Legíny z anglického Leggings - leg = noha.

 Vznik legín sa datuje od obdobia renesancie teda 14. - 17. storočia. Legíny vznikli pôvodne pre mužov pod nohavice a každá nohavice bola samostatná. Mali slúžiť na zahriatie svojho majiteľa. Legíny teda vznikli z pančúch, ktorých vznik sa datuje do rovnakého obdobia. Na začiatku neboli tak pohodlné ako ich poznáme dnes. Vznikali z bavlny a rôznych priadzí.

Vyrábali sa z bavlny a rôznych priadzí. Úzke návleky z jelenice potom nosili aj americkí indiáni. Od indiánov tieto "legíny" neskôr okopírovali kovboji či francúzski lovci. Mali je pri jazde na koni chrániť pred trením a opotrebovaním, ale aj proti uhryznutie divej zveri a hadov. V studených krajoch, akými je napríklad Rusko či Škandinávia, sa stále nosia vlnené legíny, ktoré stále plnnia svoju pôvodnú funkciu. Legínami by sa dalo označiť aj ľanové spodné prádlo, ktoré v 19. storočia nosili dámy pod krinolínami. V tejto dobe legíny ešte stále boli ako dva samostatné odevy. Do širokého povedomia sa legíny dostali hlavne v 80. rokoch. Pôvodne ako obľúbený športový (aerobikové) úbor sa dostali aj na ulici. Významne tomu dopomohli celebrity ako Madonna alebo Olivie Newton John a film, napr Flashdance. Legíny sú už niekoľko sezón pevnou súčasťou v našich šatníkoch. Legíny sú nielen ohromne praktické, ale skvele Vám poslúži aj v prípade, kedy nie ste sa svojimi nohami úplne spokojná. Zakryjú nedokonalosti našich nôh (žilky, celulitídu) a niektoré Vás ešte zoštíhli. Umožní Vám nosiť oblečenie, ktoré ste inokedy po lete schovávala. Môžete tak predĺžiť dobu nosenia Vašej obľúbenej krátke sukne, dlhšie tuniky alebo minišiat. Na rozdiel od silonových pančúch sú nielen pohodlné, ale príjemne zahrejú, keď je treba.

 
Až začiatkom 50 rokov 20. storočia začali legíny nosiť aj ženy. Pridaním vlákna lykry a bavlny sa stali pohodlným módnym doplnkom. V dnešnej dobe majú obrovské zastúpenie vďaka priliehavému materiálu a s obľubou sú využívané pre denné nosenie ako doplnok krátkych šiat a sukní. Široké zastúpenie majú nielen u žien, ale aj u mužov a detí. Deti je často nosia v chladných zimných mesiacoch, kedy je dokážu pekelne zahriať. Svoje tepelné vlastnosti majú vďaka trom vrstvami tkaniny, kde bavlna a vlna patrí medzi najbežnejšie materiály.


K najznámejším patria 3/4, ktoré sa najčastejšie nosia v lete počas horúcich dní, ale aj na rekreačné športy. Sú doplnkom krátkych sukní a letných šiat.

Myslím si že nie som jediná žena ktorej muž príde domov z práce a povie: Čo si celý deň robila? No nič  ,len ráno  o 4,30h. sa zobudila Sofinka  dala som ju na posteľ nech sa hrá, Samko išiel do školy, zobudila som Simonku o 7,30h. o 8h. sme utekali do škôlky potom som Sofinku nakrmila a dala do postielky spinkať, zatiaľ som popostelala aj našu posteľ aj detí , dala do práčky, pozametala kuchyňu, odhrnula sneh, nanosila drevo, zobudila sa Sofia  nakrmila pohrala sa ,išli sme von na prechadzku, dala do verandy nech spinká, rýchlo navarila, medzitým pračka doprala tak povešala, kým sa varil obed vyžehlila veci z predchádzajúceho dňa, Sofia sa zobudila , dala do postielky nech sa pohrá, prišiel Samko ,utekala som po Simonku,už je 15,30h, no to ale zbehlo ešte že som niečo porobila, si pomyslím.

Potom sa hráme do večera niekedy ideme ešte von ,niekedy pride ku Simonke kamarátka sa pohrať, už je večer, rýchlo večera, umyť sa a do postele o 20,00h, väčšinou už mám kľud ako sa teším že som niečo urobila,zapnem si pc a v tom príde ako na potvoru muž z práce, a čo on vidí :Požehlila si a nepopratala ! Zase si na tom pc ?? Čo si dnes robila ???Hračky sú všade vždy zakopnem !! ,,zaujímavé že ja chodím pomedzi hračky celý deň a nezakopnem, no to by si mal prečítať muž aby vedel čo som celý deň robila, unavená ľahnem do postele a ešte ma muž otravuje ,ked sa otočím tak hundre ,no ja nemám už ani chuť taká unavená čo mám robiť ešte nočnú? ešte v noci sa 1x zobudím ,treba Sofinke urobiť mliečko, a na druhý deň znova dookola od 5h.hore, ale asi sa celý deň škrabem a preto nič po mne nevidno..Aspoň sa mi trošku uľavilo,kym som to popisala.....Aj vy máte doma také pochopenie?,.

Znepokojená žena s dieťaťom v rukách šla za gynekológom a povedala:

"Doktor, mám vážny problém a naliehavo potrebujem vašu pomoc! Moje dieťa nemá ešte ani rok a znovu som tehotná. Nechcem mať deti tak rýchlo za sebou."

A tak doktor povedal: "Dobre, čo teda chcete aby som spravil?"

Žena odpovedala: "Chcem, aby ste zastavili moje tehotenstvo, a počítam s vami že mi pomôžete."

Doktor sa zamyslel a po chvíľke ticha jej odpovedal: "Myslím, že mám pre vás lepšie riešenie. Je to menej nebezpečné aj pre vás."

Žena sa usmiala, mysliac si, že doktor príjme jej žiadosť.

Potom pokračoval: "Aby ste sa teda nemuseli starať o dve deti v rovnakom čase, zabijeme to, čo máte v rukách. Takto si môžete aj odpočinúť predtým, než sa narodí druhé. Ak chceme zabiť jedno z noch, nezáleží teda ktoré. Nebude to ani risk pre vaše telo ak zabijeme to, čo máte v rukách."

Mladá slečna sa vydesila a povedala: "Nie doktor! To je strašné! Zabiť dieťa, to je zločin!"

"Súhlasim" odpovedal doktor. "Avšak vyzerali ste byť rozhodnutá, tak som si myslel, že by to bolo najlepšie riešenie."

Doktor sa po vyjadrení svojho názoru pousmial.

Presvedčil mamičku, že nie je rozdiel v zabití už narodeného dieťaťa a zabitím toho, čo je ešte v lone. Zločin je to ten istý.


Z: Life is Dangerous: Let's Ban It


Spolu môžeme pomôcť zachrániť vzácne životy!
Láska hovorí,'Obetujem seba pre dobro inej osoby.' Potrat hovorí, 'Obetujem inú osobu pre moje dobro.'.

K tomuto listu sa dostávam s odstupom času. Verím, že raz budem mať príležitosť dať ti ich oveľa viac a ty si budeš môcť prečítať, aká si bola. Ako som sa  cítila presne v tomto období. Život s tebou je jednoducho úžasný. Pravda, nie je taký jednoduchý ako býval predtým, pretože sa veľa zmenilo. Si taká statočná. Veľmi. Oveľa viac ako ja, bez teba by som tápala. 

Stále si úžasná. Aj napriek tomu, že si príšerne tvrdohlavá. A že neznášaš ranné vstávanie, dôverne to poznám amám pochopenie. Máš to po mne. Pozerám sa na krásnu malú bytosť. Už 4 ročnú osobnosť, ktorá má svoj názor a všetko patrične komentuje. Pozerám sa na teba s veľkou zodpovednosťou, pretože je mi zverené tak veľa. Ty. Tvoj život. A ja chcem, aby bol čo najlepší, aj keď to teraz možno ešte nedokážeš vidieť. Veľmi túžim potom, aby si bola šťastná. Zaslúžiš si to, nikto si to nezaslúži v mojich očiach viac ako ty. Posledné mesiace boli ťažké. Ja viem, veľmi dúfam. Sme už predsa veľké a ideme ďalej. Už teraz spoznávaš, že život nie je taký jednoduchý a nie vždy je všetko možné. Prepáč, možno teraz to vidíš ako moje "mamovské zlyhanie", nedokážem ti dať to čo tak veľmi chceš. Snažím sa veriť, že raz to pochopíš úplne, že raz ti poviem všetko a ty to dokážeš zvládnuť. Bolí ma, keď vidím ako veľmi túžiš, aby som dokázala zmeniť vôľu iných. Nedokázala som to. A ver mi, že som sa pokúšala. Čakala som, dala šancu. A aj ja som trpko zistila, že vôľu iných nedokážem zmeniť. Bolelo ma to, rovnako ako teba. Raz možno budeš chcieť vedieť, prečo nám to s "tatikom" nevyšlo. No teraz si taká statočná, prijala si toľko zmien a snažíš sa s nimi vysporiadať čo najlepšie. A zvládla si to bravúrne. A ľúbiš ma,i všetko naokolo. Som šťastná, že môj životný cynizmus ťa minul a si čisto pozitívna (i keď ufrflaná). Preto znesiem aj to, že sa na mňa občas nespravodlivo hneváš, že sa občas hneváš na všetkých. Znesiem tvoju zlosť, i hnev. Neboj sa, ja ti odpustím, viem, že je to ťažké. Si taká statočná. Taká iná ako ja a pritom veľmi podobná. Milujem tvoj smiech, to ako prisilno ma vždy obímaš. To ako ma každý večer presviedčaš, že "Toto je už naozaj posledná rozprávka a už budem spať." a ja viem, že budeš chcieť určite aspoň dve. Ako čarovne ti klipkajú pri tej tretej oči, lebo už zaspávaš. Dala si mi obrovskú šancu. A ja ti za ňu ďakujem každý deň. 

Život s ňou je zážitok. 

Pohľad Dr. Hamera na rakovinu (a chorobu vôbec) ako na síce neželaný, no zákonitý dôsledok ľudského zmýšľania a konania v prvom rade orientuje pacienta z pasívnej roly obete do pozície zodpovedného a aktívneho prístupu k životu. Spojitosť myseľ - telo nie je nič prekvapivé. Početné štúdie už aj predtým poukazovali na to, že nádory, aj iné ochorenia, sú často dôsledkom citovej ujmy po traumatickej udalosti. Táto skutočnosť je najmä prívržencami celostnej medicíny všeobecne akceptovaná. Dr. Hamer vo svojom výskume však pokročil o kúsok ďalej. Odhalením vznikajúcich ohnísk v mozgu a využitím poznatkov z embryológie poukazuje na možnosť celý dej predvídať.

Rôznorodé životné situácie môžu spôsobovať mnohoraké šoky, ktoré v organizme iniciujú najrôznejšie prejavy „núdzového stavu", a to vždy definovaným spôsobom. V organizme prebiehajú zmeny v súlade s potrebou, ktorú prežitý šok vyvolal; spočiatku často skryte, nepozorovane, až kým rozsah zmien na seba neupozorni. Preto Dr. Hamer zdôrazňuje dôležitosť poznania, že choroba má dve fázy (2. zákon), aby sa práve táto prehliadaná, aktívna fáza konfliktu včas odhalila a mohla riešiť. Nie je to také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Často totiž ide o konflikty, ktorých si človek nie je vedomý. Tu je nový, citlivý prístup lekára ako človeka schopného empatie a porozumenia snáď oveľa dôležitejší než medikamentózna liečba. Pomáha pacientovi chápať, že nie je bezmocný, ale že ide o zákonitý dej, v súlade s vyšším poriadkom, ktorý sa učíme poznávať a vo svojom konaní zohľadňovať.

Vezmime si napr. rakovinu pľúc: biologickým konfliktom spojeným s pľúcami je „strach zo smrti", vyjadrený ako neschopnosť dýchať. Zo spôsobeného šoku (pričom nie je dôležité, či je tento strach opodstatnený alebo nie), sa bunky pľúcnych váčkov začnú množiť - aby sa zvýšila kapacita pľúc a tým optimalizovala šanca organizmu na prežitie. Toto množenie sa pľúcnych buniek a vznik nádoru nie je teda neriadeným, nezmyselným procesom, ale slúži presne určenému biologickému účelu.

Odhalený konflikt musí človek nielen vnútorne vyriešiť, ale uviesť zmenu do praxe - to znamená často riešenie zložitých vzťahových situácií, kde je mnohokrát ťažkým orieškom práve postoj ostatných ľudí, ktorých sa konflikt týka.

Po vyriešení konfliktu mozog dá pokyn na zrušenie „stavu núdze" - v tomto prípade na zastavenie množenia a zároveň na likvidáciu týchto nadbytočných pľúcnych buniek (nádoru). Organizmus sám je za určitých podmienok (pomocou príslušných baktérií) schopný zmnožené bunky rozložiť a zbaviť sa ich; podľa okolností tento dej môže trvať rôzne dlhý čas a môže byť sprevádzaný dramatickými vonkajšími prejavmi, ako sú opuchy, bolesť, zápal, horúčka, výtoky a hnis spolu s niektorými nádormi, i zmenami na ohnisku v mozgu, ktoré z hľadiska konvenčnej medicíny bývajú identifikované ako rakovinové ochorenie.

Filantrop, alebo netvor?

Dr. Hamer v zmysle svojich Piatich biologických zákonov u onkologických pacientov nekompromisne odmietal až dosiaľ používanú drastickú „liečbu" pomocou chemoterapie a rádioterapie. Je pochopiteľné, že takéto radikálne stanovisko nemohlo ostať bez odozvy oficiálnych kruhov - silnejúce útoky proti nemu vyústili napokon v obvinenia z porušovania Hippokratovej prísahy a následné odobratie lekárskeho diplomu.

Keďže v presvedčení o svojej pravde naďalej radil onkologickým pacientom nepodstupovať tradičné liečebné postupy, za toto nezákonné počínanie bol niekoľkokrát uväznený.

Ako je zrejmé, jeho filozofia zdravia a choroby má okrem nadšených nasledovníkov aj veľmi vehementných odporcov. Na internetových stránkach možno nájsť - niekedy vedecky dôstojnú, inokedy bulvárne nedôstojnú - ostrú kritiku kolegov, námietky a svedectvá pacientov alebo ich príbuzných.

Odborné medicínske kruhy kritizujú Dr. Hamera za nedostatočnú vedeckú serióznosť; jeho prístup k chorobe ako k účelovému biologickému programu Prírody, ako aj teóriu pozitívnej účasti baktérií na ozdravnom procese odmietajú ako nepodložené a klinicky nepreukázané. Táto kritika však vyznieva veľmi paradoxne v situácii, keď oficiálna veda všemožne bojuje proti tomu, aby sa tieto nové poznatky verifikovali. Sám Dr. Hamer využil všetky svoje finančné prostriedky, aby svoje poznanie šíril a jeho platnosť preukázal. Svoju filozofiu podrobne popisuje vo svojej knihe Krebs - Krankheit der Seele (Rakovina - ochorenie duše). Ako hovorí: „Dňom i nocou rozmýšľam, ako vám pomôcť proti našim vládnucim, ktorí sa všetkou svojou mocou zasadzujú o to, aby udržali rakovinu ako nemoc, na ktorú sa povinne zomiera...!"

Dr. Hamer i jeho pokračovatelia vždy kladú dôraz na nevyhnutnosť aktívneho prístupu pacienta k svojmu problému: pochopením súvislostí dospieť k vyriešeniu konfliktu, správne sa rozhodovať a prevziať za svoje rozhodnutia náležitú zodpovednosť - to sú základné predpoklady na ceste k zdraviu. I to však nie je zárukou, že choroba pominie natrvalo - ohnisko v mozgu je vlastne pamäťová stopa, ktorú určité životné okolnosti môžu opätovne oživiť (tomu Dr. Hamer pripisuje i tzv. chronické ochorenia, alergie, astmu a pod.) Pokiaľ rozhodnutia človeka k zmene nepramenia z jeho slobodnej vôle a ak nemajú podporu v trvalom úsilí o ich uplatnenie, niet sily, ktorá by pomohla - či už ide o zdravie, porozumenie alebo akúkoľvek zmenu v živote.

Na známosť sa dáva, že kto počas polročných prázdnin nerád doma ostáva, nech vezme lyže, sánky a ide s nami do Košútky! 

Skamarátime sa so snehuliačikom Jožkom a diviačikom Kvičkom, s ktorými prežijeme veselé lesné dobrodružstvá,  budeme čarovať avykopávať dračie vajcia, čaká nás zázračná cesta za pokladom, tajomstvá snehovej kráľovny a lyžovačka s inštruktormi v lyžiarskej škôlke. Tiež si niečo pekné vyrobíme, zatancujeme si a karneval  . Každý večer si spoločne zahráme rozprávku 

Kde? Ubytovanie na 3 noci s plnou penziou je zabezpečené v útulnom horskom penzióne Košútka v chránenej krajinnej oblasti Poľana (www.kosutka.sk). Košútka je nové rekreačné stredisko v prekrásnom prostredí Podpoľania, obklopené nerušenou prírodou. Nový penzión s komfortnými izbami má k dispozícii reštauráciu a veľkú slnečnú terasu s ponukou chutných jedál.

SKI centrum Košútka ponúka  vleky a zjazdovky troch rôznych náročností, takže si prídu na svoje skúsený lyžiari, aj menej skúsený lyžiari a aj úplný začiatočníci. Zjazdovky sú umiestnené v bezprostrednej vzdialenosti od penziónu. Samozrejmosťou je umelé zasnežovanie, požičovňa lyží a snowboardov a veľmi populárne nočné lyžovaniena najdlhšej 960 m zjazdovke.

Lyžiarska škôlka: skupinová výučba 1 inštruktor 5-8 detí podľa veku ( deti začiatočníci 3-4 roky-max.5 detí v skupine)

Lyžovanie, štvrtok poobede cca 1,5 hod.(podľa ubytovania), piatok – nedeľa (doobedné lyžovanie),

Prišiel nový rok a s ním aj ďalší týždeň zo života mamičiek. O vtipné i pekné príhody sa postarali detičky aj mamičky. 

• Rok 2012 bol pre mňa skvelý. V júni som sa vydala za úžasného muža. V júli sme sa dozvedeli, že budeme traja. Aj zdravíčko celkom poslúchalo. Prežili sme koniec sveta a myslím, že nie posledný. Aj vďaka tejto stránke som spoznala veľa úžasných žien, takže môžem tento rok zhodnotiť naozaj ako nanajvýš úspešný. Do nového roka si prajem, aby sme všetci dostali presne to, čo potrebujeme, aby nám nechýbalo hlavne zdravíčko, úsmev na tvári, dobrí ľudia, čo podržia v ťažkých chvíľach a aby nám nechýbalo porozumenie, budúcim mamičkám čo najľahší pôrod a ostatným rodinná pohoda a poslušné detičky. Tiež si želám zvýšenie čierno-bieleho bocianieho osadenstva, nech sa ujde každej jednej čakajúcej ženičke. Cmuk 🙂 

• Stojím s malou v obchode pri pokladni, kúsok od nás SBS-kar a malá zahlási: "Ten ujo sa na mňa pozelá" "No a čo?" pýtam sa jej. "Nech sa na mňa nepozelá, sa mi nepáči, je skaladý, ani vlasy nemá!" Pokladníčka vybuchla od smiechu. Ja som dcérku len zahriakla, že to sa nepatrí a keď sme vychádzali von, okolo neho, krpatá ešte hodila pohľad na uja a neodpustila si: "Ja mám doma pekného tatinka" Nuž, darmo, dnes aj dva a pol ročné deti majú svoj názor 😉

• V odbornej literatúre píšu, že ľudské telo rastie len do 25. roku života. Aká škoda, že moje brucho a zadok nevedia čítať.

• Dnes som urobila "veľký" dobrý skutok. Bola som na kontrolu na nefrologii, predo mnou čakal manželský pár. 87-ročný pán doprevádzal svoju manželku, ktorá nevidela, a on sám mal veľké problémy s nohami, chodil o dvoch barlách. Vybavili sa, potom sme sa stretli v labáku, a ešte som ich stretla ako išli na autobus. Tam sa mi ešte pánko prihovoril, že som šikovná, že som ich dobehla. A ja reku kam cestujete, ďaleko? On že na Sihoť, to je opačný koniec mesta. Tak ma trklo, že počkajte tu na mňa, idem po auto, ja Vás odveziem domov. A oni že nemajú peniaze, a ja že ani by som si nevzala, len chcem urobiť dobrý skutok. Ľudie, oni boli takí zlatí, milí, od rána mám dobrý pocit 🙂 Juj, ako málo stačí.

• Asi tak 10 minút po prvom pozitívnom teste v živote. Ruky sa mi klepú, srdce mi bije ako zvon. Pocity na zvracanie, neistota, šok, strach. A tam vzadu neuveriteľná radosť, že ma Pán Boh obdaril niečím, čo som podľa lekárov možno ani nemusela nikdy zažiť. Neviem ani, akého mám dať smajlíka, lebo pocity mňou lomcujú ako cez búrku.

Jedna perlička od maminej známej...Kúpila si raz  v lekárni vodičku na bradavice, pomohla jej tak že si ide kúpiť znova, Prišla do lekárne a vraví: Prosím si vodičku na ,,bradavky,,. Lekárnička jej vraví: mastičku na bradavky,nie?? A ona nie, vodičku na bradavky už som si raz kúpila a pekne mi vypálila bola som spokojná! Lekárnička na ňu pozerá a vraví na bradavky?, a ona  sa chytila za hlavu a vraví Bože čo to vravím na bradavice predsa!! Celá červená pobavila všetkých ľudí čo stáli za ňou.....

prosim vas pomozte mojmu vnucikovi ak je to mozne mamicky s vasej strany. mozete materialne aj financne nie  som natom tak financne dobre aby som si dovolila kupit vnucikovi nieake veci ale bo nieco ine. poberam len 240 eur mesacne a staram sa okrem vnuka aj o syna enrika ma 11 rokov a je skolopovinny. Ak sa najde dobra dusa alebo ludia ktory chcu pomoct adresa je na portali a č.učtu:1114959804v Vopred by som cgcela vam podakovat vsetkym ludom. Dakujem

Batoľa dostane na stôl misku s cornflakemi a burizonmi. Najväčší hlad vzorne ukojí putovaním daných vecí do pusy. Použítím väčšej sily zistí, že kukuričné lupienky robia po pritlačení krásny zvuk, preto nejaká ich časť skončí ako z mlynčeka. Postupne sa začnú časti lepiť na tie male ručičky, preto nimi dieťa začne odušu mávať. Po dopade na zem vyrábajú burizonky aj lupienky tiež zaujímavý zvuk a nakoľko najväčší hlad bol už dávno ukojený, skončí veľká časť ponúkanej porcie na zemi. Nakoľko už nie je veľmi čím sa zabaviť, začne batoľa rumázgať, pretože ho už nebaví sedieť v stoličke. Matka ho preto ústretovo zo stoličky vyberie a než sa otočí, batoľa hasí aj zvyšok svojho hladu lupienkami aj burizonkami, ktoré sústredene vyzbiera spod stoličky. Tradá!

Ahojte, rada by som Vám popriala všetko dobré do nového roku a zároveň Vás poprosila o vyplnenie kratučkého dotazníka, ktorý je zameraný na KOMPARÁCIU MUŽOV A ŽIEN V KONFLIKTE A ROVNOVÁHE MEDZI PRACOVNÝM A RODINNÝM ŽIVOTOM. Vyplniť ho môžete len v prípade ak ste pracujúcimi  rodičmi, ak nie ste, prosím zašlite alebo dajte ho vyplniť osobe, ktorá spĺňa toto kritérium. Môžete ho dať vyplniť aj Vašim polovičkám, ak spĺňajú dané podmienky. Vyplnené dotazníky potrebujem v rámci písania diplomovej práce. Ďakujem veľmi pekne za pomoc. 🙂

https://docs.google.com/spreadsheet/viewform?formkey=dDVXcEtwd3BQQXNod3dkUFhWV1QwRWc6MQ

   Vianoce... sviatky pokoja a mieru... v dnešných dňoch už tak trochu aj materiálnych vecí (trochu???) Začala som sa zamýšľať už nejaký čas pred vianocami... asi som tento rok konečne dospela... alebo som si len ujasnila rebríček hodnôt... v dobe, keď 20.12. počuť okolo len “už aby bolo po sviatkoch“ som sa ocitla v rozprávke...

   Naše tohoročné Vianoce boli najúžasnejšie za posledných neviem koľko rokov... najkrajšie zo všetkých z nášho skoro 13-ročného manželstva a možno aj najkrajšie v mojom živote... Všetko to začalo úplne nevinne ešte v novembri... naši mali objednaný kartón zákuskov (ešte od Veľkej noci), stretli sa s cukrárkou, že už na vianoce piecť nebude, že už chodí do práce od leta (!) a nebude to stíhať, že... v malom meste na začiatku decembra nikto objednávku na vianoce nezoberie... tak som si povedala, idem na to... ľavá nie som, v cukrárni som predávala, aj sa priamo tam pieklo, dačo sa na mňa nalepilo... to dám... tak som sa povŕtala v knižkách s receptami, dačo opísala od babky, dačo od uja googla... keď prišiel deň D, pustila som sa do toho... medovníky, tlapky, zázvorníky, podlesníčky, opitý Izidor, medový rez, škoricové klbká, marlenka, šuhajdy, linecké, grilážky, dvojfarebné kocky, koláčiky Franza Jozefa, orechové hviezdičky, odpaľované venčeky, žĺtkové rezy (teda tie skončili ako guľky...xi xi)... piekla som a piekla 4 dni... stále sa mi zdalo málo... veď sú vianoce... musí byť dosť... a 21.12. som začala baliť... našim a nám... a nám a našim... a zrazu som sa ocitla v rozprávke o Maruške... pamätáte na tú bezodnú soľničku? Ak to bude pre všetkých, bude dosť, ak však len pre seba, nikdy dosť nebude... a svitlo mi... stále mi bolo málo, myslela som, že keď dám aj našim, pre nás nebude dosť a tak som dopekala ďalšie a ďalšie... a keď som začala deliť, bolo to nekonečné... neubúdalo... kartón našim, kartón svokrovcom... naši a svokrovci posunuli po krabičke ďalej...naši jednej babičke, ktorá žije sama a už nevládze piecť, svokrovci rodičom... a ešte ostala krabica pre manžela do práce, a potom ho jeho kolegyňa poprosila, že kúpi, že nestihla piecť... tak som zbalila aj jej, samozrejme zadarmo... a ešte ostalo aj nám na celé sviatky... keď som si uvedomila podobnosť s rozprávkou, ostala som v nemom úžase... aj v dnešnom uponáhľanom svete ešte existujú situácie, ktoré nás zastavia a vkradnú sa nám do srdiečka v podobe hrejivého pocitu... a ja som si povedala, že tento pocit si nedám vziať a tieto vianoce sa budem snažiť pozerať okolo seba inak... nebudem hľadieť, kto má aký stromček a čo mal pod ním, ale kto má aké srdiečko a čo má v ňom... a hneď 24.12. pri zdobení stromčeka som na to zabudla... snažila som sa vešať gule rovnomerne, malý mi pomáhal a vešal 3 gule na jedno miesto... stále a znova... naštvaná, že ma zdržiava prevešiavaním a nechce si dať povedať, že to tak nemá byť, som vypenila... pozeral na mňa a úplne samozrejme skonštatoval: „Maminka, ale to tak musí byť, to je predsa maminka, tatinko a Šaňko.“... Miláčik môj, obrátil mi život na ruby, dokáže zo mňa vydolovať to moje lepšie ja a ja ho za to neskutočne ľúbim... a prisahala som si, že už nezabudnem na moje predsavzatie pozerať sa okolo seba inak... a že som videla veci... uvedomila som si, že milujem moju rodinu hlavne preto, aká je... aj pre občasné spory a hundrania, ktoré znamenajú, že každý člen je jedinečný, má svoj názor a preto netreba čakať, že sa bude správať, ako by som chcela ja... že otcova druhá manželka je úžasný človek, pretože z toho mála, čo má, sa podelila a vzala si na sviatky chlapca z detského domova. A otec je “tam hore“ určite na ňu pyšný... že manželova rodina je aj moja rodina a môžem povedať, že ich mám naozaj rada, že sú jeho rodičia aj moji rodičia a celá jeho rodina aj moja  rodina... pochopila som, že sme si museli nájsť cestu k sebe a že je chyba, keď si ľudia celkovo myslia, že “iná“ výchova a rodinné pomery znamená automaticky “zlé“... dnes sú to pre mňa dôležití ľudia a som rada, že sú to práve oni, čo prišli do môjho života... aj keď mi je jasné, že nebude vždy slnečno, podstatné je, že tam niekde v hĺbke srdca to je a dá sa k tomu hocikedy vrátiť... a takto by som mohla písať ďalej a ďalej... s niektorými ľuďmi som sa stretla, s inými som si písala, či telefonovala, a na každého som sa snažila pozerať inak... a keď som rozprávala kamarátke mojej babičky “trampoty“ s koláčmi, povedala mi niečo, čo si dovolím zvoliť za moje nové životné heslo : „V živote sa ti vráti len to, čo rozdáš. Nič viac a nič menej“... sľubujem, že sa budem snažiť viac, aby rozprávka o Maruške žila ďalej...

P.S. Na stromčeku stále visia 3 gule na jednom mieste... lebo maminka, tatinko a Šaňko sa veľmi ľúbia...

Už niekoľko týždňov sa pohrávam s myšlienkou napísať tento článok, tak som sa dnes rozhodla, že to dám konečne „na papier“. Priznám sa, dosť som váhala, či sa do toho vôbec pustiť, keďže MK je plný rôznorodej zmesky žien a napriek tomu, že chcem písať o veci, ktorá sa týka každej z nás, mám taký ciťák, že sa nevyhnem aj pobúreným alebo aspoň rozpačitým reakciám. Pre niektoré ženy je totiž menštruácia, menzes, krámy alebo tu najzaužívanejšie synonymum „mrcha“ stále vec natoľko intímna, že rozprávať o nej verejne je tabu!

Skôr než prejdem k veci, chcem len upozorniť, že nejde o žiadnu reklamu, nepropagujem žiadny konkrétny výrobok ani produkt konkrétnej firmy, chcem sa len podeliť o vlastné skúsenosti a možno niektoré z vás motivovať (a ak sa mi to podarí aspoň v jednom prípade, budem sa tešiť 😉).

Nepatrím ku skupine super-bio-ekomatiek. V našej domácnosti nájdete bežný prací prášok, saponát, či WC čistič (tým ekomatky nijako neodsudzujem, práve naopak, máte môj obdiv). Som len človek, ktorý má trochu bližšie k prírode, používam minimum kozmetiky, snažím sa neplytvať a minimalizovať množstvo odpadu (to posledné najmä odkedy sme sa presťahovali na dedinu, kde nám smeti odvážajú raz za dva týždne).

O menštruačnom poháriku (alebo kalíšku) som prvýkrát čítala pred pár rokmi. Vtedy som sa len kyslo zatvárila, pripadalo mi to nechutné, čudné, fuj (asi ako väčšine z vás, ktoré teraz čítate tento článok). Rýchlo som tú stránku zavrela a na pohárik zabudla. V januári 2012 sa mi narodila dcérka. Už počas tehotenstva som sa rozhodla, že budeme „látkovať“, keďže po prečítaní pár článkov a jednoduchej kalkulácii mi vyšlo, že to je nie len ekologické, ale hlavne ekonomické. Nakúpila som zásobu kapsových plienok a tešila som sa, ako budú s našou bambulkou rásť. Prvých šesť týždňov po pôrode sme ale v dedine mali problém s nedostatkom vody, pranie bol luxus a navyše sme museli malú „baliť naširoko“, takže látkovanie sme museli odložiť. A práve v tomto období, kedy sme používali klasické jednorazové plienky, som sa len vydesene pozerala na tie „balíky“ biologického odpadu, ktoré naša domácnosť začala zrazu produkovať. Normálne som sa tešila ako malá, keď sme konečne mohli začať používať kapsovky (aj keď je s tým viac roboty a na noc pre dcérkin aj môj pokojný spánok dávam jednorazovku – podotýkam, 100% odbúrateľnú 😀).

Začiatok nášho látkovania bol zároveň obdobím, kedy mi došlo, že nie len jednorazové plienky, ale aj vložky, ktoré každý mesiac vyhadzujeme, predstavujú ohromný objem tažko odbúrateľného odpadu. Vtedy som si spomenula na dávno zabudnutý menštruačný pohárik. Presnorila som internet, nabrala odvahu a objednala som si ho.

 O čo teda vlastne ide? Menštruačný pohárik je silikónová nádobka približne s objemom štamperlíka, zakončená stopkou. Pri menštruácii sa zložený zavádza do pošvy, kde sa samovoľne rozvinie, vytvorí podtlak a zachytáva odtekajúcu krv. Niekoľkokrát denne (niekedy stačí len ráno a večer, moja vlastná skúsenosť) ho treba vyliať, poumývať a znovu zaviesť). Po skončení cyklu ho stačí vyvariť vo vriacej vode a odložiť.

Timejka sa narodila predčasne ako extremne nezrelá v 30. tyžd. tehotenstva. Musela zvládnut vela komplikácii. Mala velmi pokrutené črievka, na 2 deň dostala žltačku, na 3 den jej diagnostikovali leukémiu , ale ta sa po dvoch kontrolných odberoch naštastie nepotvrdila, schudla až na 980g. Po mesiaci na infuziach mohla Timejka začat papat a konečne začala priberať. Po všetkých komplikáciach, ktoré Timejka musela zvládnut nás po 2 meciacoch strávených na JIS Košice pustili domov s váhou 2200g. Robila nám doma obrovsku radost. Priberala a rástla ako iné detičky.

Celé naše trápenie sa začalo , ked Timejku zaočkovali a ona ostala ležat. Prestala celkovo prospievat, prestala nám priberat , rást , pretáčat sa , začali sa jej stahovat svaly na ručkach a nožkach, prestala použivat pravu ručku celkom. Nasledovali rozne vyšetrenia a začali sme cvičit Vojtovu metodu.  Nasledovali liečenia ako Dunajská Lužná niekolko krát, kúpele Kováčova. 

Timejka sa momentálne vie pretočit sa, plazi sa, ale nevie si sama sadnut , lebo ju neudržia brušné a chrbtové svaly , ktoré treba neustále posilnovat. Boli by sme velmi štastní , keby raz aj naša Timejka vedela behat za detmi a hrat sa na detskom ihrisku a nemusela prežit celý život na invalidnom vozičku. Veríme, že nášmu anjelikovi niekto podá pomocnu ruku a pomože nám ju postavit na nožky, aby sa mohla začlenit do spoločnosti a viesť plnohodnotný život ako iné detičky. Rehabilitacie , ktoré by nás aspon trocha posunuli vpred niesu hradené zdravotnou poisťovňou a sú strašné drahé.A teraz od januara budeme mat možnost zbierat aj dve percenta z daní, aj to nám velmi pomože , ak budem mat tlačivá  z neziskovky tak to tu doplním.

Ved nič nemože byt doležitejšie pre rodiča, ako postavit vlastné dieta na nožky.

 Máme uvernenu aj výzvu na dakujeme sme sk / pomoc pre nášho anjelika /. Tu je link-

http://dakujeme.sme.sk/vyzva/322/pomoc-pre-nasho-anjelika  -   tato vyzva už nieje aktualna , ale budeme uvernenu novu koncom maja. ked sa vratime z rehabilitačneho strediska Renona

Tento príbeh je o Janke, mojej susedke z detstva... Obe pochádzame z malej dedinky na južnom Slovensku, z dedinky, ktorá nemá ani toľko obyvateľov, ako jeden panelák v Petržalke. Janka má tri sestry, z toho Ema bola moja najlepšia kamarátka a keďže sme bývali hneď vedľa seba, boli sme spolu každý deň. Janka bola dlhé roky kolegyňou mojej mamy. Ema ešte nebola dospelá a Janka nemala ani 30 rokov, keď prišli o otca. Potom sa naše cesty rozišli, ja som odišla do Bratislavy, vydala som sa, Janka aj jej tri sestry tiež začali žiť svoj život, so svojimi rodinami, 300 km od nás. Cez letné prázdniny sme sa vždy stretli, keď sme všetky išli navštíviť našich blízkych, rodinu a priateľov v rodnej dedinke. Janka v r. 2005 porodila dvojičky - chlapčeka a dievčatko. Žiaľ, chlapčeka si hneď povolali k sebe do neba anjeli. Obrovská rana, keď matka príde o dieťa, ale nebolo času na smútok, pretože Sofinka tu ostala a potrebovala Jankinu lásku. Roky ubiehali, dnes je zo Sofinky takmer 8-ročná mladá dáma. Uplynulé leto, v auguste 2012, sme sa opäť stretli u našich na kúpalisku a užívali si sladké bezstarostné leňošenie. Obe baby (Jankina Sofinka aj moja 5-ročná Zarka) prázdninovali u svojich babkách - susedkách a každý deň sa stretávali, hrali... Vtedy ešte nikto netušil, že osud opäť zamieša karty a kruto pritvrdí. Janka v októbri navštívila lekára pre silné bolesti brucha. Hospitalizovali ju v nemocnici na severe republiky s diagnózou nádoru na maternici. Bez akejkoľvek liečby tam ležala takmer dva týždne. Potom sa podarilo vybaviť prevoz do bratislavskej nemocnice Sv. Alžbety. Tu jej po komplexných vyšetreniach oznámili, že ženské orgány má v poriadku, to už ale Janka rapídne strácala na váhe, prišla nechuť do jedla, hnačky striedali vracanie, opúchali nohy... Diagnóza: rakovina žalúdka v poslednom štádiu. Janka leží na onkológii v nemocnici v Bratislave od 19.11.2012 napojená na infúzie. Slabá, nechodiaca. Priesvitná do špiku kostí, ale s opuchnutými nohami. Taká zoslabnutá, že jej nemohli a nemôžu nasadiť chemoterapiu. Niekto tam hore rozhodol, že už niet cesty späť. Najprv vzal dcére otca, potom dcére syna a teraz prichádza pre ňu...

Sofinka je momentálne u 66-ročnej babky, ktorá sa o ňu stará v našej rodnej dedinke. Vie, že má vážne chorú maminku, ale netuší, že zomiera. Už sa neuvidia. (Na oddelení, kde leží, nie sú povolené detské návštevy).

Janka svoj boj dnes (7.1.2013) prehrala :(((((((((((((((((((((((((((((((((((((

Ak niektorá z Vás máte pocit, že by ste chceli pomôcť, robím balíčky pre Sofinku:

Oblečenie (je väčšia na svoj vek, nosí 140/146, letné 146/152)

Obuv (č. 35 nosí teraz, takže 35, 36)

Možno ste niektoré z Vás videli krásny film s názvom pošli to ďalej,  príbehom  tohto krásneho a zároveň smutného filmu bolo, že malý chlapec vymyslel ako by sa mohlo šíriť dobro v nás v ĽUĎOCH a to tak, že stačilo aby ste urobili niekoho šťastným, pomohli mu  a to 3x a nezabudli dodať aby to poslali ďalej.

A tak sa aj mne zrodila myšlienka urobiť niečo pre snažilky, viem, nie je to nič veľké ale mnohým z nás to dá obrovskú nádej a povzbudenie do roku 2013 kde mnoho z nás čaká neľahký boj – BOJ O VLASTNÉ DIEŤA.

A tak ako som sľúbila, zbierala som vyše mesiaca srdiečka sľúbila, že ich rozdám všetkým snažilkám, ktoré ho budú potrebovať, pre šťastie, pre nádej, pre boj. Nazbierala som  300♥

Zároveň sa chcem poďakovať všetkým žienkam tu na MK, pretože bez vašich srdiečok a darčekov by to nebolo možné, bez vašich krásnych želaní a držaní nám palcov a tak Vám ešte raz od srdca všetkým v mene mojom ale i všetkých snažiliek ďakujeme, že nám držíte palce, povzbudzujete nás a posielali ste nám svoje srdiečka.

ĎAKUJEME a želáme Vám všetko dobré v roku 2013, aby váš všetko zlé obchádzalo a len zdravie, láska a šťastie nachádzalo.

Ak by ste si chceli prečítať čo snažilky absolvujú a nerozumiete tomu tak tie najhlavnejšie skratky Vám vysvetlím:

Raz sa stretli perfektný muž a perfektná žena. Po perfektnom chodení mali perfektnú svadbu. Ich spoločný život bol, samozrejme, perfektný.V jednom zasneženom, búrkový Štedrý deň perfektný pár jazdil vo svojom perfektnom aute, keď uvideli na kraji cesty sedieť nešťastného človeka. Ako perfektný pár zastavili, aby pomohli. Tam stál Santa Klaus s veľkým batohom hračiek. Aby nesklamali žiadne dieťa na Štedrý večer, perfektný pár naložil Santa Klausa a jeho hračky do svojho auta a už boli všetci na ceste a rozdávali hračky ....Bohužiaľ, stalo sa nešťastie a perfektný pár a Santa Klaus mali po ceste nehodu. Len jeden z nich nehodu prežil.
Otázka: Kto prežil?
Spojler: skrytýPrežila perfektná žena. Ona je totiž jediná, kto naozaj existoval. Každý predsa vie, že žiadny Santa Klaus nie je a nie je ani nič také ako perfektný muž.
Ženy prestaňte čítať, to je koniec vtipu.Muži pokračujte.....................................Takže keď neexistuje žiadny perfektný muž ani Santa Klaus, žena musela riadiť auto. To vysvetľuje, prečo sa stala dopravná nehoda. A okrem iného, či ste žena a stále toto čítate, len to potvrdzuje inú skutočnosť: ženy nikdy nepočúvať😀

Pred Vianocami vám prinášame posledný Týždeň zo života mamičiek. Udialo sa v ňom všeličo, no väčšina príspevkov bola inšpirovaná práve prichádzajúcimi sviatkami. Nech sa páči: 

• Stojím s malým Dankom na rukách pri vianočnom stromčeku, v očiach sa mu odrážajú tie malé svietielka a on na ne s úžasom pozerá. A ja som opäť raz dojatá. Moje vianočné prianie z minulého roka sa stalo skutočnosťou. Na Štedrý večer som o bábätko prosila maminku na jej hrobe a mužovi som dala pod stromček malé modré capačky s tým, že “sľubujem, že takto o rok tu budeme stáť traja.” Je to úžasné, že sa to naozaj stalo, ešte aj tie modré capačky som nechtiac trafila (newborn veľkosť nemali v inej farbe ako modré). Tieto Vianoce budú oveľa štastnejšie a veselšie ako tie minulé, ktoré boli najsmutnejšie v mojom živote. Iba jediná vec by ich tento rok spravila dokonalými, ale tá sa už nikdy nestane. Iba v mojich snoch. Tam znova uvidím a pocítim tvoju lásku. Ďakujem za synčeka, maminka. 

• Pečiem, deti sa hrajú, všade krásne voňavo. Započúvam sa a zdá sa mi, ze to ticho u nás už trvá akosi pridlho. Pozriem do izieb, tie su prázdne a ja už mám tušáka. Idem potichu dole do špajzky, rozrazím dvere a tam všetky deti. Matej sedí Simone na pleciach a podáva im dole koláče, krásne ukryté v krabiciach a ja už len konštatujem, že ich je akosi máááálo. Maťko pozrie na mňa, zjojkne, potom sa usmeje a kričí Vianocéééé… No paráda, tak pečiem zas ďalšie a ďalšie

• Moje dieťa došlo za mnou s mojou fotkou, na ktorej mám vyholenú hlavu, a pýta sa: "Mami, takto si vyzerala, keď si bola chlap?"

• Malá Viktória bola týždeň chorá a keďže nechodila do škôlky (mala 3 roky), kolegyňa si zobrala dovolenku a bola s ňou doma. Vo štvrtok už mala toho plné zuby, bola úplne vyčerpaná, nakoľko Vikinke jej choroba neuberala na tom, aby stále niečo nevystrájala. Preto sa kolegyňa dohodla s jej otcom, že v piatok príde malú strážiť on a ona celá šťastná pôjde medzi baby do roboty a oddýchne si. V piatok ráno sa kolegyňa obliekla, začala sa maľovať a príde k nej malá a hovorí jej: "Mamička, ty sa niekam dnes chystáš?" Kolegyňa na to: "Áno, dnes idem do práce, príde ťa postrážiť dedko." A malá na to s hnevom: "A to si mi akože kedy chcela povedať?"

• Na jednu vec v tomto období nezabúdajme, že Vianoce prídu aj keď nebudeme mať podľa našich predstáv nakúpené všetky darčeky, napečených 20 druhov koláčov, ligotavo vyupratovaný byt, vyzdobený každý kút domu, nafotené rodinné fotografie, trendovo vyzdobený vianočný stromček a odoslané všetky vianočné pozdravy. Jednoducho Vianoce prídu, budú a skončia, či sa nám to bude páčiť alebo nie. Píšem to pre vás, ale aj pre seba, aby sme na to všetko tento predvianočný čas (opäť) nezabudli. Pretože Vianoce budú dokonalé aj napriek našej nedokonalosti.

Zeny  kolko je porodne ..  je v tom aj materska zapocitana

Ja milujem vianoce, každý rok si ako mnoho z nás želám zdravé a hlavne moje milované dieťatko. Napriek tomu , že sa tak ešte  nestalo sa nevzdávam a každý rok idem do toho nového s odhodlaním, že sa to podarí.

Vidím tu aj statusy kde vianoce niesu vítané, práve naopak sú nechcené. Viete vianoce sú o láske, rodine, pomáhaní iným, odpúšťaní... sme takí nenásytní, že prehliadame jednoduché a pekné veci okolo nás, zdravie a milujúcu rodinu berieme ako samozrejmosť, naše neúspechy zvalujeme na iných  na miesto toho aby sme sa stým vyrovnali a hľadli dôvody prečo sa tak stalo sa sťažujeme, ubližujeme ľudom okolo nás, neznášame vianoce, samozrjeme veď za naše osudy, zlyhania a sklamania môžu predsa vianoce!

Treba sa tešiť z maličkostí, ktoré nám sám život ponúka, netreba ich brať ako niečo samozrejmé a isté...maličkosti z, ktorých sa tešíme robia náš život lepším, krajším, užívajme si prítomnosť, ktorá sa deje tu a teraz, zamyslime sa nad tým čo máme a iný nemajú, ako by sme mohli pomôcť niekomu kto našu pomoc naozaj potrebuje. Mýslím, že práve o tom sú vianoce.

Krásne vianoce 🙂

SEPARAČNÉ VKLADAČKY alebo Linery
Slúžia na zachytenie kakanice. Dávajú sa priamo pod zadoček. Väčšinou dostanete kúpiť po 100 ks (v rolke alebo krabici).
Použitie:  dávate priamo pod zadoček do: nohavičkových plienok, na vrch vkladačiek atď. Jednoducho všade tam, kde chcete použiť separačku. Ocikanú separačku môžete ešte opakovane prať, kým sa nerozpadne. Okakanú vyhodíte do WC.
Celulózové – sú viac papierové, pripomínajú toaletný papier. Sú hustejšie.  Po použití (okakaní, ocikaní) sa dajú ešte 2-3 x oprať a použiť znova. Vhodné pre menšie, kojené deti. Obr. nemám.
Z kukuričného škrobu (napr. Little Lamb, Lollipop), sú mäkšie a príjemnejšie k pokožke než celulózové.
Rozmer: 26 cm x 19 cm

Viskózové – konzistenciou pripomínajú skôr vlhčený obrúsok, sú redšie. Po použití (okakaní, ocikaní) sa dajú ešte 3-5 x oprať a použiť znova. Vhodné pre väčšie deti, ktoré už papajú tuhú stravu. Riedka praženica by sa po nich šmýkala. Sú také klzkejšie, ale majú taký min. stay dry efekt
Na obr. Popolini, rozmer 25 x 35 cm (niektoré mamičky ich strihajú na polovicu, aby ušetrili - majú tak vkladačku 17,5 x 25 cm).

Nečakajte však zázraky, detská kakanica je nevyspytateľná. Niekedy vás ani separačka nezachráni od zašpinenej plienky.
Separačky vyrábajú napr: Imse Vimse, Disana, PoPoLiNi, Little Lamb
Separačky je lepšie prať v sieťke, aby vám ju pračka nezožrala (napr.: Little Lamb sieťka na pranie, PoPoLiNi)
Niektorí predajcovia uvádzajú pod separačnými  plienkami aj stay dry linery (Little Lamb, Tots Bots, Anavy). Tieto vám slúžia aj ako prateľné separačky (čiže nevyhadzujete), aj ako stay dry vrstva. Viac v článku o stay dry.

JEDNORÁZOVÉ JADRÁ /  VKLADAČKY
Ak nemáte možnosť prať (napr. na dovolenke, v nemocnici) a nechcete použiť klasické jednorázovky, môžete použiť aj jednorázové jadrá.
Nie sú nepremokavé, ale neobsahujú bordel ako jednorázovky. Jenoducho ich vložíte do vrchných nohavičiek miesto látkovej vkladačky. Po použití ich vyhodíte (vyrába napr. Bum Genius, Tots Bots, Bumkins, Gro Via). Rozmer: 38 cm x 11 cm. Pre menšie deti vpredu zahnete.


SNAPPI SPONKA
Slúži na prichytenie niektorých typov plienok . Je gumová, s plastovými zúbkami, ktoré sa zachytia o plienku. Použite:
- na prichytenie novoskladu
- na prichytenie niekorých  typov plienok (napr.: haipa daipa, aitu, anavy) sa robia tiež bez zapínania na patentky alebo suchý zips, môžete použiť snappi sponku
Všeobecne dobre drží na froté materiáloch.  Natiahnete najprv na  jednu stranu, na druhú stranu a napokon stred.

BOINGO FASTENER
Nová alternatíva k snappi sponke.
Pružná sponka s plastovými háčikmi na oboch stranách. V balení po 2 ks.
Pre menšie deti vám stačí aj jedna – plienku zafixujete vpredu. Pre väčšie deti použijete obe (plienku zafixujete po oboch stranách).





VAK NA PLIENKY
Slúži na skladovanie špinavých plienok. Oceníte najmä vonku, na návšteve a pod. Je vyrobenýz jednej vrtsvy  PUL –ky (polyesterovéhp úpletu laminovaného polyuretánom). Neprepúšťa vlhkosť ani zápach. K dostaniu vo viacerých veľkostiach, podľa toho koľko plienok chcete vo vaku max. skladovať.
Zapínanie na šnúrky alebo zips.
Napr.:
Tots Bots -  37 cm x 45 cm, na 10-12 plienok, zatváranie na šnúrky s brdzičkou
Little Lamb – 23 cm x 38cm, na 4-6 plienok, zatváranie na šnúrky s brdzičkou
Anavy, na 5 plienok, zatváranie na zips, uško na zavesenie
Imse Vimse, 45 cm x 35 cm, 8 plienok, zatváranie na šnúrku  s brdzičkou
Itti Bitti, 28 cm x 38 cm, 4 plienky, zatváranie na zips
PoPoLiNi, 32 cm x 36 cm, 2-3 plienky, zatváranie na zips
Baba Boo, 40 cm x 35 cm, zatváranie na zips
Pop´n Gro, 34 cm x 39 cm, na 7-9 plienok, zatváranie na šnúrku s brzdičkou
Baby Lucy, veľkosť S (5-7 plienok), veľkosť M (10 plienok), zatváranie na šnúrku


BODY EXTENDOR
Slúži na predĺženie ,,bodyčka,, medzi nôžkami. Zvyčajne je to obdĺžnik z elastického úpletu. Môžete si ho vyrobiť aj doma (kúsok látky, gumy a kovové patentky kúpite v galantérke) alebo kúpiť v niektorom z plienkových shopov.
Alebo sa zaobídete aj bez neho (treba kupovať o čislo väčšie bodyčka), príp. pozerať strihovo dlhšie oblečenie (H&M, C&A, Next), niektorým mamičkám dobre sadnú aj Tesco bodyčka.

...ležali v jednej izbe na troch rôznych posteliach. Jedno mali spoločné. Čakali na smrť...

Bolo mi ťažké tam len tak nečinne stáť. Bolo mi ťažké nerozdávať úsmev, radosť, neukázať im, že život je krásny, bolo to tak ťažké. Chcela som ich potešiť. Na rukách som mala môjho synčeka. Pýtala som sa: Bude to hlúpe, keď pristúpim ku každej z nich a nechám ich, nech sa nabažia pohľadom na neho či dotykom jeho malej rúčky alebo mäkučkého líčka? Idem im rozprávať o Bohu? O tom, že sa nemusia báť umierať? O tom, že život je krásny, keď im ten ich končí? O tom, že sú milované, keď pri tej, čo ležala v strede izby, som badala ťažké psychické problémy? Trápila sa. 

Žena v strede izby

Všimla som si, že si utiera slzy. Rýchlo si chcela nasadiť roztrasenými rukami veľké nevkusné okuliare, ktoré však vo svojej ruke neudržala a aj keby sa jej to podarilo, boli by jej úplne zbytočné, keďže oči mala celé opuchnuté a zalepené hnisom. Ľahla si na bok a jednou rukou mykala nočným stolíkom, ktorý neznesiteľne vŕzgal. A vŕzgal a vŕzgal. Nedalo sa to prepočuť ani prehliadnuť. Viditeľne chcela na seba upozorniť. To sa jej aj podarilo, ale nevedela som jej pomôcť. Chýbala jej blízkosť človeka. Chýbal jej pocit, že je milovaná a chýbali jej možno práve tí, ktorí ju sem zavreli, aby sa zbavili zodpovednosti a starosti o ležiacu starú ženu, ktorá už len čaká na smrť. 

Zavreli ste ju sem? Tak za ňou choďte. Doneste jej čokoládu, hoc ju nemôže požuť. Doneste jej výživu, hoc ju vyvráti. Alebo viete čo? Radšej nenoste nič. Doneste seba. Doneste lásku. Plnú priehršť lásky.

Bolela ma duša. Slzy sa mi tlačili do očí. Ako ste mohli? Ako ste vašu matku, starú matku, prastarú matku, mohli takto nechať? Bolela ma duša. Bolela a bolí. Ale čo ona? Tu, na zemi, má peklo. Možno ju ale čaká nebo. Dúfam, že áno. Zaslúži si ho. Keď pre nič iné, tak pre túto samotu a bolesť.

O detskom nábytku

Ktoré dieťa by nechcelo mať svoje vlastné kráľovstvo, svoj priestor, ktorý by si mohlo zariadiť podľa seba. Doprajte tento priestor svojim deťom a dajte im možnosť si v tom svojom “kráľovstve” vládnuť podľa seba.Do ponuky nášho e- shopu sa snažíme vyberať také zostavy, o ktorých si myslíme, že mohli splniť očakávania dieťaťa túžiaceho po vlastnej izbe.

Prečo detská izba od nás?

Detské a študentské izby v našej ponuke sú vyrobené z kvalitného, z pohľadu zdravia detí bezpečného MDF materiálu (drevotrieskový materiál so zníženým obsahom formaldehydu, ktorý vzniká lisovaním drevovláknitej hmoty), ktorého kvalita je od mája 2012 testovaná na mesačnej báze.

Všetky novšie kolekcie majú navyše extra vrstvu 3D Film od nemeckej firmy Renolit, ktorá zvyšuje odolnosť nábytku voči poškrabaniu, teplote, vlhkosti. Aj vďaka týmto vlastnostiam sa nábytok ľahko sa čistí a udržiava. Nábytok sa vyznačuje vysokou nosnosťou a pevnosťou, okrem MDF materiálu sú niektoré postele a nohy postelí vyrobené z masívu dub. Všetok nábytok je zabalený v kvalitných obalových materiáloch aby sa v maximálnej možnej miere zabránilo poškodeniu nábytku pri prevoze/prekladaní. V balení sa nachádza zrozumiteľný manuál na zloženie nábytku.Ďalšie výhody nákupu u nás:

• možnosť dokúpenia knižnice, ďalšieho nočného stolíka alebo vešiakov
• postele majú úložný priestor
• v cene zostavy je výškovo nastaviteľná otočná stolička na kolieskach, kvalitný matrac
• každá dotyková časť nábytku je potiahnutá laminátovým povrchom pre lepšiu údržbu a kvalitu
• samozrejmosťou je dvojročná záruka
• modely sú v rôznych farebných prevedeniach

10. Dentálna hygiena

Aloe vera má veľmi prospešné účinky na celkové zdravie ústnej dutiny. Preto sa pravidelným pitím Aloe Vera Gelu staráte aj o svoju ústnu dutinu!

9. Utíšenie bolesti

Aloe vera aktivuje funkciu i broblastov. Fibroblasty sú malé bunky, ktoré sú zodpovedné za tvorbu kolagénu. Prispievajú k utíšeniu bolesti pri menších popáleninách, rezných ranách, odreninách a podráždení pokožky.

8. Zdravé trávenie

Zdravý tráviaci trakt zabezpečuje absorpciu výživných látok z konzumovanej potravy do krvného obehu. Aloe vera má prirodzené detoxikačné schopnosti. Pravidelné pitie Aloe Vera Gelu môže zlepšiť funkciu čriev, zvýšiť absorpciu proteínov a súčasne znížiť výskyt nepriateľských baktérií – to všetko prirodzenou cestou! Aloe vera má rovnako priaznivé účinky pri pálení záhy a ostatných zažívacích problémoch.

Na MK som náhodou narazila na diskusiu o absurdite Social Services vo Veľkej Británií. Prvú kauzu, kedy systém odobral slovenskej matke 2 deti, som veľmi nesledovala. Ale tá súčasná kauza, kedy slovenská mamička s nickom slavik79, čelí súdu a možno príde aj o dieťa, mi pripadá, akokeby to nebolo ani z 3.tisícročia.

Tak som si zauvažovala, čo by asi bolo, keby moja rodina žila vo Veľkej Británií...

Tak v prvom rade, možno by som svojich rodičov ani nepoznala. Keď som mala 10 mesiacov, tak ma otec nešťastnou náhodou oblial vriacou vodou. Proste som sa mu batolila priamo pod nohami, keď zalieval kávu a jednoducho sa strhol a naberačka vriacej vody skončila na mojej pravej ruke. Bola to popálenina s ťažkým priebehom hojenia a sepsou. Takmer som prišla o ruku a doteraz ju mám zjazvenú. Samozrejme stalo sa to nešťastnou náhodou. Ale čo by na to povedal SS vo VB? Možno by to vyhodnotili ako zámerné týranie a okamžite by ma od mojich milovaných rodičov odobrali. Strašná predstava, lebo svojich rodičov nadovšetko milujem. Ale bol niekto pri tej udalosti? Vie niekto potvrdiť, dokázať, že sa to nestalo náhodou? Nikto. Aké šťastie, že žijem tu.

Po druhé- možno by aj mne zobrali vlastnú dcéru. Keď mala ročik a práve začala chodiť, chystali sme sa jedno dopoludnie, že ideme von. Tak som ju obliekla, obula a aj ja som sa prichystala. Už som otvorila dvere, keď som si spomenula, že som zabudla tašku do obchodu. Tak som si pre ňu odskočila, ale dvere som nezavrela. A to moje dieťa využilo a vybehlo na chodbu. A tam ju čakali schody.. Bola to otázka minúty, kedy proste cez tie schody preletela a ja už som nemohla zasiahnuť, len kričať o pomoc. Brala som ju z kaluže krvi, volajúc sanitku. Našťastie, dopadlo to bez vážnejších zranení, len s poškodenými prednými zúbkami, o ktoré prišla. Samozrejme, táto udalosť ma prenasleduje dodnes, hoci má dcéra už 21 rokov, úspešne študuje medicínu a nijako ju tento pád nepoškodil. Ale ako by toto vyhodnotil SS vo VB? Svedkov som pri udalosti nemala. Takže možno by som už nemala ani dcéru.

Zdá sa mi úplne nezmyselné a absurdné, čo sa robí vo VB. Argumentuje sa záujmami a právami dieťaťa, ale toto nie je právo, skôr novodobá inkvizícia. Nevyznám sa v právnych systémoch, ale niečo tu musí byť choré a zlé. Čo sa deje s týmto svetom?