky - ako pero - učia sa veľmi rýchlo. Nemajú totiž vybudovaný ten zlozvyk ako my, držať kefku ako päťročný lyžicu. 

Ako najlepšie utíšiť dav škôlkarov? Dajte im do rúk kefku, nech vám ukážu, ako si čistia zúbky. Zrazu je v triede také ticho...  Školiteľ prechádza od dieťaťa k dieťaťu a názorne im pomáha s čistením vlastnou rúčkou. Praktická inštruktáž! Deti sa nenaučia samy písať ani počítať. Rovnako sa bez pomoci dospelých nenaučia ani správne si čistiť zuby. 

Mám tu na dva dni dvanásťročnú puberťáčku. Fakt neviem aké aktivity vymyslieť aby to bavilo ju aj raptory a aby som neskrachovala a neošedivela. Dostala som však skvelý tip od kamarátky a vybrala som sa s deťmi do Bibiany.

Pre tie, ktoré nie ste z Bratislavy, Bibiana je múzeum pre deti. No nie je to múzeum v pravom slova zmysle, starodávne exponáty by ste tu hľadali ťažko. Každý rok sa tu koná aj Bienále Ilustrácií, čo je prehliadka všetkých krásnych obrázkov v detských knižkách. Nezriedka sú to fakt umelecké diela a oplatí sa vidieť. Tento rok už v septembri, tak nepremeškajte. Táto akcia je však skôr pre väčšie deti a dospelých. O Bibiane som predtým nevedela, ako dieťa som tam bola raz alebo dvakrát, no od tých čias sa veľa zmenilo. 

Momentálne v Bibiane prebiehajú dve výstavy. Vstupné na obe spolu je pre deti do 15 rokov 0,5e a pre dospelých 1e. Obe výstavy sú však také krásne, že o tom píšem tento článok. Na oboch vidno, že ich autori sa úprimne o deti zaujímajú a že si dali záležať na tom, aby si všetky vekové kategórie prišli na svoje. Výstavy sú vhodné najmä pre deti od troch rokov, i keď ani moje deti sa tam vôbec nenudili, len to ešte nevedeli tak pochopiť.

Prvá výstava sa volá emócie a sprevádza nás svetom cítenia. Úvodná miestnosť je venovaná mozgu a pochopeniu, čo sú vlastne emócie, prečo ich máme a ako vznikajú. Pomáha deťom pochopiť fungovanie mozgu, odkiaľ sú riadené jednotlivé orgány a ako pocity ovplyvňujú naše myslenie a správanie. Tento úvod ocenia najmä staršie deti, ktoré už nejakú tú biológiu majú za sebou. Mladšie deti si môžu poskladať mozog v podobe puzzle, namiešať si na počítadle rôzne emócie, pochopiť čo je pocit, motivácia a správanie. 

Ďalšie izby sú potom venované jednotlivým pocitom ako je smútok, radosť, hnev a strach. V každej sú aktivity zamerané na pochopenie toho, prečo a ako sa cítime. 

V "smutnej izbe" si môžu deti lepiť motýliky na veľké plátno podľa toho ako emócie prežívajú. Zistia, že smútkom reagujeme na stratu. A to stratu dôležitej osoby, veci, ilúzie... 

Ako prvé som začala pudingovymi formami. Velmi praktické riešenie, že sa dajú plniť z oboch strán. Je to tenší ale pevný plast, takže schladol puding celkom rýchlo asi za 3,5hodiny. V skle to trvá dlhšie. Puding sa dal vyklopit úplne jednoducho. Robila som 2x 400ml a bolo to akurát do 6 foriem. Po zjedený šup do myčky. Inak sú skvelé aj na hranie, stavali sme, odlupovali viečka. Prvý puding som robila malina+banán a druhý čokoláda+kokos oba veľmi chutili. Celkovo hodnotím ako skvelého pomocníka, ktorého odporúčam.

Keď som rozbalila balík veeeľmi ma potešilo, keď som tam uvidela formu na vafle. Už dlhšie som planovala kúpiť ale nejako som sa k tomu nedostala, takže soms a veľmi potešila.

Formu som pred pečenie potrela olejom, mám to vo zviku aj pri iných.

Môj recept:

300 g hladká múka

80 g krupicový cukor